Hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov potvrdil, že myšlienka štatistiky rómskej kriminality je v procese riešenia. Kedy a ako bude fungovať, o tom je podľa Lazarova ešte skoro hovoriť. Naše úrady však konkrétne čísla o Rómoch nezbierajú. Boli by totiž v rozpore s antidiskriminačným zákonom, ktorý v prípade etník hovorí o rovnakom zaobchádzaní. Rovnaký prístup ku každému prikazuje aj Listina základných práv a slobôd, ktorá je v slovenskej legislatíve uvedená formou ústavného zákona. Rezort vnútra by si tak v tomto smere zapísal prvenstvo.
Nikde a nikdy na svete sa neukázalo, že by drobná kriminalita mala súvislosť s čímkoľvek iným, než je extrémna chudoba.Peter Weisenbacher, ľudskoprávny aktivista
Podľa Kaliňáka nie je možné, aby na celom Slovensku klesala kriminalita, no v lokalitách s rómskymi osadami len stagnovala či dokonca stúpala. „Musíme zaviesť zásadné opatrenia, ktoré dostanú aj tieto oblasti na správnu trajektóriu. Hovoril som to na začiatku tohto roka a za ten čas sme pripravili komplexný systém opatrení, ktorý v najbližších týždňoch budeme zavádzať do praxe,“ avizoval minister. Doplnil, že je potrebné zaznamenať, ktoré skutky spáchali Rómovia. „Nie je možné, aby sme sa neustále zakrývali pod niektoré európske politicky korektné stanoviská. Je pre nás dôležité, aby sme začali robiť konkrétnu štatistiku rómskych trestných činov, aby sme ich vedeli oddeliť od zvyšných a vedeli sme priamo zacieliť opatrenia. Aby sme vedeli, aká je skutočná bezpečnostná situácia v obci a kto tam pácha trestnú činnosť. Aby sme ju mohli znížiť a mohli sme chrániť našich občanov,“ dodal Kaliňák.
Ábel Ravasz: Nemyslím si, že by existoval pojem rómska kriminalita
Minister spolu s policajným prezidentom Tiborom Gašparom a riaditeľom banskobystrického krajského Policajného zboru Štefanom Šurkom priblížia pripravované opatrenia vo štvrtok. Splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Ábelovi Ravaszovi (Most-Híd) sa nápad so štatistikou príliš nepozdáva. Súhlasí, že potrebujeme mať lepšie znalosti o tom, čo sa deje v rómskych komunitách, no určite nie prostredníctvom špecifických evidencií kriminality. „Nemyslím si, že by existoval pojem rómska kriminalita. Kriminalita je jav, ktorý je všeobecne nežiaduci. Takže si nemyslím, že by sme ju mali rozdeľovať na rómsku a nerómsku, ale mali by sme k nej pristupovať rovnako zodpovedne vo všetkých oblastiach a bez ohľadu na národnosť páchateľa,“ povedal Ravasz. Pripomenul, že ak sú potrebné v nejakej oblasti etnické dáta, tak je to školstvo, aby sa vedelo zabrániť dvojakému zaobchádzaniu, ako príklad spomenul segregáciu rómskych detí na školách alebo ich umiestňovanie do špeciálnych tried, hoci v nich byť nemusia.
Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher zdôraznil, že delenie ľudí na základe etnicity alebo národnosti nemá žiadny význam. „Je úplne jedno, či ide o kriminalitu, alebo o počet nositeľov Nobelovej ceny či filmového Oscara. Je to úplne zbytočné, k ničomu to nemôže prispieť, jediné, čo to môže spôsobiť, je negatívna nálada v spoločnosti a vytváranie napätia, ktoré naozaj nepotrebujeme,“ myslí si Weisenbacher, ktorý si nevie predstaviť žiadne pozitívum, ktoré by takýto krok priniesol.
Weisenbacher: Ide o chudobu, nie o etnicitu
Drobná kriminalita sa podľa aktivistu viaže najmä k chudobe a k tomu, že nie sú naplnené základné potreby, či už človeka ako jednotlivca, alebo jeho rodiny. „Ak nie je schopný získať normálny zárobok, napríklad v zamestnaní, tak sa ľudia v extrémnej chudobe uchyľujú k takejto drobnej kriminalite. Nikde a nikdy na svete sa neukázalo, že by to malo súvislosť s čímkoľvek iným, než je extrémna chudoba,“ doplnil aktivista. Mieni, že v rámci boja proti drobnej kriminalite bolo potrebné zamerať sa aj na boj s príčinami chudoby, a to najmä v rizikových regiónoch.
„Chudoba postihuje ľudí bez ohľadu na národnosť či etnicitu, koniec koncov, nie je to síce širokej verejnosti známe, ale faktom je, že v tých tzv. osadách žijú nielen Rómovia, ale aj bieli ľudia, ktorí sú na tom tak zle, že si nemôžu dovoliť iné bývanie,“ uzavrel Weisenbacher.
