Ochrana bukových pralesov pod paľbou kritiky

, 25.10.2017 07:00
buk, bukový les, les
Ilustračné foto Autor:

Ochrana prírody alebo iba zmenšovanie vzácneho územia, ktoré je zapísané do svetového dedičstva? Ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva a zahraničných vecí zverejnili opatrenia, ktoré majú skvalitniť starostlivosť o Karpatské bukové pralesy.

Ochranári však upozorňujú na to, že rozloha území, ktorých sa bude ochrana týkať, je oveľa menšia, ako sme sa zaviazali v UNESCO. Na to, že sa nestaráme o pralesy, upozornil Výbor svetového dedičstva v júli tohto roka.

Slovensku dal čas do februára budúceho roka, aby problém napravilo. Výbor nám vyčítal, že v chránených oblastiach, ktoré sú súčasťou prestížneho zoznamu UNESCO, sa ťaží drevo a loví zver. Environrezort, agrorezort a rezort diplomacie preto spoločne vypracovali návrh opatrení, ktoré majú splniť záväzky smerom k UNESCO. Dokument je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Súčasťou zmien, s ktorými prišli ministerstvá, je úprava hraníc chránených území a tiež nárazníkových zón, ktoré ich obkolesujú. Vypracovala ju Štátna ochrana prírody. Podľa nej majú nové hranice odstrániť nedostatky nominačného projektu k žiadosti o zápis pralesov do zoznamu UNESCO a zabezpečiť lepšiu ochranu lokalít. Zatiaľ nie je isté, či sa návrh premení na realitu, o tomto opatrení sa bude ešte rokovať. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť do 30. novembra.

Aktivisti z Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) VLK však upozornili na to, že aktuálny návrh počíta s radikálnym zosekaním chráneného územia. Pripomenuli, že v nominačnom projekte sa hovorí o lokalite 5 766,4 hektára. Po úprave hraníc majú byť pralesy iba na 3 583,63 hektára, čo je iba 62 percent z celkovej rozlohy slovenskej časti. „Ak nedokážeme zabezpečiť ochranu celého územia, mal by rezort životného prostredia požiadať Výbor Svetového dedičstva UNESCO o zaradenie územia na Zoznam ohrozených lokalít,“ tvrdí zoskupenie. Na tento zoznam putujú lokality, ktorým hrozí akútne nebezpečenstvo zániku. Zapísané sú v ňom napríklad dažďové pralesy na Sumatre či na Madagaskare.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

„Slovenská republika klame medzinárodnému spoločenstvu o skutočnom stave slovenskej časti Starých bukových lesov a bukových pralesov Karpát a iných regiónov Európy už od roku 2005, keď ministerstvo životného prostredia podalo nominačný projekt. Väčšina (67 %) z celkovej výmery 5 766,4 hektára nemá zabezpečenú ochranu ani 10 rokov po zápise do Zoznamu svetového dedičstva. V pohorí Vihorlat je chránených iba 6 % územia,“ píšu lesoochranári v hromadnej pripomienke k návrhu.

Podľa nich sa na 3 860 hektároch ťaží drevo ako kdekoľvek inde, loví sa tu zver, ohrozený je vlk a stavajú sa nové poľovnícke posedy. "Naplánované sú tu developerské projekty, napríklad výstavba lyžiarskeho strediska, lanovky či cestného hraničného priechodu do Poľska,“ dodal LZ VLK s tým, že pralesy čelia vážnej hrozbe a môžu byť nenávratne zničené.

Zodpovedné rezorty priznali, že v častiach Havešová a Rožok (Národný park Poloniny) nie je adekvátne zabezpečená ochrana pred ťažbou a lovom zveri. Práve zmena hraníc a prekrytie s existujúcimi národnými prírodnými rezerváciami by mali tento problém vyriešiť.

Vzniknú tiež tri nové rezervácie – Černiny, Pramenisko Cirochy (Národný park Poloniny) a Nežabec (Vihorlat). Na ich území sa zvýši ochrana na najvyšší, piaty stupeň, čo znamená zákaz lovu aj rúbania. V súčasnosti podľa návrhu prebieha príprava podkladov na vypracovanie nariadení vlády, ktorými budú vyhlásené prírodné rezervácie.

Definitívne zakázať poľovať a rúbať v bukových pralesoch nie je jednoduché, keďže približne tretina z ich rozlohy je v súkromných rukách. Ak by štát zakázal súkromníkom hospodáriť na ich pozemku, musel by im vyplácať odškodné. Ťažba dreva a lov však ohrozuje územie nevyčísliteľnej hodnoty. Dokument preto avizuje aj riešenie tohto problému.

„Na základe upravených hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón budú vyčíslené finančné dopady obmedzení vyplývajúcich z ochrany týchto novo vymedzených území na neštátnych vlastníkov a nájomcov lesov,“ sľubuje zverejnený materiál. Či sa majitelia pozemkov dočkajú finančného odškodnenia alebo vykúpenia pozemkov, zatiaľ nevedno.

„Sociálne, ekonomické a iné dopady obmedzení vyplývajúcich z ochrany novo vymedzených území slovenskej časti lokality na dotknuté obyvateľstvo budú bližšie analyzované rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny,“ píše sa v návrhu.

Riešením by mohlo byť, ak by štát podporil iné zdroje pracovných príležitostí, napríklad cestovný ruch a s ním súvisiace služby – ubytovanie, požičovne bicyklov či budovanie turistických chodníkov.

K hromadnej pripomienke LZ VLK sa už pridalo viac ako 7 000 ľudí. Termín na pripomienkovanie návrhu sa končí dnes. Dokument musí ešte prerokovať vláda. Opatrenia, ktorými Slovensko zaviazalo UNESCO, máme zrealizovať do 1. februára 2018.

Karpatské bukové pralesy

  • Spoločne s ukrajinskou časťou boli zapísané do zoznamu UNESCO v roku 2007, v roku 2011 bola lokalita rozšírená o nemecké lokality.
  • V roku 2017 sa pridalo 63 nových komponentov a 10 krajín, lokalita zmenila názov na Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
  • Slovenskú časť tvoria štyri lokality: Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy (všetky tri sú súčasťou Národného parku Poloniny) a Vihorlat (súčasť Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat).

Navrhované opatrenia

  • Úprava hraníc – v prípade lesov Havešová a Rožok spresnenie hraníc podľa existujúcich rovnomenných národných a prírodných rezervácií, pri častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat výrazná modifikácia hraníc. V prípade všetkých boli upravené hranice nárazníkových zón.
  • Vznik nových prírodných rezervácií – Černiny a Pramenisko Cirochy (Stužica – Bukovské vrchy), Nežabec (Vihorlat).
  • Dopracovanie integrovaného manažmentového plánu starostlivosti – takýto plán bol zatiaľ vypracovaný pre časti Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy. Dopracovanie spoločného plánu pre všetky štyri je naplánované na rok 2018.
  • Podpora udržateľného cestovného ruchu – využitie značky UNESCO, ktorá môže prilákať turistov, skvalitňovanie služieb pre návštevníkov, podpora kultúrnych hodnôt regiónu, oživenie tradičných remesiel – napr. košikárstvo, rezbárstvo, výroba tradičných výrobkov – syry, korbáče, mäsové výrobky či med, udržanie chovu tradičných zvierat – huculský kôň či valašská ovca.
  • Osveta so zameraním na význam svetového dedičstva – na školách, aj pre dospelých, napríklad v rámci univerzity tretieho veku.
  • Koordinácia aktivít s ostatnými partnermi v Európe – vzájomná výmena informácií, realizácia medzinárodných projektov a podobne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

34 debata
Viac na túto tému: #Karpatské bukové lesy