Denník Pravda už informoval, že podnik aj vďaka hľadaniu všetkých rezerv vlani napriek poklesu tržieb a nízkym trhovým cenám elektriny nafúkol čistý zisk až o 388 percent, na 117 miliónov eur. Riaditeľ Národného jadrového fondu Peter Neštický tvrdí, že daná rezerva je vnútornou záležitosťou Slovenských elektrární.
Slovenské elektrárne (SE) presunuli časť jadrovej rezervy a tak vytvorili zisk. Je to prípustné?
Tvorba rezervy je vyslovene účtovná záležitosť danej spoločnosti, v tomto prípade Slovenských elektrární. Národný jadrový fond (NJF) sa riadi zákonom o jadrovom fonde a súvisiacimi vyhláškami a nariadeniami vlády SR, ktoré určujú spôsob výberu povinných príspevkov a odvodov. Z pohľadu Národného jadrového fondu nemajú povinnosť vytvárať takúto rezervu. Ide o internú záležitosť Slovenských elektrární.
Rezerva sa znížila na 1,8 miliardy eur. Neobávate sa, že môže kvôli tomuto vzniknúť v budúcnosti problém s financovaním vyraďovania jadrových zariadení?
Výška rezervy Slovenských elektrární neovplyvňuje výšku povinných príspevkov do NJF. Tieto povinné príspevky sú odvádzané v zmysle nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku do NJF.
Výška rezervy Slovenských elektrární neovplyvňuje výšku povinných príspevkov do Národného jadrového fondu.
Zneškodňovanie rádioaktívnych odpadov vyprodukovaných počas prevádzky jadrovej elektrárne, ako aj skladovanie vyradeného jadrového paliva, zabezpečujú SE z vlastných zdrojov. Po ukončení prevádzky jadrovej elektrárne prechádza táto povinnosť na jadrový fond. Systém výberu finančných prostriedkov ako je v súčasnosti nastavený, je funkčný.
Odhady nákladov, ktoré sú spojené so záverečnou časťou jadrovej energetiky, sú popísané v strategickom dokumente Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR, ktorý je schválený vládou SR. Tento dokument bude každých šesť rokov aktualizovaný, čo umožní v dostatočnom čase reagovať na potrebné zmeny nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky.
Podľa Európskej komisie nám však stále chýbajú zdroje, myslíte si, že nám vyzbieraná suma postačí na pokrytie budúcich nákladov?
Situácia Slovenska je špecifická v tom, že máme elektrárne, ktoré si počas svojej prevádzky, teda od roku 1972 do roku 1995, neodkladali finančné prostriedky na vyraďovanie. Tým vytvorili historický deficit.
Výška historického deficitu bola stanovená na 2,068 miliardy eur v cenovej hladine roku 2014. Suma potrebných finančných prostriedkov pozostáva z historického deficitu a z prostriedkov, ktoré bude potrebné zabezpečiť výberom povinných príspevkov.
A tiež zhodnotením vkladov na jednotlivých účtoch fondu. Zabezpečenie dostatočných zdrojov je primárnou úlohou jadrového fondu. Zároveň je ale potrebné poznamenať, že pri medziročnom porovnaní klesá príjem finančných prostriedkov do fondu.
Jedným z dôvodov je naviazanosť povinných príspevkov na cenu elektrickej energie, ktorá je v porovnaní s obdobím uvedenia výpočtu povinných príspevkov do praxe na výrazne nižšej úrovni.
Koľko máme teda vo fonde nazbieraných prostriedkov?
Od roku 1995, kedy boli odvedené prvé platby do fondu, až do konca roka 2016 bolo vyzbieraných 2,25 miliardy eur, z toho bolo použitých v zmysle platných zákonov na činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky 824 milióna eur. Ku koncu roka 2016 bol zostatok na účte Národného jadrového fondu 1,426 miliardy eur.
Nebudú peniaze chýbať?
Výška príspevkov závisí aj od ceny elektrickej energie. Nejde o koncovú cenu určenú pre spotrebiteľa, ale o cenu tvorenú prostredníctvom obchodov uzatváraných cez trhové platformy alebo burzy.
Pripravuje sa nový zákon o jadrovom fonde, kde okrem iného bude výška povinných príspevkov a platieb určovaná podľa novej metodiky. Výška príspevkov tak už nebude naviazaná na cenu elektrickej energie. To zabezpečí dostatok prostriedkov na záverečnú časť jadrovej energetiky pre prevádzkované jadrové zariadenia.
Takže v súčasnosti je situácia horšia pre nízku cenu elektriny?
Netvrdil by som, že je horšia len na základe nižšej ceny elektriny. Súčasný systém výpočtu povinných príspevkov bol vypracovaný v roku 2006 a do praxe sa dostal v roku 2007. V tej dobe sa vychádzalo z určitých predpokladov a hlavne z aktuálnej ceny elektrickej energie.
Prostriedky, ktoré sú sústreďované a spravované vo fonde, závisia aj od budúceho vývoja ekonomickej situácie, a to nielen na Slovensku. Ovplyvňujúcim faktorom je tiež inflácia a úroková sadzba.
Dá sa čakať, že poplatky pôjdu hore?
Je potrebné poznamenať, že časový horizont poklesu prostriedkov má dlhšie trvanie. Nejde len o obdobie minulého roka.
Pripravovaný nový zákon o jadrovom fonde zmení spôsob výpočtu povinných príspevkov prevádzkovateľov jadrových elektrární a zavedie aj povinné platby pre prevádzkovateľov nereaktorových jadrových zariadení.
Povinné príspevky budú vychádzať z predpokladov budúcich nákladov na vyraďovanie a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom. A tiež aj z dĺžky prevádzky jadrových elektrární. Dôležitú úlohu zohrá aj cena za hlbinné úložisko.
Keď sa zmenia tie vstupné parametre, bude to znamenať, že poplatky pôjdu hore?
Áno, navrhované číselné hodnoty povinných príspevkov sú v porovnaní s doterajšími hodnotami vyššie.
Dokedy budú ľudia platiť historický dlh v cene elektriny?
Vyraďovanie jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach A1 je plánované do roku 2033 a V1 do roku 2025. Do tej doby bude potrebné zabezpečiť zdroje na vyraďovanie a v prípade V1 aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom. V nariadení vlády 426/2010, ktoré ustanovuje podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a spôsobe jeho výberu pre Národný jadrový fond, nie je stanovená doba ukončenia výberu.
Odvod do jadrového fondu je nastavený tak, aby do doby ukončenia vyraďovania jadrovej elektrárne V1 a A1 – teda minimálne do konca roka 2033 – bol zabezpečený dostatok finančných zdrojov určených na vyraďovanie a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.
Teda predpokladá sa, že cena elektriny bude do tej doby zaťažená týmto odvodom. Do ceny za elektrickú energiu však vstupuje okrem odvodov do jadrového fondu aj cena za elektrickú energiu ako komodita, poplatky spojené s prenosom a distribúciou a systémové služby.
Do platby za systémové služby je zahrnutá aj podpora využívania obnoviteľných zdrojov a výroba elektriny z domáceho hnedého uhlia.
Idú peniaze, ktoré platia odberatelia v cene elektriny, na vyraďovanie bohunickej V1?
Jadrová elektráreň V1 bola uvedená do prevádzky v roku 1978 a jej činnosť bola predčasne ukončená v roku 2008 ako podmienka vstupu do EÚ. Od roku 1995 si elektráreň odkladala finančné zdroje na záverečnú časť do fondu.
Financovanie činností vyraďovania jadrovej elektrárne V1 je zabezpečené zo zdrojov Národného jadrového fondu a z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia jadrovej elektrárne V1 (BIDSF).
Odvod, ktorý platia odberatelia do fondu za spotrebovanú elektrickú energiu, je použitý na zabezpečenie financovania časti nákladov súvisiacich s vyraďovaním jadrovej elektrárne V1, ktoré tvoria celkový rozdiel nákladov na vyraďovanie a odvedených finančných prostriedkov od roku 1995, teda na krytie historického deficitu JE V1.
Popritom je takýmto spôsobom zabezpečené aj krytie historického deficitu jadrovej elektrárne A1.
O akých sumách hovoríme?
Za rok 2016 boli výdavky z jadrového fondu na vyraďovanie jadrovej elektrárne A1 vo výške 38,7 milióna eur a na V1 v sume 14 miliónov eur.
Celkové náklady na vyradenie A1 sa odhadujú okolo dvoch miliárd eur. Vyraďovanie hradené zo zdrojov fondu prebieha od roku 1999. V súčasnosti je realizovaná tretia etapa z piatich po sebe nasledujúcich etáp s časovým harmonogramom do roku 2033.
Pre elektráreň V1 sú odhadované náklady v sume 1,239 miliardy eur. Odhady zahŕňajú i náklady na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.
Kam pôjde vyhoreté palivo?
V súčasnosti sa skladuje v medzisklade vyhoretého jadrového paliva (MSVP) v Jaslovských Bohuniciach. Je to len dočasné riešenie a bude potrebné zabezpečiť trvalé uloženie vyhoretého jadrového paliva, čo je možné v hlbinnom úložisku vybudovanom na území Slovenska alebo v úložisku spoločnom pre viacero krajín – takzvaná dvojitá cesta.
Ktorá alternatíva je prijateľnejšia pre Slovensko?
Aj táto oblasť je predmetom spomínaného vnútroštátneho programu, v ktorom sú tiež definované úlohy pre ďalší postup. Definitívne rozhodnutie o výbere variantu, teda vlastné úložisko alebo dvojitá cesta, sa má uskutočniť do roku 2030.
Aktivity, ktoré sú v tejto oblasti realizované, sú však orientované na vybudovanie vlastného úložiska, pretože podmienky dvojitej cesty obsahujú podstatne viac neistôt. Rozpracovaním návrhu ďalšieho postupu vývoja hlbinného úložiska bola poverená spoločnosť JAVYS.
Aký je odhad nákladov na vyraďovanie paliva?
Údaje vychádzajúce z prvotných štúdií, uvedené vo vnútroštátnom programe, uvádzajú sumu približne štyri miliardy eur v cenovej hladine roku 2001. V súčasnosti prebiehajúci proces by mal však spresniť tieto údaje najmä zapracovaním technického pokroku a skúseností z iných krajín, ako napríklad z Fínska, kde je momentálne dosahovaný najväčší progres v budovaní hlbinného úložiska. Táto suma je závislá od mnohých vstupných parametrov.
V prípade definitívneho rozhodnutia pre vlastné úložisko v SR by malo byť toto vybudované do roku 2065. Náklady na jeho prípravu, vybudovanie a prevádzku, ako aj uzatvorenie po ukončení prevádzky, obsahujú všetky súvisiace procesy a výdavky vrátane vedeckých prác, analýz bezpečnosti, projektovej dokumentácie i nákladov na zapojenie verejnosti a stimuláciu dotknutých lokalít.
Konečná cena bude závisieť aj od dĺžky prevádzky elektrární a s tým súvisiaceho množstva vyprodukovaného vyhoretého jadrového paliva.
O ktorej oblasti Slovenska sa uvažuje?
Na základe doterajších poznatkov v procese výberu lokality pre hlbinné úložisko v SR a praktických skúseností z iných krajín bolo odporučené v rokoch 2017 – 2023 vykonať prieskum v dvoch horninových prostrediach.
Cieľom ďalšieho výberu je vyhľadanie takej geologickej bariéry, ktorá spolu s vhodným technickým riešením úložiska a inžinierskymi bariérami zabezpečí dlhodobú radiačnú ochranu v súlade s požiadavkami národných dozorných orgánov, legislatívou EÚ a štandardmi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
V súčasnosti je zabezpečené vypracovanie návrhu projektu geologickej úlohy. Za riešenie tejto otázky je zodpovedná spoločnosť JAVYS.
Je vo fonde dostatok peňazí na riešenie úložiska?
V nákladoch na vyraďovanie jednotlivých jadrových zariadení je obsiahnutá položka alikvotného podielu nákladov na hlbinné úložisko.
Systém zabezpečovania príjmov do jadrového fondu, teda kumulovanie finančných prostriedkov, je nastavený tak, aby tieto prostriedky zodpovedali plánovaným výdavkom. Teda, keď sa v roku 2065 začne výstavba hlbinného úložiska, aby finančné zdroje boli k dispozícii v požadovanom rozsahu.
Aká je výška jadrových poplatkov?
Povinné príspevky sú odvádzané do fondu v zmysle nariadenia vlády 312/2007 a skladajú sa z fixnej a variabilnej časti povinného príspevku. Povinné príspevky sa platia za každé jadrové zariadenie samostatne.
Výška fixného príspevku od 1. júla 2017 predstavuje 14 525 eur za každý megawatt inštalovaného výkonu jadrového zariadenia a variabilný príspevok je vo výške 5,95 percenta z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení. Výška fixného príspevku je každoročne k 1. júlu valorizovaná o mieru inflácie za predchádzajúci rok.
Za rok 2016 odviedli Slovenské elektrárne do NJF 60,18 milióna eur. Odvod vyberaný od prevádzkovateľa prenosovej a prevádzkovateľov distribučnej sústavy (cez konečné ceny elektriny, pozn. red.) je vyberaný v zmysle nariadenia vlády 426/ 2010, ktorým bola stanovená sadzba na krytie historického deficitu. Táto je každoročne valorizovaná k 1. júlu o mieru inflácie za predchádzajúci rok.
V súčasnosti predstavuje táto sadzba 3,21 eura za megawatthodinu dodanej elektriny koncovým odberateľom. Výška finančných prostriedkov za zábezpeku nakladania s inštitucionálnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi odpadmi vychádza z predpokladu, aká bude výška nákladov spojená s ich likvidáciou. Určuje ho v tomto prípade spoločnosť JAVYS.
Peter Neštický
- Vedie Národný jadrový fond od júla 2016.
- Vyštudoval Materiálovotechnologickú fakultu STU v Trnave. V štúdiu pokračoval na postgraduálnom programe „Bezpečnostné aspekty prevádzky jadrových zariadení“ na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
- Pôsobil v prevádzke Bohunického spracovateľského centra odpadov.
- Od roku 2001 bol koordinátorom spracovávania rádioaktívnych odpadov v spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS).