Ochrana bukových pralesov pod paľbou kritiky

Ochranári však upozorňujú na to, že rozloha území, ktorých sa bude ochrana týkať, je oveľa menšia, ako sme sa zaviazali v UNESCO. Na to, že sa nestaráme o pralesy, upozornil Výbor svetového dedičstva v júli tohto roka.

Slovensku dal čas do februára budúceho roka, aby problém napravilo. Výbor nám vyčítal, že v chránených oblastiach, ktoré sú súčasťou prestížneho zoznamu UNESCO, sa ťaží drevo a loví zver. Environrezort, agrorezort a rezort diplomacie preto spoločne vypracovali návrh opatrení, ktoré majú splniť záväzky smerom k UNESCO. Dokument je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Súčasťou zmien, s ktorými prišli ministerstvá, je úprava hraníc chránených území a tiež nárazníkových zón, ktoré ich obkolesujú. Vypracovala ju Štátna ochrana prírody. Podľa nej majú nové hranice odstrániť nedostatky nominačného projektu k žiadosti o zápis pralesov do zoznamu UNESCO a zabezpečiť lepšiu ochranu lokalít. Zatiaľ nie je isté, či sa návrh premení na realitu, o tomto opatrení sa bude ešte rokovať. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť do 30. novembra.

Aktivisti z Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) VLK však upozornili na to, že aktuálny návrh počíta s radikálnym zosekaním chráneného územia. Pripomenuli, že v nominačnom projekte sa hovorí o lokalite 5 766,4 hektára. Po úprave hraníc majú byť pralesy iba na 3 583,63 hektára, čo je iba 62 percent z celkovej rozlohy slovenskej časti. „Ak nedokážeme zabezpečiť ochranu celého územia, mal by rezort životného prostredia požiadať Výbor Svetového dedičstva UNESCO o zaradenie územia na Zoznam ohrozených lokalít,“ tvrdí zoskupenie. Na tento zoznam putujú lokality, ktorým hrozí akútne nebezpečenstvo zániku. Zapísané sú v ňom napríklad dažďové pralesy na Sumatre či na Madagaskare.

„Slovenská republika klame medzinárodnému spoločenstvu o skutočnom stave slovenskej časti Starých bukových lesov a bukových pralesov Karpát a iných regiónov Európy už od roku 2005, keď ministerstvo životného prostredia podalo nominačný projekt. Väčšina (67 %) z celkovej výmery 5 766,4 hektára nemá zabezpečenú ochranu ani 10 rokov po zápise do Zoznamu svetového dedičstva. V pohorí Vihorlat je chránených iba 6 % územia,“ píšu lesoochranári v hromadnej pripomienke k návrhu. Podľa nich sa na 3 860 hektároch ťaží drevo ako kdekoľvek inde, loví sa tu zver, ohrozený je vlk a stavajú sa nové poľovnícke posedy. "Naplánované sú tu developerské projekty, napríklad výstavba lyžiarskeho strediska, lanovky či cestného hraničného priechodu do Poľska,“ dodal LZ VLK s tým, že pralesy čelia vážnej hrozbe a môžu byť nenávratne zničené.

Zodpovedné rezorty priznali, že v častiach Havešová a Rožok (Národný park Poloniny) nie je adekvátne zabezpečená ochrana pred ťažbou a lovom zveri. Práve zmena hraníc a prekrytie s existujúcimi národnými prírodnými rezerváciami by mali tento problém vyriešiť.

Vzniknú tiež tri nové rezervácie – Černiny, Pramenisko Cirochy (Národný park Poloniny) a Nežabec (Vihorlat). Na ich území sa zvýši ochrana na najvyšší, piaty stupeň, čo znamená zákaz lovu aj rúbania. V súčasnosti podľa návrhu prebieha príprava podkladov na vypracovanie nariadení vlády, ktorými budú vyhlásené prírodné rezervácie.

Definitívne zakázať poľovať a rúbať v bukových pralesoch nie je jednoduché, keďže približne tretina z ich rozlohy je v súkromných rukách. Ak by štát zakázal súkromníkom hospodáriť na ich pozemku, musel by im vyplácať odškodné. Ťažba dreva a lov však ohrozuje územie nevyčísliteľnej hodnoty. Dokument preto avizuje aj riešenie tohto problému.

„Na základe upravených hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón budú vyčíslené finančné dopady obmedzení vyplývajúcich z ochrany týchto novo vymedzených území na neštátnych vlastníkov a nájomcov lesov,“ sľubuje zverejnený materiál. Či sa majitelia pozemkov dočkajú finančného odškodnenia alebo vykúpenia pozemkov, zatiaľ nevedno.

„Sociálne, ekonomické a iné dopady obmedzení vyplývajúcich z ochrany novo vymedzených území slovenskej časti lokality na dotknuté obyvateľstvo budú bližšie analyzované rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny,“ píše sa v návrhu.

Riešením by mohlo byť, ak by štát podporil iné zdroje pracovných príležitostí, napríklad cestovný ruch a s ním súvisiace služby – ubytovanie, požičovne bicyklov či budovanie turistických chodníkov.

K hromadnej pripomienke LZ VLK sa už pridalo viac ako 7 000 ľudí. Termín na pripomienkovanie návrhu sa končí dnes. Dokument musí ešte prerokovať vláda. Opatrenia, ktorými Slovensko zaviazalo UNESCO, máme zrealizovať do 1. februára 2018.