Štát sa chystá pomôcť majiteľom pamiatok

V narušenom či dezolátnom stave sa dnes nachádza až 4 212 kultúrnych pamiatok. Ich zániku chce ministerstvo kultúry zabrániť. Plány na zlepšenie ich stavu sú preto súčasťou návrhu Stratégie ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 až 2022. „Pamiatky sú nielen cenným kultúrnym majetkom, ale aj významným prvkom ekonomického rozvoja regiónu, prispievajú totiž k rozvoju cestovného ruchu, tvorbe pracovných miest a k zvyšovaniu zamestnanosti,“ vysvetľuje v návrhu dôvody stratégie rezort kultúry. Dokument 13. decembra schválila aj vláda. Konkrétne opatrenia na prvé dva roky aj s nákladmi budú súčasťou akčného plánu. Mal by byť hotový v prvej polovici budúceho roka. „Stratégia určuje najmä filozofiu a smerovanie ochrany pamiatok,“ spresňuje Jozef Bednár, hovorca ministerstva.

Zvýhodnené pôžičky

Rezort v dokumente však naznačuje prvé zmeny vo financovaní kultúrnych pamiatok, ktoré by chcel do roku 2022 dosiahnuť. Pre súkromných vlastníkov chce vytvoriť pôžičkový fond.

„Poskytoval by zvýhodnené pôžičky, ako to dnes bežne funguje v Holandsku či vo Veľkej Británii,“ vysvetľuje v návrhu ministerstvo. Dnes vlastníci môžu využiť len komerčné pôžičky z bánk či požiadať o zahraničné podporné fondy.

Rezort tiež plánuje upraviť pamiatkový zákon. „Zmeny by umožnili daňové úľavy pre vlastníkov kultúrnych pamiatok ako formu kompenzácie verejného záujmu zo strany štátu,“ naznačuje ministerstvo. Zároveň si uvedomuje, že vlastníctvo kultúrnej pamiatky znamená viac investovaných peňazí majiteľa, ktorý pri obnove pamiatky musí využívať špeciálne materiály, postupy, výskumy, aby zachoval pôvodný ráz objektu. „Takéto náklady by boli uhradené a právne nárokovateľné,“ plánuje ministerstvo.

Dotáciu nedostanú všetci

V súčasnosti môže majiteľ kompenzovať zvýšené náklady cez žiadosť o dotáciu, ktorá však nie je právne nárokovateľná, teda ju nedostane každý. Podľa ministerstva uspeje polovica žiadateľov. „Úspešný projekt býva podporený priemerne do tretiny výšky požadovanej dotácie,“ dodáva ministerstvo.

Súkromní vlastníci aktuálne spravujú takmer 64 percent všetkých kultúrnych pamiatok. Ide o fyzické osoby, firmy a značnú časť pamiatok majú pod patronátom cirkvi. Celkový počet kultúrnych pamiatok na Slovensku dosahuje viac ako 16 400 objektov, pričom viac ako 10-tisíc z nich je v súkromných rukách. Ostatok spravuje štát či samosprávy. Medzi najpočetnejšie zastúpené pamiatky patria meštianske domy, kostoly, kaštiele či hrady.

Ministerstvo napriek smelým plánom neplánuje žiadať o pridelenie väčšieho balíka peňazí zo štátneho rozpočtu. Financovanie predkladaných opatrení tak bude zabezpečené v rámci schválených limitov. „Materiál je strategickým dokumentom, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy,“ potvrdil tlačový odbor rezortu financií.

Drahá rekonštrukcia

Súkromným majiteľom sa návrhy pozdávajú. „Sú to potrebné veci, pretože bez podpory nám budú kultúrne pamiatky o chvíľu padať na hlavy. Ich rekonštrukcia je oveľa drahšia, ako postaviť nový hotel,“ približuje Peter Janíček, vlastník kaštieľa Château Gbeľany pri Žiline, ktorý v súčasnosti ponúka ubytovanie a možnosti na oddych. Kaštieľ zrekonštruoval pred dvoma rokmi za 8 miliónov eur. Vysvetľuje, že kým klasická hotelová izba má asi 18 štvorcových metrov, svadobný apartmán v kaštieli má štyrikrát takú rozlohu. „To znamená náklady za štyri izby, hoci ju prenajmete iba raz,“ hovorí majiteľ. Tým, že ide o kultúrnu pamiatku, miestnosť predeliť nemôžu.

„Zvýšené náklady súvisia aj s tým, že pamiatku nikto nedovolí zatepliť. Energeticky prekúrite o 50 až 100 percent viac ako na stavbe, ktorá je poriadne zateplená,“ hovorí Janíček. Tohtoročné náklady na prevádzku, personál a vybavenie tak dosiahnu asi milión eur. Úľavy na daniach či zvýhodnené pôžičky by preto podľa neho mali pre vlastníkov význam. „Určite by bola o to bitka,“ konštatuje majiteľ.

Problematické zákony

Podľa Martina Štofka, ekonóma Nitrianskej diecézy, by cirkvi aj ostatným vlastníkom najviac pomohlo, keby náklady venované na opravu pamiatky boli daňovo odpočítateľné. „Teda aby sa investícia či oprava odpočítavala od základu dane. Bolo by to motivačné a zmysluplné,“ tvrdí Štofko. Ako príklad uvádza farnosť, ktorá má 20 hektárov pôdy a príjem 2 400 eur. „Musí zaplatiť daň vo výške 500 eur aj napriek tomu, že všetky tieto peniaze investovala do opravy kostola. Bolo by preto veľmi dobré, ak by to bol odpočítateľný náklad,“ myslí si ekonóm. Štát by zároveň mohol zabezpečiť kontrolu Pamiatkovým úradom, ktorý by schvaľoval využitie peňazí z odpustenej dane. Cirkev pritom najviac peňazí investuje do opráv striech, sanácie vlhkosti, výmeny okien či do opráv fasád kostolov.

Problémom sú podľa vlastníkov aj zákony, ktoré im na dlhý čas zväzujú ruky. „Keď ste vlastníkom kultúrnej pamiatky a chcete ju zrekonštruovať, musíte dať urobiť najprv archeologický prieskum, umelecko-historický výskum a potom dať zhotoviť projekt. Všetky povinnosti sú náročné na čas a peniaze. Len nimi stratíte viac ako rok,“ hovorí Peter Máriássy, spoluvlastník hradu v Markušovciach. Máriássy sa stredoveký objekt snaží zrekonštruovať a udržať v dobrom stave už dvadsať rokov. „Dal som zhotoviť aj projekt obnovy budovy bývalého archívu. Potreboval som naň 19 rôznych súhlasov. Musíte byť trochu blázon, ak sa chcete na toto dať,“ konštatuje na záver Máriássy.