Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák sa vzdáva k 1. novembru funkcie. Dnes to oznámil na tlačovej besede. Obáva sa totiž, že správna rada môže podniknúť kroky k prepúšťaniu pracovníkov, ktorým dôveroval. „Ako formálny predseda sa nemienim na týchto čistkách podieľať. Konflikt nemôže byť ďalšou reality show. Neodôvodnený zásah NR SR do výkonu funkcie ma priviedli k rozhodnutiu odstúpiť z funkcie predsedu ÚPN k 1. novembru,“ vyhlásil. Krajňák podal výpoveď aj ako zamestnanec ÚPN. Zostáva však členom správnej rady do konca jeho volebného obdobia.
Martin Lacko alebo Ján Bobák
Krajňák ešte zvolá rokovanie správnej rady, malo by sa konať začiatkom novembra. Na rokovaní by mala správna rada zvoliť nového predsedu. Krajňák sa nechystá napadnúť novelu zákona o ÚPN na ústavnom súde. „Nechávam to na poslancoch NR SR,“ uviedol. Podľa neho správna rada ako štatutár má kompetenciu vymieňať vedúcich funkcionárov ÚPN. Nevie predpovedať, ale predpokladá, že správna rada bude hľadať dohodu medzi ústavom a historikmi Martinom Lackom a Jánom Bobákom, ktorých prepustil.
Snaha o zmenu zákona o ÚPN prišla podľa Krajňáka v čase, keď ÚPN získal rešpekt aj za hranicami Slovenska. Pripomenul, že snahou predkladateľov podľa predkladacej správy bolo novelou zaviesť efektívne riadenie. „Riadenie deviatich členov nemôže byť efektívne a ani transparentné,“ konštatoval s tým, že členovia správnej rady doteraz odmietali verejné rokovanie rady, či ich nahrávanie.
Štatutárnym orgánom správna rada
Podľa novely sa stáva štatutárnym orgánom správna rada. Krajňák upozornil, že takto za prípadné spôsobené škody nikto neponesie osobnú zodpovednosť. „Predkladatelia odôvodňovali predloženie novely napätými vzťahmi. Predseda je konfliktný, neplní si povinnosti. Ak je to pravda, novela je osobná, čo je v rozpore s ústavou. Zákony musia byť všeobecné,“ upozornil Krajňák. Mrzí ho, že nikto z predkladateľov novely ho nenavštívil a nezaujímal sa o situáciu. „Ak je človek principiálny, môže byť aj konfliktný. Nepriatelia ÚPN sú bývalí ľudáci, komunisti, eštebáci,“ vyhlásil Krajňák s tým, že novela nerozširuje úlohy ÚPN, ale okliešťuje právomoci predsedovi. "Komu z predkladateľov prekážalo budovanie Múzea zločinov komunizmu,“ opýtal sa Krajňák. Povedal, že o zvolenie v roku 2013 sa uchádzal s tým, že bude naprávať krivdy z minulosti. Pripomenul, že zdedil inštitúciu, ktorá bola kritizovaná pre odklon od úmyslu zakladateľa Jána Langoša. Ústav pamäti národa sa podľa Krajňáka pod jeho vedením venoval súdnym sporom s bývalými príslušníkmi a agentmi komunistickej Štátnej bezpečnosti. Pripomenul tiež súd s českým politikom Andrejom Babišom. Cez výchovnovzdelávacie aktivity ústav menuje vinníkov zločineckých režimov. ÚPN sa snažil tiež o zníženie dôchodkov bývalých príslušníkov ŠtB.Predčasné ukončenie funkcie štatutára je podľa Krajňáka zásahom do nerušeného výkonu funkcie. Novela nerieši podľa neho konflikt medzi predsedom a členmi správnej rady. „Vyzývam predstaviteľov strán, aby sa zasadili o zodpovedné hodnotenie obdobia neslobody a pre ÚPN vytvorili prostredie, ktoré by mu umožnilo pracovať,“ vyhlásil s tým, že ústav bojuje s pohrobkami fašizmu a komunizmu. Krajňák tvrdí, že šiel do zápasu o pravdu, ktorú nevidí v parlamente, ale v očiach politických väzňov.