Dávky a príspevky v hmotnej núdzi stúpnu

Po štyroch rokoch sa od júla 2018 znovu mierne zdvihnú dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim. V novele zákona, ktorú chystá rezort práce, sa počíta so zvýšením asi o päť percent. S výnimkou aktivačného príspevku, ktorý vzrastie dvojnásobne, aby odkázaných motivoval k práci. Odborníci zámer ministerstva vítajú, no úroveň dávok na Slovensku naďalej považujú za nízku a systém ich poskytovania za zložitý a neprehľadný.

14.11.2017 07:00
debata (12)
Ideme maximálne podporiť rodiny, v ktorých sa niekto zamestná.
Ján Richter, minister práce a sociálnych vecí

„Ideme maximálne podporiť rodiny, v ktorých sa niekto zamestná,“ povedal o hlavnom cieli novely minister práce Ján Richter. Vláda má podľa neho mimoriadny záujem viac roztvoriť nožnice medzi tými, ktorí majú záujem pracovať, a tými, ktorí chcú žiť iba z dávok.

Novela preto počíta s rozdelením aktivačného príspevku na dve úrovne. Vo výške 66,20 eura mesačne ho budú dostávať nezamestnaní na dávkach, ktorí vykonávajú drobné obecné či dobrovoľnícke práce. Príspevok sa však zdvojnásobí na sumu 132,40 eura tým, ktorí sa zamestnajú s príjmom najmenej vo výške minimálnej mzdy, pričom ich domácnosť ďalej zostane v hmotnej núdzi.

„Je to určite dobrý krok,“ hodnotí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Zároveň však nabáda k „hlbšiemu prekopaniu“ celého dávkového systému. Už len zdĺhavý a komplikovaný proces ich vybavovania podľa neho odrádza ľudí zamestnať sa, keďže by tým o dávky mohli prísť, navyše s vidinou, že zakrátko prácu môžu zase stratiť a vybavovacou tortúrou si prejdú znovu.

Foto: SHUTTERSTOCK
rodina

Takisto, tvrdí ekonóm, pri súčasnom nastavení nie je vždy zaručené, že do rodiny v núdzi zamestnaním sa niektorého jej člena naozaj pritečie viac peňazí. Často totiž, pripomína, o výške príjmu človeka, ktorý popri práci za nízku mzdu poberá aj dávky, rozhodujú „zlomové body“. „Napríklad dostane vianočnú odmenu 20 eur, čím jeho celkový príjem vyskočí tesne nad hranicu, kvôli ktorej príde o 200 eur dávok,“ porovnáva. A odporúča overiť si radšej výšku príjmu v konkrétnych situáciách na stránke inštitútu.

„Inštitút dal tiež k novele pripomienku, aby aktivačný príspevok dostávali aj študenti stredných škôl. Poberajú sociálne štipendium 20 eur, no ak odídu zo školy, dostanú za aktivačnú prácu vyše 60 eur za mesiac. Štát by ich nemal motivovať k takémuto rozmýšľaniu,“ uvažuje Páleník.

K názoru, že dávky by sa mali odobrať tým, ktorí odmietnu pracovnú ponuku, sa však odborník stavia opatrne. Zdôrazňuje, že by najprv musel vzniknúť konsenzus v otázke, čo to vlastne „primerané pracovné miesto“ je. „Pretože, ak by malo byť vzdialené 300 kilometrov od bydliska, za minimálnu mzdu a s podmienkou práce v noci a cez víkendy, za slušné by sa rozhodne považovať nedalo,“ mieni.

Základné dávky v núdzi, ktoré sa dnes podľa typu domácnosti pohybujú v mesačných sumách od 61,60 eura pre jednotlivca až do 216,10 eura pre dvojicu s viac ako štyrmi deťmi, vzrastú po novelizácii v rozpätí od 3,10 do 10,80 eura. A nahor pôjdu aj niektoré príspevky k dávkam. Napríklad príspevok na nezaopatrené dieťa má stúpnuť o 0,90 eura, na 18,10 eura mesačne.

Počíta so aj so zvýšením takzvaného ochranného príspevku, ktorý k dávke v núdzi dostávajú napríklad starobní či invalidní penzisti alebo osamelí rodičia, ten sa má zvýšiť o 3,13, na 66,20 eura. Ak je členom domácnosti tehotná žena či rodič dieťaťa do veku jedného roka, príspevok jej vzrastie o 0,70 eura, na 14,20 eura mesačne. Pre osobu s nepriaznivým zdravotným stavom sa suma zdvihne o 1,71 eura mesačne, na 36,40 eura.

Základná dávka v hmotnej núdzi (v eurách)

typ domácnosti súčasná suma suma predpokladaná od júla 2018 navýšenie
jednotlivec bez detí 61,60 64,70 +3,10
dvojica bez detí 107,10 112,50 + 5,40
jednotlivec s jedným až štyrmi deťmi 117,20 123,10 +5,90
jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi 171,20 179,80 + 8,60
dvojica s jedným až štyrmi deťmi 160,40 168,40 +8,00
dvojica s viac ako štyrmi deťmi 216,10 226,90 10,80
Zdroj: Ministerstvo práce, návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi

„Nedá sa ani hovoriť o zvýšení dávok, iba o dorovnaní ich reálnej hodnoty na úroveň roku 2009. Sú stále veľmi nízke, neumožňujú ľuďom dostať sa z chudoby,“ tvrdí sociologička Zuzana Kusá. Osobitne ju mrzí, že sa nebude zvyšovať príspevok na bývanie, ktorý je už roky 55,80 eura pre jednotlivca a 89,20 eura pre rodinu.

Akceptuje však, že sociálny rezort sľúbil pripraviť v roku 2018 návrh zákona, kde z tohto príspevku hodlá urobiť univerzálnu dávku pre niektoré kategórie. „Rovnako považujeme za zlé plánované opatrenie, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikla domácnosti, z ktorej sa najmenej jeden člen zdržiava viac ako mesiac v cudzine. Znemožní to napríklad mladým ľuďom, ktorí už zväčša ani finančne nepodporujú svoje rodiny, vycestovať a zarobiť si v zahraničí,“ argumentuje Kusá.

S dávkami v hmotnej núdzi sa veľmi nehýbalo od roku 2009, v ktorom už Slovensko naplno zasiahla ekonomická kríza. Od januára 2014 sa akurát mierne valorizovala základná dávka, ktorá sa v súlade s rastom životného minima rok predtým zvýšila o 1,8 percenta, čo v absolútnych číslach predstavovalo nárast zhruba od jedného do štyroch eur. Čiže napríklad odkázaný jednotlivec si z pôvodných 60,50 prilepšil o 1,1 eura, na súčasných 61,60 eura.

A chudobná dvojica s dvoma deťmi z dovtedajších 212,30 na dnešných 216,10 eura, teda o 3,80 eura.

Po tejto valorizácii však v konečnom dôsledku úhrnná dávka v hmotnej núdzi niektorým poberateľom dokonca klesla. Zároveň im totiž zrušili dvojeurový príspevok na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa ako kompenzačný zaviedol v čase, keď sa za každú návštevu lekára platili dvadsaťkorunáčky „zajacovky“. Po zrušení poplatku už ministerstvo práce nevidelo ani dôvod na existenciu tohto príspevku.

Momentálne na Slovensku poberá dávky asi 80-tisíc domácností, celkovo je od nich závislých približne 180-tisíc osôb. Z nich je okolo 50-tisíc evidovaných nezamestnaných, zvyšok sú napríklad deti, študenti, dôchodcovia bez nároku na minimálny dôchodok a ďalšie skupiny. Najviac poberateľov žije v Prešovskom a Košickom kraji, kde je najvyššie percento nezamestnanosti a vysoký podiel obyvateľov žijúcich v segregovaných osadách. Počet odkázaných na dávky momentálne, aj vzhľadom na dobrú ekonomickú situáciu, klesá, v porovnaní s rokom 2008 sa znížil až o polovicu.

„Nejestvujú však relevantné štatistiky, z ktorých by bolo jasné, koľko odkázaných si reálne našlo prácu a koľkých len z rôznych dôvodov úrady práce vyradili z evidencie, prípadne svoju situáciu riešili inak,“ upozorňuje Páleník.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #sociálne dávky #dávka v hmotnej núdzi #novela zákona