Pri spore o Jankovskú zatiaľ nikto necúva

Ťažko riešiteľným rébusom je už dlhé mesiace nominácia štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej za členku Súdnej rady.

02.12.2017 08:09
Monika Jankovská Foto: ,
Monika Jankovská
debata (18)

V parlamente sa jej voľba odkladá od júna, pretože Smer za jej kandidatúrou stále stojí, ale ministerka spravodlivosti za Most-Híd Lucia Žitňanská ju odmieta. Posun v celej záležitosti by mal nastať čoskoro, keď Most-Híd povie, čo ďalej. V kuloároch sa hovorí o tom, že ak by parlament Jankovskú zvolil za členku Súdnej rady, Žitňanská by mohla odísť z vlády. Túto hrozbu zatiaľ ministerka verejne nepomenovala. Presadzuje, aby sa členmi Súdnej rady stali nesudcovia.

Líder Mostu-Híd Béla Bugár povedal, že dohoda v koalícii o Jankovskej nie je. „To znamená, že u nás platí, pokiaľ nie je dohoda, za to nehlasujeme,“ uviedol Bugár. Nechcel sa vyjadrovať k tomu, či môže Žitňanská odísť z vlády a či by mala Jankovská z voľby odstúpiť. Jankovskú do Súdnej rady navrhol predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Róbert Madej zo Smeru. Na jej nominácii stále trvá. „Potvrdzujem, že k dnešnému dňu sa pre mňa nič nezmenilo, že by som si to mal rozmyslieť. Nevidím na to dôvod,“ povedal Madej. Nechcel sa vyjadrovať k možnosti odchodu Žitňanskej z vlády. „Pani ministerku si veľmi vážim a nechcem špekulovať ani posielať nejaké odkazy cez médiá,“ poznamenal.

Vládny program

Súdna rada má 18 členov. Deviatich si volia samotní sudcovia a druhú polovicu tvoria členovia, ktorých volí parlament, vymenúva prezident a vláda. Žitňanská sa pri tvorbe Súdnej rady odvoláva na vládny program. Píše sa v ňom, že „vláda bude presadzovať, aby nominanti politických mocí (prezidenta, parlamentu a vlády) neboli sudcovia, a tým sa eliminovalo podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou zo spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou“. Jankovská má však ako štátna tajomníčka pozastavený výkon sudcovskej funkcie. Minulý týždeň Pravde povedala, že nikdy nebola a nie je členkou žiadnej politickej strany a že spĺňa zákonné predpoklady nominácie do Súdnej rady. „V prípade, ak by som sa v budúcnosti ujala funkcie sudcu a bola by som zároveň členkou Súdnej rady SR, vzdám sa členstva v Súdnej rade SR, aby nedošlo k rozporu so súčasným programovým vyhlásením,“ uviedla Jankovská.

Žitňanská sa nevyjadrila

Podobná situácia ako teraz nastala aj začiatkom tohto roka, keď parlament v tajnom hlasovaní zvolil za člena Súdnej rady Romana Huszára. Ten je dokonca aktívnym sudcom Krajského súdu v Bratislave. Vtedy však ministerka proti tomu verejne nenamietala, hoci to bolo v rozpore s programovým vyhlásením vlády. „Nastavme v tomto zrkadlo aj pani ministerke,“ zareagoval šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč. Súčasne však povedal, že keby bol na mieste Moniky Jankovskej, vzdal by sa kandidatúry do Súdnej rady. „Povedal by som, že ak mám byť problém, tak osobné záujmy môžu ísť bokom a radšej by som poprosil, aby ma stiahli. Je to môj osobný názor, nie názor klubu,“ uviedol pre Pravdu Glváč.

Sama Žitňanská sa nevyjadrila k tomu, prečo sa neozvala proti voľbe Huszára, ktorého do Súdnej rady navrhol šéf poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Rovnako nepovedala, čo urobí, ak by parlament zvolil Jankovskú. „Pani ministerka k tomu povedala už všetko, čo povedať chcela,“ uviedol jej hovorca Peter Bubla. Žitňanská v relácii RTVS Sobotné dialógy v októbri tvrdila, že návrh Jankovskej nenapĺňa vládny program. „Napĺňať by sme ho však mali, pretože celý balík programového vyhlásenia vlády vo vzťahu k súdnictvu stojí na princípoch. Pre mňa je to neoddeliteľná súčasť toho balíka, v ktorom je zadefinované, čo ideme urobiť s justíciou,“ povedala s tým, že programové vyhlásenie je „písmo sväté“ pre vládu i koalíciu.

Len 15 namiesto 18 členov

Zákon o Súdnej rade hovorí, že jej členom môže byť len osoba, ktorá „je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe a že Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom“. Jankovská má prerušený výkon sudcovskej funkcie. Štátnou tajomníčkou sa stala ešte za bývalej vlády, keď rezort spravodlivosti viedol Tomáš Borec. V roku 2016 kandidovala do parlamentu na kandidátnej listine Smeru.

Parlament má hlasovať o Jankovskej až v závere aktuálnej schôdze. Podľa našich informácií by sa už rozhodovanie poslancov nemalo ďalej odkladať. Okrem nej kandiduje do Súdnej rady ešte advokát Allan Böhm, ktorého navrhol poslanec opozičnej SaS Ondrej Dostál.

Súdna rada má momentálne len 15 namiesto 18 členov. Parlament má doplniť jedného člena, ďalších dvoch má vymenovať vláda. Ešte v septembri skončili v rade sudcovia Eva Fulcová a Ľuboš Sádovský. Ministerka však zatiaľ nepredložila do vlády návrh nových kandidátov. Nevyjadrila sa, kedy tak urobí. V septembri povedala, že chce, aby to boli nesudcovia.

Súdna rada je najvyšším samosprávnym orgánom justície. Prezidentovi dáva návrhy na vymenovanie a odvolanie sudcov, rozhoduje o preložení sudcov na iný súd. Od nej závisí, či sudca postúpi v kariére vyššie z okresného na krajský súd alebo na Najvyšší súd. Schvaľuje tiež kandidáta na Všeobecný súd EÚ.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Súdna rada