Odborári vlani odmietli podpísať memorandum, ktoré by im garantovalo, že od septembra by mali každý rok zvýšené platy o šesť percent, za to by sa zaviazali, že zachovajú sociálny zmier. Vláda im v septembri tohto roku o šesť percent platy zdvihla, napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády hovorilo o zvýšení miezd až od januára 2018. Vláda to považovala za predčasné splnenie tohto bodu programového vyhlásenia a ústretový krok voči učiteľom. Odborári toto zvýšenie považovali za naliatie dodatočných peňazí na platy mimo záväzku v programovom vyhlásení a žiadajú, aby mali zvýšené platy aj od januára 2018. V kolektívnom vyjednávaní však zatiaľ neuspeli a ďalšie zvýšenie platov chce vláda realizovať až v januári 2019. Školskí odborári to nazvali pomstou premiéra Roberta Fica za to, že nepodpísali memorandum, ktoré nazvali „ponižujúce“.
Ministerka Lubyová v RTVS uviedla, že ide o uhol pohľadu na tohtoročné septembrové zvýšenie. Povedala, že aj malý posun v platoch pri množstve pedagógov vyvolá rozpočtové náklady v desiatkach miliónov eur. Jej snahou bude, aby sa platy zvyšovali aj v budúcom roku. Zároveň uviedla, že pri doterajšej valorizácii platov a priemernej mzde pedagogického pracovníka vo výške 1100 eur je školstvo v tejto otázke vo verejnom sektore vnímané ako privilegované.
Odbory chceli štyri miliardy eur
Šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek uviedol, že odbory a profesné organizácie pred prípravou programového vyhlásenia vlády žiadali, aby štát do školstva počas štyroch rokov nalial 4 miliardy eur, čo sú nielen platy, ale aj vybavenie škôl. Tým by sa Slovensko posúvalo smerom k vyspelým krajinám OECD, ktoré dávajú viac peňazí na vzdelanie. Do programového vyhlásenia sa dostal objem približne 2 miliardy eur, z toho polovica z eurofondov. V prípade pedagogických pracovníkov chceli jednorazové zvýšenie tarifnej mzdy vo výške 25 % a potom zvyšovanie 10 % každoročne. To by navýšilo platy začínajúcich učiteľov a v prípade učiteľov s 30-ročnou praxou by sa tarifná mzda dostala na úroveň 1300 eur v hrubom.
Je potrebné, aby sa učitelia čoraz viac dostávali pod dáždnik verejnej správy a aby nedochádzalo k rozbíjaniu kolektívnych vyjednávaní na rôzne partikulárne skupiny, uviedla Lubyová. Dodala, že v súčasnosti sú v rezorte školstva tri rôzne kategórie zamestnancov – pedagogickí, nepedagogickí a odborní.
“Sme v štádiu, že každý ma iné tarify, iné mzdové tabuľky a iný spôsob navyšovania, percentá, časy a aj iný spôsob vyjednávania. To znamená, že v takomto strašne partikulárnom systéme sa veľmi ťažko presadzujú nejaké zmeny,“ dodala Lubyová.
Beblavý žiada vyššie platy
Podľa poslanca Národnej rady SR Miroslava Beblavého je začínajúci plat učiteľa medzi 700 až 750 eur v hrubom a keď máme takúto situáciu, že štát ponúka začínajúcim učiteľom o 200 až 250 eur menej ako niekomu, kto bude rozvážať potraviny v dodávke ľuďom, tak je jasné, že to takto nemôže fungovať a vydržať.
“Za týchto podmienok nemôžeme mať kvalitné školstvo a musíme si položiť otázku, či sme ochotní pristúpiť k radikálnym krokom, aby sme to zmenili, alebo súčasné 6-percentné zvýšenie platov učiteľov, ktoré veci nezlepšuje, ani nezhoršuje, ale necháva ich v rozpadávajúcej situácii. Či nám to vyhovuje, mne samému to nevyhovuje,“ povedal Beblavý.
Podľa neho do štátneho rozpočtu prídu stovky miliónov eur len z daní a odvodov. "A vláda povie, že na to, aby sme platili poriadne verejných zamestnancov, tak na to nie je, musí to ísť na niečo iné. Ja sa pýtam, na čo to potom ide?“ Miroslav Beblavý.
Situácia sa pri platoch dá zmeniť len dvomi krokmi, uviedol Beblavý. „Jedna vec je politický záväzok koalície, že to bude rozpočtová priorita, bez toho to sám minister neurobí. Musia sa tam naliať nové a významné peniaze. Druhá vec je záväzok rezortu školstva, ministra, ale aj odborárov a učiteľov, že pristúpia aj na mnohé nie úplne príjemné kroky, aby sa zo školstva vytiahli rezervy,“ povedal. V samotnom rezorte školstva nie je podľa Beblavého dostatok rezerv na vyššie platy, ale nestačí ani to, že sa peniaze nalejú zvonka, oba kroky musia byť urobené súčasne.
Ministerstvo pripravuje národný program
V relácii sa ďalej diskutovalo aj na tému očakávanej školskej reformy Učiace sa Slovensko, kde ministerka školstva uviedla, že pracovné skupiny, reprezentované stavovskými a profesnými organizáciami, pomôžu vytvoriť národný program.
“Pretože po tom, ako bol odovzdaný dokument Učiace sa Slovensko, tak sme dostali veľa kritických a negatívnych stanovísk práve zo strany takýchto organizácií, ktoré to majú implementovať,“ vysvetlila Lubyová. Zároveň pripomenula, že dokument Učiace sa Slovensko berie rezort školstva ako východiskový dokument.
"Ale ak to má byť národný program schváliteľný vládou, tak je potrebné ho dať do formátu, že bude mať rozpočet, že bude mať časové rámce, že bude mať nejaký harmonogram a že sa bude vedieť, ktorá inštitúcia je za čo zodpovedná, a keď táto inštitúcia v rezorte školstva niečo urobí, aký to bude mať vplyv na ministerstvo vnútra a aký to bude mať vplyv na rezort práce.