V budúcnosti môžeme byť svedkami podobných prípadov oveľa častejšie. Podľa prognóz celosvetovej organizácie Birdlife International dôjde v Európe k zmenám vo výskyte vtáčích populácií. Dôvodom je globálne otepľovanie.
V posledných týždňoch k nám priletel typický severský operenec stehlík, nazývaný čečetka. Začiatkom novembra zas ornitológovia a pozorovatelia vtákov zaznamenali na Slovensku výskyt nového operenca z kategórie spevavcov, modravca červenobokého.
Príchod čečetiek pripisujú slovenskí odborníci nedostatku potravy v ich hniezdiskách najmä v sibírskych a škandinávskych lesoch. Tento druh stehlíka hniezdi v malej populácii aj u nás, najmä v Nízkych a vo Vysokých Tatrách. „Čečetky sú pomerne otužilé a odolné proti nízkym teplotám. Ich vyššia početnosť v porovnaní s predchádzajúcimi sezónami môže súvisieť s chudobnou úrodou semien na severe,“ podotýka Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/Birdlife Slovensko.
Zatúlané na ceste
Aj v predchádzajúcich rokoch boli ochranári svedkami príchodu severských druhov. Minulú zimnú sezónu zavítal na Slovensko veľký kŕdeľ piniek severských. Na Muránskej planine sa vtedy sformovalo polmiliónové nocovisko. „Ešte pompéznejšie divadlo predviedli oveľa početnejšie kŕdle piniek v roku 2009 na východe Slovenska. Zimu na prelome rokov 2012 a 2013 zas spestrovali Bratislavčanom päťtisícové kŕdle chochláčov severských, ktoré boli toho času najväčšie v Európe,“ dopĺňa Jozef Ridzoň zo SOS/Birdlife Slovensko.
Posun vtákov obývajúcich teplejšie a suchšie prostredie potvrdzuje v posledných desaťročiach napríklad aj včelárik zlatý.Ján Gúgh, ornitológ
Začiatkom novembra poletoval nad našou krajinou modravec červenoboký. Podľa ornitológov ide o prvý potvrdený výskyt tohto severského druhu, ktorý hniezdi v sibírskej tajge a zimuje v Juhovýchodnej Ázii. Spozorovali ho na severozápade krajiny. „Jeho prítomnosť bola potvrdená v Ždiari počas odchytu a krúžkovania vtáctva. Modravec bol jedným z horúcich kandidátov na zápis do zoznamu vtákov Slovenska, keďže sa v uplynulých rokoch vyskytol aj v okolitých krajinách počas jesennej migrácie,“ dopĺňa ďalší ornitológ Milan Olekšák.
Podľa Gúgha išlo o zatúlané jedince. Odborníci predpokladajú, že sa na Slovensko dostali vďaka prevládajúcemu severnému prúdeniu vzduchu, ktorý ovplyvnil ich migračnú trasu za potravou. Modravec však nie je prvý severský vták, ktorého sme tu dosiaľ vidieť nemohli. „V roku 2016 sme zaznamenali štyri nové druhy vtákov, z ktorých dva patria podobne ako modravec k severským druhom. Takisto išlo o zatúlané jedince, ktoré boli potvrdené aj v iných krajinách Európy. Aj tam mohlo zafungovať vzdušné prúdenie, ktoré ich presmerovalo z migračnej trasy. Išlo o strnádku malú a kolibiarika dlhochvostého.“
Vtáčie populácie čakajú zmeny
Vtáky, ktoré sme na našom území dosiaľ nevídali, sa môžu objavovať čoraz častejšie. Dôvodom je globálne otepľovanie. Celosvetová organizácia Birdlife International upozorňuje v tejto súvislosti na to, že vtáčie populácie v Európe čakajú zmeny.
„V roku 2008 vydala Klimatický atlas vtáctva Európy s prognózami ich vývoja. Atlas a štatistické modely odhadujú posun severnej hranice areálu rozšírenia viacerých druhov až o 500 kilometrov,“ približuje Gúgh. To znamená, že na Slovensku sa môžu objaviť viaceré druhy vtákov, ktoré majú v súčasnosti optimálne podmienky v oblasti Stredomoria.
Jedným z nich môže byť napríklad strnádka čiernohlavá. Na Slovensku sa už síce vyskytla, ale vplyvom klimatických zmien by mala podľa Gúgha hniezdne obsadiť celý juh našej krajiny. „Posun vtákov obývajúcich teplejšie a suchšie prostredie potvrdzuje v posledných desaťročiach napríklad aj včelárik zlatý,“ uvádza ornitológ.
Celoeurópskym príkladom sú podľa neho lastovičky, ktorých čoraz viac prezimuje v Európe, napríklad na juhu Španielska alebo Portugalska. Ďalej je to tiež potvrdené šírenie brehára čiernochvostého v Rusku na severnejšie položené oblasti, kde v dôsledku globálneho otepľovania obsadzuje nový areál.
Rozšírenie vtákov na nové územia zasiahne istou mierou do potravinových vzťahov. To môže mať podľa odborníka takisto negatívny vplyv na prostredie. „Vypuklé to bude najmä v oblastiach, ktoré sú oslabené ľudskou činnosťou a nedokážu odolávať zmenám tak, ako prirodzené a nenarušené ekosystémy,“ dodáva.
O niektoré druhy môžeme prísť
Tak ako sa u nás môžu objaviť nové operence, môžu sa tie súčasné vytratiť. „Podľa Klimatického atlasu môže z našich končín vymiznúť náš ikonický vták hlucháň, tiež sluka alebo aj orol kráľovský,“ upozorňuje Gúgh. Problémom nie je len samotné oteplenie. Klimatické zmeny zásadne ovplyvňujú vtáčie populácie tým, že ich vplyvom dochádza k zmene biotopu.
„V súčasnosti sme toho svedkami aj v našich horských lesoch s charakterom monokultúr neprirodzených smrečín. Ak sa stratí prostredie, v ktorom ten-ktorý druh nachádza svoj životný priestor a stratí sa na obrovských plochách, tak druhy vymiznú a v niektorých prípadoch môže hroziť aj vyhynutie,“ upozorňuje.
Najmä pre druhy, ktoré sa sťahujú na zimu do Afriky, je problémom potrava. „Ich migrácia je načasovaná na základe mnohých faktorov. Majú priletieť v čase, keď je napríklad v Európe najviac hmyzu. Ak tu však jar nastane skôr a rozmnoží sa skôr aj hmyz, tieto druhy po prílete zo zimovísk nenájdu dosť potravy pre seba a svoje mláďatká. V dôsledku toho sa ich populácie postupne znižujú,“ vysvetľuje ornitológ.