Polícia najmä v jeseni rieši dopravné nehody, v ktorých figuruje zver. V čom spočíva ich najväčšie nebezpečenstvo?
Problém kolízií so zverou na rýchlostných cestách a diaľniciach rieši oplotenie a vytvorenie prirodzených koridorov, kadiaľ môže zver migrovať. Tieto situácie sa týkajú skôr ciest prvých a nižších tried, teda najmä ciest medzi obcami. Pri cestách prvej triedy je to zložitejšie, pretože na nich majú vozidlá povolenú dosť vysokú rýchlosť: 90 kilometrov za hodinu. K zrážke so zverou dochádza, keď vodič nedokáže zareagovať, nezabrzdí, respektíve zareaguje, ale neskoro. Náraz býva spravidla veľmi intenzívny. Dochádza k poškodeniu vozidla, zraneniu či usmrteniu osôb. Nebezpečenstvo nočného stretnutia so zverou spočíva v tom, že vodič má obmedzené periférne videnie na dosah reflektorov. Cez deň má predsa len lepší rozhľad a vie na zver zareagovať rýchlejšie. Veľa vodičov sa v noci zameriava výhradne na osvetlenú vozovku, hoci svetlá reflektorov siahajú aj mimo vozovky. Je potrebné sledovať aj priestor popri ceste, lebo za tmy sa zvieratá objavia náhle. Ak sú navyše oslepené reflektormi, zvyčajne zastanú na ceste, lebo nevedia, kadiaľ majú pokračovať.
Takže odporúčate sledovať nielen cestu, ale aj jej okolie. Čo ešte pomôže predchádzať kolíziám so zverou?
Treba zdôrazniť, že pre vodiča je sledovanie cesty a jej okolia v noci fyzicky náročnejšie a unavujúcejšie. Mal by znížiť rýchlosť, aby dokázal usledovať situáciu. Mnohí to podceňujú. Keď však zníži rýchlosť, vodič vie intenzívnejšie vnímať dianie okolo seba a reakcia bude rýchlejšia, takže zrážka so zverou nemusí byť taká fatálna. Treba si tiež uvedomiť, že zvieratá sa takmer vždy pohybujú v stáde. Ak prebehne cez cestu jedno, treba predpokladať, že sa za ním objavia ďalšie jedince.
Možno považovať vysokú zver za najnebezpečnejšiu pre vodičov?
Čím má zviera vyššie ťažisko, tým je kolízia pre vodiča nebezpečnejšia. Všetky cesty sa oplotiť nedajú. Existujú úseky, kde zaznamenali výskyt migrujúcej zveri, a tie sú označené výstražnou dopravnou značkou. Podľa mojich skúseností miestni tieto miesta poznajú, automaticky spomalia a spozornejú. Mnoho vodičov však túto dopravnú značku ignoruje. No je rozdiel sledovať priestor mimo vozovky pri rýchlosti 60 a 90 kilometrov. Vnímanie situácie s rastúcou rýchlosťou klesá a vodič potom zver zaregistruje neskoro.
Čo má vodič robiť, keď sa už nehoda stane?
Keď vodič spôsobí škodu na cudzom majetku, aj keď nie vlastným zavinením, je povinný majiteľovi lesnej zveri oznámiť, že k takejto situácii došlo. Najideálnejšie je v takomto prípade zavolať políciu. On sám totiž málokedy vie, kto má danú oblasť na starosti. Polícia to vyrieši a zabezpečí, aby uhynuté zviera na ceste nespôsobilo ďalšie škody. Ak vodič situáciu neoznámi, polícia môže škodovú udalosť prekvalifikovať na dopravnú nehodu, z ktorej priamy účastník ušiel. Okamžité nahlásenie udalosti uľahčí a urýchli aj poistné plnenie, ak má vodič havarijné poistenie.
V tomto období nás dokáže potrápiť aj napadané lístie. Ako na ňom zvládnuť šmyk?
Najhoršie sú úseky najmä na horských priechodoch, kde sú popri cestách lesné porasty. To znamená popadané lístie na okrajoch vozovky. Keď sa ráno vytvorí hmla, prípadne naprší, stáva sa, že auto pravými kolesami jazdí po vlhkom popadanom lístí, ale ľavá strana ide po čistom asfalte. Ak by v takomto prípade musel vodič náhle zabrzdiť, jeho auto sa automaticky dostáva do šmyku, pretože kolesá nerovnomerne priliehajú k vozovke. Najväčšie riziko šmyku na lístí je v zákrutách, a to by si mali vodiči uvedomiť a predpokladať takéto nebezpečenstvo. Lístie totiž vytvára povrch podobný poľadovici. Navyše, takéto úseky nie sú pravidelné, objavujú sa len na určitých miestach. Treba tiež brať do úvahy, že úspešné zvládnutie šmyku v zákrute je možné tak pri 40– až 50-kilometrovej rýchlosti. Ak ide auto rýchlejšie, aj pri včasnej reakcii už nie sú opatrenia účinné, pretože odstredivá sila a zotrvačnosť sú silnejšie ako reakcia vodiča. Fyzikálne zákony jednoducho platia aj v takýchto prípadoch a auto skončí v priekope.