Ako vysvetlil novinárom minister zdravotníctva Tomáš Drucker, doplnkové ordinačné hodiny znamenajú, že ak lekár alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti splní podmienky ustanovené zákonom, to znamená, musí minimálne poskytovať špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu 30 hodín, všeobecnú 35 hodín týždenne, môže si zriadiť doplnkové ordinačné hodiny v časoch na to presne určených. Doplnkové ordinačné hodiny budú dobrovoľné.
Musia byť schválené vyšším územným celkom. Doplnkové ordinačné hodiny môžu byť v rozsahu maximálne 30 % riadnych ordinačných hodín, taktiež maximálne môže lekár vyšetriť 30 % pacientov, z pacientov, ktorých za týždeň ambulancia ošetrí.
Podľa pozmeňujúceho návrhu maximálna úhrada pacienta v doplnkových ordinačných hodinách bude 30 eur. Pôvodne sa navrhovalo 50 eur. Minister odmieta, že ide o poplatok. „Ide o ochranný limit pri priamej úhrade pacienta podľa zverejneného cenníka,“ vysvetlil Drucker. Pozmeňujúci návrh taktiež zavádza povinnosť pre špecialistov prijať pacientov do 20 dní od objednania.
Sadzba za poistencov štátu budúci rok klesne na 3,71 %
Sadzba za poistencov štátu sa bude opäť od začiatku budúceho roka upravovať. Podľa pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý v stredu poslanci schválili, sa sadzba stanoví od 1. januára budúceho roka do 31. decembra 2018 vo výške 3,71 % z vymeriavacieho základu.
„Vzhľadom k pozitívnemu vývoju zamestnanosti, rastu ekonomiky a s tým súvisiacim predpokladaným vyšším príjmom poistného od ekonomicky aktívnych osôb sa navrhuje sadzba poistného štátu na úrovni 3,71 % z vymeriavacieho základu. Zníženie sadzby poistného štátu pre rok 2018 teda má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v sektore zdravotníctva,“ píše sa v návrhu.
Od začiatku roka 2016 bola spomínaná sadzba na úrovni 4,30 % z vymeriavacieho základu, avšak na posledné dva mesiace roku, od 1. novembra do 31. decembra, stúpla na 4,96 %. V roku 2015 pritom platba za poistencov štátu dosiahla 4,13 %, na posledné dva mesiace stúpla na 5,85 % z priemernej mzdy na Slovensku. Sadzba za poistencov štátu sa od 1. novembra do konca tohto roka zvýšila z 3,78 % na 5,67 %. Do zdravotníctva sa tak ešte v tomto roku dostalo 100 miliónov eur.
Legislatívna úprava rieši niekoľko oblastí ako zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky zo zdravotného poistenia pre zamestnávateľa, zavedenie takzvaných doplnkových ordinačných hodín, ale aj úpravu v oblasti urgentných príjmov.
Podfinancované zdravotníctvo
Zavedením doplnkových ordinačných hodín vláda priznáva, že v ambulantnom sektore je málo peňazí. Zhodnotil to v parlamentnej rozprave v druhom čítaní k novele zákona o zdravotnej starostlivosti poslanec za OĽaNO a člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Alan Suchánek.
Ako poznamenal, Európska komisia nedávno hodnotila zdravotníctvo v rámci EÚ. „A konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín EÚ. V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na zdravotnú starostlivosť, nominálne to bolo 1 538 eur na jedného obyvateľa. Priemer EÚ je 9,9 % HDP, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2 800 eur na jedného obyvateľa,“ zhrnul.
Zavedenie doplnkových ordinačných hodín podľa Suchánka čiastočne vyrieši problém s nedostatkom vyšetrení u špecialistov. Systémovým riešením by však podľa poslanca bolo stanovenie nároku pacienta.
Poslanec a predseda výboru Štefan Zelník (SNS) súhlasil vo faktickej poznámke s tým, že zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. „Bolo by dobré povedať, na čo pacient má nárok, ale musíme povedať zároveň, že by to prakticky znamenalo zadefinovať to, na čo pacient nárok nemá, pretože pri súčasnej legislatíve má pacient nárok na všetko,“ dodal poslanec.
Odvodová odpočítateľná položka zo zdravotného poistenia končí
Odvodová odpočítateľná položka zo zdravotného poistenia pre zamestnávateľa od začiatku budúceho roka skončí. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o zdravotnej starostlivosti. „Nakoľko pri súčasnom raste dopytu po pracovnej sile na trhu práce a klesajúcej miere nezamestnanosti sa stráca podporný efekt odpočítateľnej položky ako stimulu pre rast zamestnanosti a neúmerne k tomuto efektu odpočítateľná položka negatívne ovplyvňuje príjmy zdravotných poisťovní,“ píše sa v návrhu.
Ukončenie uplatňovania odvodovej odpočítateľnej položky na vymeriavací základ zamestnávateľa od 1. januára 2018 sa v dopadoch na príjmy zdravotných poisťovní prejaví v plnej miere v roku 2019, nakoľko v roku 2018 sa premietne iba príjem z neuplatnenej odpočítateľnej položky na preddavky, ktoré si uplatňovali zamestnávatelia. Odhadovaný príjem pre zdravotné poisťovne z danej zmeny za obdobie uplatňovania odpočítateľnej položky za rok 2018 je vo výške približne 102,8 mil. eur. Z uvedenej sumy by zhruba 30,8 mil. predstavoval príjem roku 2018 (preddavky) a 72 mil. príjem roku 2019 (ročné zúčtovanie poistného za rok 2018, vykonávané v roku 2019).
Odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie zaviedla predchádzajúca vláda Roberta Fica od 1. januára 2015. Jej zámerom bolo znížiť odvodové zaťaženie slabo zarábajúcich zamestnancov. Ide o položku v maximálnej možnej výške 380 eur, ktorá klesá dvojnásobne rýchlo, ako rastie hrubá mzda zamestnanca nad sumu 380 eur. V súčasnosti sa uplatňuje na vymeriavací základ zamestnanca aj zamestnávateľa pri hrubej mzde do výšky 570 eur. Pri hrubej mzde nad 570 eur je táto položka nulová.
Dva typy urgentov
Plénum Národnej rady SR odobrilo zmeny v oblasti urgentných príjmov. Podľa novely zákona o zdravotnej starostlivosti sa urgenty rozdelia na dva typy. „Definovali sme sieť, ktorá, predpokladáme, že je dostatočná pre Slovensko, a ktorú chceme financovať z verejných zdrojov takzvanou paušálnou úhradou. Tie nemocnice, ktoré nie sú v sieti zapísané, si môžu naďalej vybudovať urgentné príjmy, nebudú mať však paušálnu úhradu, ale budú hradené od výkonu tak, ako je to v súčasnosti,“ objasnil ešte v auguste minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Urgentný príjem prvého typu bude samostatná ambulancia s lekárom, triediacim pracovníkom a ďalším zdravotníckym personálom, s 24-hodinovou prevádzkou, sedem dní v týždni. „Je to istá nadstavba ústavnej pohotovostnej služby a musí mať jedno takzvané expektačné lôžko,“ poznamenal Drucker. Urgentný príjem druhého typu je podľa neho vyšší stupeň špecializácie, pričom si vyžaduje ďalších odborníkov, špecialistov. „Pre urgentné príjmy druhého typu plánujeme, že sa dobudujú aj takzvané traumacentrá. Ide o vysoko špecializované centrá, ktoré sú schopné robiť komplexnú diagnostiku a liečbu,“ uviedol minister.
Podľa zverejnených informácií pevná cena za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, ktorý má povolenie na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice alebo špecializovanej nemocnice, ktorá má urgentný príjem prvého typu, je 26 700 eur mesačne na jeden urgentný príjem prvého typu. Pevná cena za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, ktorý má povolenie na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice alebo špecializovanej nemocnice, ktorá má urgentný príjem druhého typu, je 99 300 eur mesačne na jeden urgentný príjem druhého typu. Pevná cena za prípad liečený na expektačnom lôžku bude 350 eur.
Niektoré sestričky si prilepšia
Sestry s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v štúdijnom odbore ošetrovateľstvo a s praxou najmenej 5 rokov v tomto špecializačnom odbore si od júla budúceho roka platovo prilepšia. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
„Zaradili sme ju ako samostatnú kategóriu do zákona, ktorá bude mať 1,00-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je takmer o 20 percent vyššie odmenenie týchto sestier ako mali doteraz garantované,“ povedal novinárom v stredu na brífingu minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Šéf rezortu odhaduje, že spomínané zvýšenie by sa mohlo dotknúť cez dve tisíc sestier. „Samozrejme, nemáme úplne presné to číslo,“ dodal. Drucker poznamenal, že ministerstvo chce posilniť celoživotné povolanie. „To znamená, že my chceme, aby sestry zostávali v systéme, aby boli aj zásluhovo odmenené za to, že dlhšie pracujú a majú vyššie kompetencie,“ uzavrel.