Zároveň vládne strany pripravia úplne nový zákon o odmeňovaní ústavných činiteľov a zástupcov štátu v akciových spoločnostiach. Ten by mal začať platiť od 1. júla 2018.
„Nebude to jednoduchá práca. Budeme musieť nastaviť určité kritériá, od ktorých sa budú odvíjať platy zástupcov štátu v štátnych akciových spoločnostiach a ústavných činiteľov. Musia sa presnejšie stanoviť parametre ďalších náležitostí, ktoré sa týkajú štátnej reprezentácie, pretože v niektorých prípadoch sa zdá, že tie ustanovenia nie sú dostatočne jasné,“ vyhlásil premiér a šéf Smeru Robert Fico po stretnutí vládnych poslaneckých klubov v parlamente.
Odmietli zmraziť platy
Kým sa neprijme nový zákon, vládna koalícia chce situáciu okolo platov upraviť tak, že teraz predloží spoločný pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z príjmov alebo k zákonu o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto návrhu platy poslancov zostanú na úrovni roka 2011 plus jedno euro. Definitívne by sa teda súčasný chaos okolo platov mal skončiť až po schválení spomínaného zámeru koalície, čo by sa malo udiať ešte tento týždeň. Podľa šéfa Mostu-Híd Bélu Bugára sa našlo riešenie, ktoré vyhovuje „očakávaniam občanov a tých poslancov, ktorí chápu, že nemožno pripustiť skokovité navyšovanie platov“.
Poslanci si minulý týždeň odmietli zmraziť platy. Premiér Fico následne pohrozil, že ak si poslanci svoje príjmy nezmrazia do konca roka, spojí hlasovanie o platoch s dôverou vláde. Dohodnutým kompromisom však takýto scenár už nie je aktuálny.
Podľa politológa Michala Horského sa vládne strany poponáhľali s riešením, ktoré pokazilo „predčasnú radosť tým, ktorí očakávali pád vlády“. „Koalícia našla rýchlo východisko z krízového stavu, s ktorým sú zatiaľ nepochybne spokojní občania. Uvidíme, či aj opozícia. Koalícia zvyšovanie platov o nejakú dobu odsunula a všetkých upokojila vrátane samej seba,“ doplnil politológ.
Zmrazené od roku 2011
Platy poslancov boli zmrazené od roku 2011. Ak by sa mali zvýšiť podľa súčasného mechanizmu, zdvihli by sa až o 1 000 eur. Predseda parlamentu a líder SNS Andrej Danko povedal, že by sa nemala šokovať verejnosť „šialenými nárastmi miezd“. „Tu sa nikto netriasol o navýšenie miezd, ale toto celé vzniklo neustálym tlačením problému zmrazovania platov niekoľko rokov,“ povedal Danko.
V súčasnosti je plat poslanca stanovený vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok. Aj keď priemerná nominálna mesačná mzda rástla, na príjme poslancov sa neprejavila. Vlani bola výška priemernej nominálny mzdy 912 eur. Za tento rok jej výške ešte nie je známa.
Poslanci majú aktuálne hrubý mesačný plat 1 961 eur. Okrem toho poberajú paušálne náhrady. Poslanci s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji dostávajú 1 385 eur a poslanci mimo Bratislavského kraja 1 615 eur. Znamená to, že bratislavský poslanec má spolu 3 346 eur a mimobratislavský poslanec 3 576 eur.
Aký spôsob výpočtu platov bude v novom zákone, nie je zatiaľ jasné. Podľa premiéra Fica sa nemôže kopírovať stará právna úprava. Ako uviedol, má ísť o „niečo normálne, čo bude vedieť akceptovať aj verejnosť“. „Viem, že táto téma bude vnímaná pozorne. Treba ju zvládnuť s rešpektom k ľuďom, ktorí majú svoje príjmy a z nich žijú,“ poznamenal.
Sudcom a prokurátorom sa platy rozmrazili
Od platov poslancov sa v súčasnosti odvíjajú platy ďalších ústavných činiteľov, teda prezidenta, premiéra, členov vlády, ďalších predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu či komisára pre deti. Na platy poslancov sú tiež naviazané platy sudcov, šéfa Súdnej rady SR, generálneho prokurátora a prokurátorov.
Sudcom a prokurátorom sa platy rozmrazili. V jeseni 2015 Ústavný súd na podnet vtedajšej predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej rozhodol, že zmrazenie platov sudcov je v rozpore s ústavou. Bajánková argumentovala tým, že sa sudcom zasahuje do ich materiálneho zabezpečenia garantovaného zákonom, čo nesmie byť výrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí vychádzať zo zásady proporcionality a byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami, napríklad zlou finančnou situáciou štátu. Poukazovala zároveň na to, že od roku 2012 rastie nominálna priemerná mzda v hospodárstve.
Člen Súdnej rady sudca Dušan Čimo Pravde povedal, že dnes je ešte predčasné vyjadrovať sa tomu, ako sa upravia platy sudcov. „Je pravdou, že pokiaľ ide o tzv. zmrazovanie, o ktorom sa vedie diskusia, tak Ústavný súd sa už viackrát vyjadril, že sudcov sa takáto úprava týkať nemôže. Takže predpokladám, že aj nová úprava bude kalkulovať s týmto osobitným postavením sudcov, respektíve ak nebude, dá sa očakávať, že v budúcnosti sa zrejme dočkáme ďalších podaní na Ústavný súd, ktorý by mal povedať, či úprava, ktorá by mala nejakým spôsobom kontrolovať platy sudcov, je v poriadku,“ povedal Čimo.
Aj o europoslancoch
Kým doteraz sa hovorilo platoch poslancov Národnej rady, Danko upriamil pozornosť aj na slovenských europoslancov. „Osobne budem iniciovať aj zdanenie europoslancov, pretože pri určitých mechanizmoch je to možné,“ tvrdil Danko. Bližšie však neozrejmil svoj zámer. Podľa webovej stránky Európskeho parlamentu však môžu členské štáty navyše poslanecký plat zdaniť podľa vnútroštátnych daňových predpisov.
Dnes sú europoslanci vyplácaní z rozpočtu Európskeho parlamentu a ich plat podlieha dani EÚ. Slovenských europoslancov vyjadrenie Danka zaskočilo. „Počujem to prvý raz, som veľmi prekvapený, lebo na zdaňovanie platov europoslancov fungujú normálne mechanizmy pre všetkých europoslancov zo všetkých krajín. My sme zdaňovaní v Európskej únii a nie doma. Doma nijaké dane neplatíme, tak neviem, ako mám komentovať výrok predsedu Národnej rady,“ povedal europoslanec Eduard Kukan. Europoslankyňa za Smer Monika Beňová uviedla, že vôbec nemá predstavu, s akým prevratným návrhom by Danko chcel prísť, ale „bude to musieť riešiť na nejakej inej úrovni ako priamo s europoslancami“. „Je veľmi vtipné, že keď už národní politici nevedia, čo s témou, tak rýchlo objavia europoslancov. Poslanci Európskeho parlamentu sú zdaňovaní všetci rovnako, pretože máme všetci rovnaký príjem, bez ohľadu na to, z ktorej krajiny sme,“ dodala Beňová.