Prieskum sa zameral na 15-ročných žiakov a ich vedomosti, zručnosti, kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy a pracovať v tíme. „Tieto zmeny v národných kurikulách vychádzajú z aktuálnych požiadaviek trhu práce, na ktorý sa žiaci svojím štúdiom pripravujú. V súčasnosti nie je dôležité zameriavať sa výhradne na nadobúdanie konkrétnych vedomostí, dôležité sú tiež ďalšie schopnosti, ktoré žiaka na trhu práce nediskriminujú,“ vysvetlil rezort školstva.
Hodnota priemerného výkonu krajín OECD] bola štandardizovaná na 500 bodov, slovenskí žiaci získali priemerne iba 463 bodov. Podobne dopadli Izrael, Grécko a Čile. Horšie na tom sú už iba Mexiko a Turecko. Členským krajinám OECD kraľuje Japonsko s 552 bodmi, nasledované Južnou Kóreou (538) a Kanadou (535). Žiaci z Českej republiky získali priemerne 499 bodov.
Testovanie prebehlo elektronicky. Každý žiak sa stal súčasťou pomyselného tímu s fiktívnymi partnermi, s ktorými komunikoval prostredníctvom četu. Ich odpovede generoval počítač. Jednou z úloh bolo napríklad vyriešiť otázky súvisiace s fiktívnou krajinou, jej obyvateľstvom, geografiou a ekonomikou. Žiak sa musel so svojimi partnermi dohodnúť na tom, kto z nich zodpovie konkrétnu sériu otázok, riešil s nimi však aj drobné konflikty, ak sa „kamaráti na druhej strane“ nevedeli navzájom zhodnúť na rozdelení zadania. Cieľom bolo určiť vhodnú stratégiu a ňou dospieť k úspešnému zvládnutiu úlohy.
Chlapci oceňujú spoluprácu v tíme väčšmi ako dievčatá
Žiaci boli následne podľa dosiahnutého výkonu rozdelení do štyroch skupín. Úroveň 1 znamená, že žiak dokáže dokončiť úlohy s problémom len na nízkej úrovni náročnosti, pričom sa spolieha na návrhy a aktivity, ktoré predložia iní. Na úrovni 2 dokážu žiaci prispieť k tímovému úsiliu pri riešení stredne zložitých problémov. Na úrovni 3 dokážu žiaci vyriešiť úlohy, ktoré si vyžadujú komplexný prístup k riešeniu problémov alebo komplexné požiadavky na tímovú prácu. Žiaci na úrovni 4 si dokážu úspešne poradiť s komplikovanými problémovými úlohami vyžadujúcimi si vysokú úroveň spolupráce. Do tejto, najvyššej skupiny sa dostalo iba 2,6 percenta slovenských žiakov, pričom priemer OECD predstavuje 7,9 percenta. Prieskum tiež zistil, že tímovú spoluprácu oceňujú viac chlapci ako dievčatá.
Podľa Branislava Kočana, člena správnej rady Slovenskej komory učiteľov, sú zlé výsledky našich žiakov v testovaní dôsledkom chybných krokov rezortu školstva. „Absentuje systematická práca ministerstva a Štátneho pedagogického ústavu s učiteľmi, pokyny, ako viesť vyučovanie, koľko percent má tvoriť tímová práca, koľko individuálna a podobne. Preto si myslím, že v tomto prípade zlyhalo samotné ministerstvo, pedagogický ústav aj Metodicko-pedagogické centrum, ktoré neriadia školskú politiku, nerobia v tomto smere prakticky nič,“ myslí si Kočan, podľa ktorého by mal rezort vypracovať metodické pokyny a usmernenia, ako efektívne zaradiť tímovú prácu do vyučovania.
Aj on sám používa skupinové formy vyučovania, napríklad pri opakovaní tematických celkov. Na otázku, či žiaci takéto aktivity oceňujú, je však podľa neho ťažké odpovedať. „Nemôžem paušalizovať, niektorým to vyhovuje viac, niektorým menej,“ mieni učiteľ nemčiny a dejepisu. „No ak sa v rámci testovania PISA skúma aj tímová práca, zrejme je dôležité zamerať sa aj na túto oblasť,“ uzavrel Kočan.
Prieskum prebehol na Slovensku v dňoch 20. až 30. apríla 2015, zapojilo sa doň 1 856 žiakov z 292 škôl, vrátane tých s vyučovacím jazykom maďarským. Celosvetovo sa zúčastnilo 123 412 žiakov z 52 krajín sveta.
V rovnakom čase prebehlo na Slovensku aj testovanie PISA zamerané na matematickú, čitateľskú a prírodovednú gramotnosť. Výsledky boli zverejnené vlani v decembri, aj v tomto prieskume skončili slovenskí žiaci podpriemerne.