Proti soche protestovalo okolo 60 ľudí, do kostola ich nepustila ochranka. Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher si myslí, že celé by to mala preveriť polícia alebo prokurátor. Vystavenie busty považuje za propagáciu fašizmu, čo je podľa zákona trestným činom.
V každej dedine, aj tu vo Vydranoch sú pomníky s menami vojakov, ktorí sa nikdy nevrátili z Ukrajiny. Môjho otca odviedli v roku 1944. Boli sme desaťčlenná rodina, osem malých detí. V pracovnom tábore na Ukrajine zomrel už o pol roka.Mikuláš Bufla, učiteľ dejepisu
Pred kostolom stáli hodinu pred plánovanou akciou nespokojní ľudia. Držali transparenty s historickými fotografiami. Na jednej sedel Horthy v aute s Hitlerom. Vášne sa vystupňovali s príchodom autobusu z Maďarska s Horthyho priaznivcami a členmi strany Jobbik v uniformách. Protestujúci na nich kričali, „Fašisti, nacisti, choďte domov“, a protistrana im ukazovala prostredníky.
Viacerých z protestujúcich sa Horthyho režim priamo dotkol. „Toto, čo sa teraz deje vo Vydranoch, veľmi odsudzujem. Svojho najstaršieho brata som stratil vo vojne. Ani medzi mŕtvymi, ani medzi živými ho nenašli. Jednoducho zmizol. V roku 1944 som mal osem rokov, brata som videl v živote raz, iba raz. Volal sa František a má pomník tu na cintoríne vo Vydranoch. To Horthy poslal do vojny chlapov bez zbrane, bez teplých šiat. Poslal ich na smrť,“ neudržal slzy Jozef Patóč.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Mikuláš Bufla sa pre Horthyho hrôzy stal učiteľom dejepisu. Vo vojne prišiel o otca, so súrodencami skončili v sirotinci. „V každej dedine, aj tu vo Vydranoch sú pomníky s menami vojakov, ktorí sa nikdy nevrátili z Ukrajiny. Môjho otca odviedli v roku 1944. Boli sme desaťčlenná rodina, osem malých detí. V pracovnom tábore na Ukrajine zomrel už o pol roka,“ hovorí so smútkom pán Bufla. Mama sa nevládala starať o deti sama, Mikuláša aj jeho štyroch súrodencov vzali v roku 1945 do sirotinca, odtiaľ sa vrátili k rodine až po februári 1948.
„Dostali sme jedlo a základnú starostlivosť, ale rodičia… nedokážem o tom hovoriť bez pohnutia… Preto som tu. Lebo to zapríčinil Horthy. Po celom kraji, keď bol horthyovský štát, vyše 600-tisíc ľudí zomrelo zbytočne, v tom boli zarátaní aj ľudia odvlečení do koncentračných táborov, vojaci, ktorí padli, siroty, vdovy,“ dodal.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„Moja manželka mala šesť mesiacov, keď jej otca odviedli na vojnu. Nikdy sa nevrátil. Nevieme vôbec, kde je pochovaný, a či je vôbec pochovaný. Všetko, čo sme kvôli Horthymu prežili cez vojnu a po vojne tiež, bolo zlé,“ povedal Peter Orbán.
Starosta Vydrian (okr. Dunajská Streda) Ladislav Balódi bojuje s obyvateľmi proti tomu, aby socha v obci zostala. Budú trvať na jej odstránení. „Dnešná protestná akcia vyplýva z toho, že prednedávnom miestna farárka zavesila na sociálnu sieť aktivitu, ktorá hovorila o tom, že dnes majú postaviť sochu bývalému regentovi Maďarského kráľovstva Miklósovi Horthymu. Len čo sme sa toto dozvedeli, ja aj obecné zastupiteľstvo sme sa dištancovali od tohto aktu,“ reagoval starosta.
Po tlaku verejnosti aj biskupa reformovanej cirkvi Lászlóa Fazekasa farárka osadenie sochy na podstavci pred kostolom prehodnotila, ale neupustila od pôvodného zámeru. Bustu v nedeľu umiestnili v kostole. Na bohoslužbu sa dostali len priaznivci Horthyho. Prebiehali tu rečnícke prejavy v maďarčine. Od úmyslu farárky, ktorá žije vo Vydranoch 30 rokov, sa dištancovalo vedenie Reformovanej kresťanskej cirkvi.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Vystavenie Horthyho sochy považuje Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv za neúctu voči obetiam druhej svetovej vojny a špeciálne voči obetiam holokaustu. Pripomína, že Miklós Horthy bol predstaviteľom fašistického režimu a akýkoľvek revizionizmus nemá základ v realite.
„Nerozumiem, prečo sa také niečo deje. Môj názor je, že je to porušenie zákona, je to symbol hnutí propagujúcich potláčanie ľudských práv a slobôd. Myslím si, že by podobne ako v iných prípadoch, keď dochádza k propagácií symbolov režimov, ktoré vedú k potláčaniu ľudských práv a slobôd, mali zakročiť orgány činné v trestnom konaní,“ mieni Weisenbacher.
Doplnil, že prípad z Vydrian je špeciálne problematický tým, že sa stal v kostole. „Evidentne sa tu zneužíva náboženská sloboda na politiku a to na nešťastie aj na propagáciu neonacistických revizionistických túžob časti spoločnosti,“ zhodnotil aktivista.
Za iniciatívou odhaliť bustu vo Vydranoch je maďarský spolok Miklósa Horthyho a poslanec hnutia radikálnej pravice Jobbik Lorant Hegedus. Spolok má byť aj darcom sochy.
Miklós Horthy bol v rokoch 1920 až 1944 regentom, správcom Maďarska. Uzavrel zmluvu s fašistickým Nemeckom a Talianskom, takzvaný Pakt troch. S ich podporou na základe prvej a druhej Viedenskej arbitráže získal späť viaceré územia, ktoré Uhorsko stratilo Trianonskou zmluvou: územia na juhu Slovenska, na Podkarpatskej Rusi a severné Sedmohradsko.