Denník Pravda informoval o iniciatíve ochranárov ešte minulý týždeň, bezprostredne po tom, čo celú kampaň spustili. Varujú v nej pred devastovaním prírodného bohatstva, výrubom, nešetrnými zásahmi a nedostatočnou ochranou. K online podpisovej akcii sa pridali aj známe tváre, ako napríklad herci Zuzana Kronerová, Róbert Jakab a Kristína Svarinská. Počas víkendu bolo pod petíciou podpísaných už takmer 60-tisíc ľudí.
Je však pre nás veľmi dôležité, že ministerstvo vypracovalo Národné memorandum o lese, v ktorom sú požiadavky na zmenu naformulované rovnako ako tie naše.aktivista z iniciatívy My sme les Karol Kaliský
Jeden z iniciátorov kampane, ekológ a filmár Erik Baláž pre Pravdu priznal, že taký veľký ohlas zo strany verejnosti nečakal. „Bol som milo prekvapený, že ľudia majú takýto záujem, hoci bolo cítiť vo vzduchu, že sú už naozaj nahnevaní na to, čo všetko sa deje. No za úspech to budem považovať až vtedy, keď sa naše požiadavky premenia na realitu, ktorú uvidíme v teréne,“ prízvukuje Baláž.
Zelený rezort: Chceme to isté, čo ochranári
Ministerstvo životného prostredia ešte minulý týždeň reagovalo na kampaň stroho. „Ochranárov a aktivistov považujeme za prirodzených partnerov, pravidelne navštevujú ministerstvo a komunikujeme s nimi aj ohľadom ochrany najvzácnejších lokalít," odpovedal vtedy hovorca Tomáš Ferenčák na otázku Pravdy, či envirorezort kampaň podporí.
O niečo vyše týždňa neskôr už ministerstvo vydalo ku kampani dlhšie stanovisko. Zdôrazňuje v ňom, že Národné memorandum o lese, ktoré rezort aktuálne pripravuje, sa v mnohom výrazne prekrýva s Desatorom o lese, ktoré predstavili ochranári z iniciatívy.
„Ministerstvo životného prostredia považuje výzvu My sme les za pozitívny príspevok k diskusii o ochrane prírody na Slovensku. Popis situácie v našich najvzácnejších lesoch, ale aj naznačené riešenia vníma envirorezort podobne,“ zdôrazňuje ministerstvo s tým, že prvú verziu memoranda predložili ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (nom. SNS) v septembri – teda ešte pred spustením ochranárskej kampane.
Aktivista z iniciatívy My sme les Karol Kaliský podporu envirorezortu ocenil. „No boli by sme radi, keby ministerstvo nebolo to, ktoré vyjadruje podporu aktivistom, ktorí sa snažia proti štátu chrániť prírodu, ale aby práve ono bolo tou inštitúciou, ktorá bude tieto úlohy plniť,“ myslí si. „Je však pre nás veľmi dôležité, že ministerstvo vypracovalo Národné memorandum o lese, v ktorom sú požiadavky na zmenu naformulované rovnako ako tie naše,“ doplnil Kaliský.
Jeho kolega Baláž sa však obáva, že v otázke ochrany lesov nie je jednotná celá vláda. „Keby bola, tieto ciele sa už dajú dosahovať. Pravdepodobne je najväčší problém ten, že kompetencie ministerstva pôdohospodárstva na území národných parkov sú tak výrazné, že ministerstvo životného prostredia s tým veľa urobiť nevie. Teraz vyvstáva otázka, či vo vláde existuje zhoda, čo s tým urobiť, pretože sa to musí najskôr vyriešiť na tejto úrovni,“ myslí si ekológ.
Bezzásahové územia sa rozšíria
Aj ministerstvo pôdohospodárstva vníma pozitívne záujem verejnosti o zdravie a ochranu lesov, potvrdila pre Pravdu Zuzana Peiger Ačjaková z komunikačného odboru agrorezortu.
„Trvalo udržateľné hospodárenie v lese je dlhodobou prioritou rezortu pôdohospodárstva. Chceme, aby sa v lesoch hospodárilo šetrným a prírode blízkym spôsobom. Ministerstvo sa zasadzuje o to, aby diskusia týkajúca sa starostlivosti o les prebiehala na odbornej úrovni. Aby do nej boli zapojení všetci, nielen tretí sektor, ale aj akademická obec, vlastníci a obhospodarovatelia lesov,“ dodala.
Agrorezort sa tiež podieľa na príprave Národného memoranda o lese. Zároveň sa rozhodol podporiť obhospodarovateľov lesov, ktorí sa o ne starajú šetrne a v súlade s prírodou. Od 1. októbra je v platnosti vyhláška, ktorá im sľubuje dotáciu v prípade, ak v starostlivosti o lesy uprednostnia prírode blízke hospodárenie – nie za účelom zisku, ale na plnenie verejnoprospešných a mimoprodukčných funkcií lesov. Tie môžu byť napríklad ekologické, ktoré vedú k ochrane pôdy, vody a klímy, alebo spoločenské – ak les slúži na zdravotné, kultúrne, rekreačné či výchovné účely. Peiger Ačjaková uviedla, že Pôdohospodárska platobná agentúra už spustila výzvu na predkladanie žiadostí.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ministerstvo životného prostredia zase sľubuje novelizáciu zákona o ochrane prírody a strategický dokument pre životné prostredie s názvom Envirostratégia, ktorého prvá verzia bude predstavená v najbližších týždňoch. Dokument by mal obsahovať viaceré body, ktoré požadujú aj ochranári v Desatore o lese. Tí chcú napríklad vidieť bezzásahové územia na najmenej piatich percentách z rozlohy Slovenska. Envirostratégia by mala zabezpečiť priblíženie sa k tomuto cieľu, sľubuje ministerstvo.
„Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 percent celkovej rozlohy každého národného parku a 75 percent tejto rozlohy do roku 2030. Pri dnešnej výmere národných parkov by 75 percent predstavovalo 4,96 percenta územia,“ avizuje envirorezort.
Kaliský takýto návrh víta. „Takáto rozloha bezzásahového územia by bola dostatočná, no uvedomujeme si, že niektoré parky nedokážu splniť požiadavku na 75 percent, takže možno bude musieť dôjsť k prehodnoteniu ich štatútu – to znamená k zrušeniu,“ myslí si ochranár.