Staroveká hra z kniežacej hrobky je európskym unikátom, potvrdil švajčiarsky odborník

, 20.12.2017 09:22
hra pieta šach
Analýza skla, z ktorého sú zhotovené hracie kamene, ukázala, že ide o antické sklo z východného Stredomoria, pravdepodobne zo Sýrie. Autor: ,

V hrobke germánskeho kniežaťa v popradskej mestskej časti Matejovce sa pôvodne našla rozlomená na dva kusy.

Dnes je už staroveká prenosná dosková hra zakonzervovaná a podľa švajčiarskeho odborníka na antické hry ide o archeologický unikát. Záhadou zatiaľ zostáva herný systém. Hra stará vyše 1 600 rokov sa našla spolu s ďalšou výborne zachovanou výbavou v hrobke germánskeho kniežaťa prezývaného aj slovenský Tutanchamón.

V roku 2005 ju náhodou objavil bagrista pri výstavbe priemyselného parku. Vedci boli z unikátneho nálezu nadšení.

„Doska z javorového dreva bola rozlomená na dve časti. Našlo sa pri nej aj šesť hracích kameňov zo skla,“ hovorí zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta, ktorý viedol výskum hrobky. Časť kameňov odniesli vykrádači.

Hry podobného typu sa podľa Pietu zachovali vyryté na podlahách gréckych a rímskych chrámov či v dlažbách ulíc antických miest. „Ľudia alebo vojaci si schému hracieho poľa načrtli na zem a zabávali sa,“ spresňuje archeológ z nitrianskeho ústavu.

Karol Pieta ukazuje bronzové vedro, z ktorého...
Karol Pieta ukazuje bronzové vedro, z ktorého veľmož pil zrejme varené víno. Autor: Andrej Barát

Podľa jeho informácií sa takéto hry objavovali aj v hrobkách veľkých germánskych kniežat a náčelníkov, no väčšinou sa z nich zachovali len hracie kamene. V Matejovciach mali šťastie. „V Poprade sa hrobka aj s výbavou zachovali, pretože zostala ponorená vo vode,“ zdôrazňuje Pieta.

Herná doska má podobu šachovnice, na ktorej sa pohybovalo bielymi a zelenými kameňmi dvoch veľkostí. „Spočiatku som si myslel, že pôjde o jednoduchú hru. Čím viac som však študoval materiály o starých hrách, tým viac som zisťoval, že je to oveľa zložitejšie. Spôsobov využitia dosky a kameňov je veľmi veľa,“ pokračuje.

Záhadný princíp

Záhadou je teda princíp unikátnej spoločenskej kratochvíle. Na pomoc si do Nitry zavolali autoritu – Ulricha Schädlera, riaditeľa švajčiarskeho Múzea hier. Ide o špecializované pracovisko, ktoré skúma hry od najstarších čias až dodnes. "Je odborníkom práve na stolové hry z obdobia antiky,“ podotýka vedúci výskumu hrobky. Schädler si prišiel začiatkom decembra ojedinelý nález pozrieť.

„Informácie o hrobke sa dostali až za hranice našej krajiny. Potreboval však nález vidieť na vlastné oči," približuje Pieta. Odborník zo švajčiarskeho múzea mal vopred k dispozícii všetky technické údaje, medzi nimi aj závery analýzy hracích kameňov. Tie potvrdili, že knieža si hru doviezol z Rímskej ríše.

Kamene z ďalekých krajín

„Kamene boli vyrobené v oblasti východného Stredomoria, možno v oblasti Sýrie,“ dopĺňa slovenský vedec. To, že sa veľmož zdržiaval istý čas v týchto končinách, naznačilo aj jeho stravovanie zistené stronciovými analýzami. „Je pravdepodobné, že slúžil v rímskej armáde ako dôstojník, čo zodpovedalo jeho spoločenskému postaveniu,“ spresňuje Pieta. Schädlera čaká náročná úloha. Pokúsi sa rozlúštiť herný systém, ktorý zatiaľ nepoznáme. Švajčiarsky odborník podľa Pietu odhaduje, že do marca budúceho roka by pravidlá tejto zábavky vedel zrekonštruovať.

„Dosková hra z hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade je najlepšie zachovaná antická drevená dosková hra, aká sa kedy našla severne od Stredozemného mora. Spolu s rímskymi sklenenými hracími kameňmi to bol evidentne prestížny predmet, ktorý dokumentuje kontakty zomrelého s rímskym svetom,“ uviedol Schädler pre agentúru SITA. Aj tento objav bude súčasťou pripravovanej expozície nálezov z hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade. „Venovaná jej bude aj časť prvého knižného dielu o hrobke, ktorý plánujeme vydať v priebehu budúceho roka,“ prezrádza Pieta

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#archeológ #hra #Karol Pieta
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku