Prečo nie je kolektívne vedenie dobré?
Treba si uvedomiť, že ÚPN narába s citlivými materiálmi. Ústav je vystavený záujmom rôznych zoskupení politických strán, prúdov a vytvára isté tlaky na vedenie inštitúcie, aby sa výskumná činnosť vyvíjala určitým smerom. A kolektívne riadenie sa môže snažiť smerovať výskum a činnosť tak, aby to vyhovovalo väčšine. Lenže nie vždy je pravda tam, kde je väčšina. Jednou zo základných úloh ústavu je nestranné hodnotenie obdobia neslobody, a to sa nemôže riadiť záujmom väčšiny.
Niektorí členovia rady operovali tým, že kolektívne riadenie na Slovensku nie je výnimočné. Funguje napríklad v zdravotníctve.
Ak niekto tvrdí, že niečo podobné existuje, tak dobre, ale nemôže sa to porovnávať. Zdravotníctvo je úplne iný rezort, iné zariadenie, ako inštitúcia, ktorá sa zaoberá vyrovnávaním sa s minulosťou. Kedysi sa len ospravedlňovalo namiesto toho, aby boli pomenované príčiny, zločiny komunizmu, aby boli pomenované obete aj vinníci.
Povedali ste, že zmena v riadení ústavu zabezpečí, aby sa vrátili kontroverzní ľudia ako Martin Lacko a Ján Bobák. Prečo si to myslíte?
Nemyslím si, že by sa vrátili späť do ústavu, pretože by si ústav poškodil svoje meno. Ale návrat tohto nacionalistického krídla tu evidentne je.
Neboli spory s týmito dvomi skôr osobné?
Spor s Lackom určite nie je nič osobné. Jednoducho odišiel z ústavu pre porušenie pracovnej disciplíny. V každom prípade jeho aktivita a výkon práce nie vždy boli v súlade so zákonom o pamäti národa. Niektoré obdobia, ktoré skúmal, najmä z druhej svetovej vojny, tak buď zľahčoval, alebo ospravedlňoval. Bobák si neplnil svoje povinnosti. Navyše bol predtým zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu a v ÚPN sa mal zaoberať zločinmi komunizmu a mal práve skúmať komunistickú stranu. To sa mi zdalo kontraproduktívne, aby taký zamestnanec pracoval v ústave. Po ďalšie, niektoré jeho spôsoby, ako fungoval, sa nezlučovali ani s pracovnou morálkou, ani so Zákonníkom práce. To znamená, že porušoval pracovnú disciplínu.
Ako bude ústav teraz fungovať?
Všetky kompetencie, ktoré sa týkajú podpisovania zmlúv, pracovnoprávne záležitosti správna rada preniesla na svoju podpredsedníčku. To sa mi zdá v rozpore s novelou zákona, ktorá bola prijatá. Tieto činnosti patria výlučne do kompetencie štatutára a tým je po novom správna rada, to znamená, že nemôžu byť prenesené na jednu osobu. Po druhé, z dôvodu efektívneho chodu inštitúcie správna rada rozhodla, že hlasovanie o bežných veciach bude per rollam, to znamená, že jej členovia sa nemusia stretávať, ale rozhodnú o bežných záležitostiach hlasovaním e-mailom. Tiež mám obavu, či tento spôsob je v súlade s novým zákonom, preto sa obrátim na dozornú radu, aby sa k tomu vyjadrila.
Keď ste v piatok na rokovaní správnej rady hlasovali o uznesení, že kompetencie prevezme podpredsedníčka, vy jediný ste boli proti. Stávalo sa to často v minulosti, že ste mali vy sám iný názor na niektoré veci ako zvyšok rady?
Vždy som bol sám. Keď som nastúpil do funkcie, tak sa postupne do ústavu vrátila časť bývalého vedenia ÚPN. Samozrejme, že som podporu nemal. Je to hodnotový problém. Nie som tu ako kontrolný orgán, som tu preto, aby si ústav zachoval svoju tvár a skutočne sa venoval tomu, čomu sa má – ide o zločiny nacizmu, komunizmu a podobne – a aby sa neodchýlil od svojho poslania. To je moja úloha, ktorú by som mal plniť ešte rok a pol.
Hľadáte si prácu?
Od 1. novembra som iba členom správnej rady. Požiadal som o vyriešenie mojej pracovnej zmluvy a môjho ďalšieho pôsobenia v ústave, nakoľko nemôžem byť aj v správnej rade a zároveň byť zamestnancom ústavu. V tomto je tiež novela zákona výrazne personifikovaná. Svedčí to o tom, že bola šitá na mieru proti mojej osobe. Je otázka, ako rozhodne o ďalšom mojom osude správna rada. Pracovnoprávny vzťah na piatkovom zasadaní vložili do rúk podpredsedníčky Andrey Kluknavskej. Nechám sa prekvapiť, či mi navrhne zotrvanie. Potom si asi budem musieť nájsť prácu.