Čambáliková: Ženy oceňujeme morálne, nie však materiálne

Rozdiely v platovom ohodnotení nemajú na ženy dosahy len počas aktívneho života. Aj v starobe sa im premietajú do nižších dôchodkov. O dôvodoch, prečo ženám častejšie hrozí chudoba, sa Pravda rozprávala so sociologičkou SAV Monikou Čambálikovou.

27.11.2017 14:00
debata (2)

Vo vekovej skupine 60– a viacročných je takmer trikrát viac žien ako mužov odkázaných na dávky v hmotnej núdzi. Čo je príčinou?

Aspektov, prečo sa životný štandard žien v penzijnom veku znižuje, prečo sa feminizácia chudoby posilňuje najmä vo vyšších vekových kategóriách, je viac. Ten prvý je najhmatateľnejší, ženy prosto zväčša zarábajú menej ako muži, teda prirodzene aj menej odvádzajú do poisťovne, čo im na starobu prináša nižší dôchodok. Hoci práve ženy veľkú časť svojho života popri zamestnaní strávia aj v neplatenej „druhej zmene“, čaká ich často nelichotivá staroba. Základnou chybou je, že ekonomický status ženy sa stále odvodzuje od jej muža, máme to stále v podvedomí, že od ženy očakávame toto – a nie iné. A za jej prínos pre spoločnosť ju oceňujeme možno verbálne, nanajvýš morálne, no rozhodne nie materiálne.

Ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku ako muži. Majú však preto v kontexte opísaného problému dôvod na radosť?

Veru veľmi nie. Ak si ony stihnú doopatrovať mužských partnerov, o ne sa už neraz nemá kto postarať. V geriatrických zariadeniach počtom vysoko prevažujú ženy. Popri dĺžke života je veľmi dôležitý aj faktor jeho kvality. Je predsa rozdiel žiť naplno, aktívne, či len kdesi v bolestiach vegetovať. A naše ženy sú vo vyššom veku zväčša zrobené, unavené a ešte k tomu bez prostriedkov. Hoci celý život robili servis manželom či deťom, keď potrebujú ony, nemá im to kto vrátiť.

Ktoré kategórie sú chudobou ohrozené najviac?

Pravdaže, sú to ženy s osobitnými potrebami. Okrem starších žien aj napríklad ženy zdravotne postihnuté, samoživiteľky, osamelé matky, najmä ak majú viac detí, vdovy, ale aj ženy zo sociálne vylúčených skupín, napríklad rómske. U niektorých sa rizikové faktory znásobujú. Majú napríklad nízku kvalifikáciu, takže sú vyčlenené z trhu práce, a zároveň majú viac detí. Prípadne sa nemôžu zamestnať preto, že sa musia starať o postihnutých príbuzných či prestarnutých rodičov, teda v podstate suplovať nedostatočnú sociálnu politiku štátu.

Sú teda ženy za to, že sa obetujú v prospech rodiny, vlastne potrestané?

Je to tak. Aj dôchodkový vek sa im dorovnáva do mužského, čiže za výchovu budúcich daňových poplatníkov de facto nie sú štátom nijako zvýhodnené. Naopak, ešte im zoberie z penzie. A sú tu aj rôzne nové fenomény doby. Mnoho detí sa dnes rodí mimo manželstva, čo veľmi zvyšuje riziko, že starostlivosť o ne napokon zostane na žene. Podobne sa ženy neraz obetujú v prospech kariéry manžela, ktorý sa im za to po rokoch neraz „odmení“ tým, že si nájde mladšiu manželku. A na tú prejde po úmrtí muža jeho majetok. Exmanželka, hoci s ním žila rádovo dlhšie, nezíska ani nárok na vdovské. O týchto javoch by sa v spoločnosti konečne mala rozbehnúť diskusia. A napríklad ženské hnutia by mali tlačiť na politikov, aby úpravami v legislatíve takúto diskrimináciu obmedzili.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #ženy #chudoba #platové rozdiely #rodové rozdiely