Informačné vákuum je v skutočnosti ešte dlhšie, pretože prieskumu predchádza zber údajov a následne ich spracovanie. Zákaz prieskumov s odôvodnením, aby voľby boli férové, odborníci spochybňujú. V ére sociálnych sietí sa ani nedá zabrániť tomu, aby sa nejaký prieskum objavil vo verejnom priestore. Ak chceli zákonodarcovia pri presadení tohto zákazu predísť manipuláciám, je otázkou, či tým nezabránili lepšej orientácii voličov. Údaj, ako je na tom ten-ktorý kandidát, je rovnako legitímny ako iné informácie o voľbách.
Sociológovia kritizujú moratórium na prieskumy aj preto, že volebná kampaň pokračuje. Tá sa končí 48 hodín pred voľbami. „Na hlavu je to postavené, keď kampaň sa môže robiť, ale prieskumy sa zverejňovať nemôžu. Je to taká nezmyselná kombinácia, že nad ňou zostáva rozum stáť,“ hovorí sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Aj sociológ Martin Slosiarik z Focusu nevidí zmysel moratória. „Viem si predstaviť, že by platilo dvojdňové moratórium na prieskumy, aké platí aj na samotné vedenie kampane,“ povedal.
Práve záver kampane, teda posledný týždeň, je obdobím, keď sa mnoho ľudí rozhoduje, ku ktorému kandidátovi sa prikloní. Navyše, niektorí záujemcovia o kreslo župana odstupujú z volieb, čo tiež môže ovplyvniť šance ďalších kandidátov. Aký dosah to však bude mať, už prieskumy nezachytia. Napríklad v Banskobystrickom kraji v utorok oznámili odstúpenie z volieb traja kandidáti na župana Ivan Saktor (nezávislý), Vojtech Kökény (Strana rómskej koalície) a Michal Kantor (Strana zelených Slovenska).
Pokiaľ ide o dĺžku 14-dňového moratória, k nemu je nutné pripočítať aj dni, keď sa dáta zhromažďujú a následne vyhodnocujú. Výsledkom je, že verejnosť má k dispozícii pred voľbami údaje približne tri týždne staré. Príkladom chýbajúcich prieskumov je situácia z parlamentných volieb v roku 2016, keď sa nečakane dostali do parlamentu kotlebovci a výrazne stratila strana Sieť, ktorá bola pôvodne pasovaná za čierneho koňa volieb. Sociológ Slosiarik upozornil, že práve v čase moratória sa začali objavovať informácie, že prieskumy, ktoré však už nemohli byť zverejnené, zaznamenali pokles Siete a nárast kotlebovcov. „Vo voľbách sa potom zdá, že prišlo k veľkému prekvapeniu, ale prieskumné agentúry nemohli tento pohyb počas moratória oficiálne zverejniť,“ priblížil Slosiarik.
Sociológ Haulík hovorí, že zákaz prieskumov sa dá ľahko obísť napríklad na sociálnych sieťach. Opäť sú príkladom parlamentné voľby 2016. Krátko pred nimi bol zverejnený prieskum o preferenciách slovenských politických strán v susednom Česku. Podľa Haulíka práve takéto obchádzanie zákazu môže byť súčasťou manipulácií. „Kritériom, ktoré najlepšie stráži serióznosť údajov, je ich konkurencia. Ak takýto zákaz prinesie výhodu len pre niektorého z tých, kto výskum zverejní, tak to môže voľby ovplyvniť. Zákaz zverejňovania prieskumov je preto absolútne nevhodný vo veku informačných technológií,“ povedal Haulík. Zdôraznil, že občan má v demokratickej spoločnosti právo na informácie.
Jedným z argumentov, ktorý pri presadení 14-dňového moratória zaznieval, bolo, že voliči by nemali byť v posledných dňoch kampane ovplyvňovaní prieskumami. Navyše, v minulosti sa viackrát stalo, že tesne pred voľbami neznáme agentúry zverejňovali pochybné preferencie, ktoré favorizovali subjekty bez reálnej podpory.
S argumentom, že voliči by nemali byť krátko pred hlasovaním ovplyvnení prieskumami, predstavitelia oboch výskumných agentúr nesúhlasia. „To je taká predstava o výskumoch, že automaticky sú publikované v prospech alebo v neprospech nejakého kandidáta,“ povedal Slosiarik.
Podľa neho sa problém dá vyriešiť tým, že si ich objedná nejaké médium alebo spolu viaceré médiá, aby nevznikali pochybnosti v prípade, že prieskum platí niektorý z kandidátov na župana. V susednom Česku platí zákaz zverejňovania prieskumov tri dni pred voľbami. Na Slovensku zákon o volebnej kampani v roku 2015 zaviedol 14-dňové moratórium. Zákaz na zverejňovanie samozrejme platí aj na deň volieb až do ich skončenia.
Posledné prieskumy o podpore kandidátov na županov sa zverejnili v piatok 20. októbra. Od soboty 21. októbra už zverejňovanie zákon zakazuje. Tieto prieskumy však zostávajú verejne dostupné na spravodajských portáloch médií. Šéf Štátnej komisie pre voľby Eduard Bárány v tom problém nevidí. Podľa neho by však už médiá nemali dosiaľ známe prieskumy zverejňovať nanovo. „Pokiaľ sa objaví argumentácia, že výsledky kandidáta na župana A sú tesné a v závese za ním je kandidát B, tak je to mimo hraničnej zóny,“ povedal Bárány.
Porušenie zákazu moratória o zverejňovaní prieskumov môže vyjsť draho politické strany, ale aj médiá. Štátna komisia pre voľby môže uložiť pokutu politickej strane od 30-tisíc do 300-tisíc eur. Rezort vnútra má oprávnenie právnickej osobe uložiť sankciu až 100-tisíc eur. Vydavateľom periodickej alebo neperiodickej publikácie hrozí od rezortu kultúry pokuta od tisíc do 10-tisíc eur.