Foto: SHUTTERSTOCK
Bežný štandard je 20 litrov alkoholovej dezinfekcie na 1 000 lôžkodní. My patríme medzi krajiny, ktoré majú spotrebu menej ako desať litrov.Jaroslava Brňová, nemocničná epidemiologička
Správne umývanie rúk zachraňuje životy, v nemocniciach na tento účel slúžia alkoholové dezinfekčné prostriedky. Na Slovensku ich však stále používame málo.
Denník Pravda už v pondelok informoval o tom, že v roku 2050 môže zomierať v dôsledku odolnosti baktérií na antibiotiká viac ľudí ako na rakovinu. V súčasnosti si antibiotická rezistencia celosvetovo vyžiada 700-tisíc životov ročne, o 30 rokov to však môže byť až 10 miliónov.
Mnohé z nákaz, na ktoré prestávajú antibiotiká účinkovať, pacient „chytí“ priamo v nemocnici.
Koľko hospitalizácií na Slovensku sa končí takouto „nemocničnou“ – nozokomiálnou, nákazou, nevedno. Podľa odborníkov sa však 50 až 60 percentám z nich dá zabrániť dôkladným umývaním rúk. Upozorniť na to chcú aj v rámci Týždňa povedomia o antibiotickej rezistencii, ktorý potrvá do nedele.
Podľa nemocničnej epidemiologičky Jaroslavy Brňovej by nemocnice nemali šetriť alkoholovou dezinfekciou. Tento spôsob umývania rúk je mimoriadne účinný, na Slovensku sa však používa menej, ako by bolo potrebné.
„Bežný štandard je 20 litrov na 1 000 lôžkodní. My patríme medzi krajiny, ktoré majú spotrebu menej ako desať litrov. V krajinách, ktoré majú dobré výsledky v oblasti antibiotickej rezistencie, majú aj najvyššiu spotrebu alkoholovej dezinfekcie – napríklad v škandinávskych krajinách je to viac ako 40 litrov,“ vysvetlila Brňová. Naopak, v krajinách s nízkou spotrebou alkoholovej dezinfekcie sú problémy s odolnosťou voči antibiotikám oveľa väčšie.
Takýto spôsob hygieny rúk pritom zaberie menej času ako bežné umývanie. „Alkoholová dezinfekcia môže byť všade – na chodbách, pri posteliach, pri vstupoch na oddelenia, a mali by ju používať nielen zdravotnícki pracovníci, ale aj návštevy, ktoré prichádzajú. Aj ony môžu znamenať značné riziko pre pacientov, pretože môžu priniesť mikroorganizmy do zdravotného zariadenia,“ varuje epidemiologička.
Nemocničné nákazy ohrozujú milióny Európanov. Podľa predsedu občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslava Herdu sa v rámci Európy vyskytuje ročne 4,2 milióna infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou, čo pripadá na približne 3,5 milióna pacientov. „Znamená to, že každý deň má 116-tisíc obyvateľov aspoň jednu aktívnu infekciu. Tento výskyt nozokomiálnych infekcií je na úrovni 5 až 10 percent hospitalizácií,“ povedal Herda.
Hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre epidemiológiu z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne Mária Štefkovičová pre Pravdu pripomenula, že zdravotnícke zariadenia majú povinnosť hlásiť výskyt nákaz súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou.
Pre byrokraciu infekcie často nenahlásia
„Ide o systém kontinuálneho hlásenia nozokomiálnych nákaz zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí ich zistia. Tento systém je pre získanie celkového počtu nákaz málo výťažný a takto získané hodnoty u nás dosahujú rozpätie 0,5 až jedno percento. Slúži skôr na signalizáciu vzniku nozokomiálnej epidémie, nozokomiálnej nákazy vážneho charakteru, či výskyt multirezistentných nemocničných mikroorganizmov. Ide o situácie, kde treba promptne prijímať protiepidemiologické opatrenia,“ vysvetlila odborníčka.
Epidemiologička Brňová však upozorňuje, že lekári často výskyt takýchto infekcií vôbec nenahlásia. Dôvodom je byrokracia, ktorá sa s hlásením spája. Reálne čísla sú tak zrejme oveľa vyššie. Aj Štefkovičová upozornila, že počty, ktoré pochádzajú z hlásení, nemožno porovnávať s aktívnym vyhľadávaním nemocničných nákaz, ktoré sú realizované v rámci špecializovaných sledovaní či štúdií.
V takýchto prípadoch sú čísla vyššie, dôkazom čoho bolo napríklad sledovanie v rokoch 2011 a 2012, ktoré realizovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb. Výsledok pre Slovensko vtedy predstavoval 3,5 percenta. „Ďalšie takéto sledovanie práve prebieha v celej EÚ, výsledky budú k dispozícii koncom budúceho roka,“ dodala Štefkovičová.
Podľa Brňovej je však problémom aj to, že slovenské nemocnice majú alarmujúci nedostatok zdravotníckych pracovníkov, ktorí by dohliadali na hygienu. Ich úlohu čiastočne plnia regionálni hygienici z Úradu verejného zdravotníctva, no podľa Brňovej to nestačí. „Pomáhajú, ak sú epidémie veľkého charakteru alebo sú značné problémy. No spolupráca medzi regionálnymi úradmi a nemocnicami musí byť na veľmi dobrej úrovni a musia vedieť, že sú partnermi, hygienici nie sú tí, ktorí chodia kontrolovať a robiť zbytočné opatrenia,“ mieni Brňová.
Ako bojovať proti antibiotickej rezistencii?
- Dôležitá je prevencia pred infekciami, je preto potrebné často si umývať ruky, učiť to aj deti a upozorňovať na to svoje okolie.
- Pri kašli si treba dávať pozor na seba i druhých, nekašlať do ruky, ale radšej do vreckovky.
- Počas choroby zostať doma.
- Dodržiavať zásady hygienickej prípravy potravín.
- Vyberať si potraviny bez antibiotík.
- Pýtať sa lekára, či skutočne potrebujem antibiotiká.
- Netlačiť na lekára, aby mi predpísal antibiotiká, aj keď ich nepotrebujem.
- Pravidelne sa dať očkovať.
Ako doplnila Štefkovičová, regionálni hygienici vykonávajú v nemocniciach kontrolu formou štátneho zdravotného dozoru, a to preventívne, pri výskyte závažných nozokomiálnych nákaz alebo epidemickom výskyte infekcií.
Ako doplnila, častejšie sa kontrolujú napríklad operačné sály a chirurgické odbory, naopak, ambulancie a oddelenia neinvazívneho smeru majú kontrol menej. Hygienici napríklad odoberajú vzorky dezinfekcie, aby si overili ich účinnosť. Dohliadajú aj na sterilitu zdravotníckych pomôcok.