Volebné preferencie naznačujú pat

, 29.12.2017 12:00
parlament,
Najsilnejšia vládna strana Smer počas roka zaznamenala pozvoľný pokles popularity. Autor: ,

Po uplynutí necelej polovice volebného obdobia sa popularita parlamentných strán rozkývala do takej miery, že vytvára ťažko riešiteľný rébus, aké nové vládne zoskupenie by sa do budúcnosti mohlo vytvoriť.

Väčšinu kresiel by už podľa agentúry Focus nemali strany súčasnej vládnej koalície, ale ani pravicová opozícia, ktorá, ak by chcela vládnuť, musela by sa spojiť s extrémistami. Karty by mohli v budúcnosti zamiešať nové politické strany. Zatiaľ však nie je zrejmé, či by viac oslabili vládne zoskupenie alebo opozičné politické subjekty.

Z prieskumov verejnej mienky Focusu podľa politológa Michala Horského vidieť, že sa nedeje nič také, čo by jasne signalizovalo novú zreteľnú vládnu alternatívu. „Naše parlamentné elity sa po dvoch rokoch bezalternatívnej opozičnej politiky a neúčinnej obrany, ako aj aktívnej politiky vládnej koalície dostali do patovej situácie. Zatiaľ ani v jednom tábore, vládnom a opozičnom, nevidno stranu, ktorá by kandidovala na titul strana prebehlíkov alebo prezliekačov kabátov,“ zhodnotil politológ Horský.

Vládna koalícia Smer, SNS a Most-Híd by podľa posledných novembrových preferencií Focusu získala v parlamente 65 kresiel. Pravicová opozícia SaS, OĽaNO, Sme rodina a mimoparlamentné KDH by mali 71 poslaneckých mandátov. Stále to však nie je potrebná väčšina zo 150-členného parlamentu. Ak by teda chcela opozícia v budúcnosti vládnuť, musela by sa spojiť, ak nie s extrémistami, tak so SNS alebo Mostom-Híd. To je však v súčasnosti ťažko predstaviteľné vzhľadom na napäté vzťahy šéfov SNS Andreja Danka a Mostu-Híd Bélu Bugára s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom.

Sociológ Martin Slosiarik hovorí, že teraz je ešte priskoro na úvahy, aký vplyv by mohli mať na novú koaličnú zostavu osobné vzťahy politikov. „Tieto veci o povolebných koalíciách je možné reálne hodnotiť až deň po voľbách, vtedy si strany kladú svoje podmienky," povedal Slosiarik. Situáciu na politickej scéne môžu zamotať nové strany Progresívne Slovensko podnikateľa Ivana Štefunka a strana Spolu poslanca Miroslava Beblavého. Zatiaľ ešte nie sú ich preferencie známe. Otázkou je, ktorým existujúcim stranám zoberú časť voličov. Sociológ Slosiarik si myslí, že by sa mali obávať súčasné opozičné subjekty. „Skôr môže dôjsť k prerozdeleniu voličov od stredu doprava,“ povedal.

Najsilnejšia vládna strana Smer počas roka zaznamenala pozvoľný pokles popularity. Kým ešte v januári dosahovala podporu takmer 28 percent, ku koncu tohto roka by ju volilo necelých 25 percent oprávnených voličov. V porovnaní s volebným výsledkom stratila 3,5 percenta. Slosiarik si myslí, že posledný pokles Smeru je do veľkej miery výsledkom sklamania voličov zo župných volieb. Ďalším dôvodom je podľa neho prirodzená únava a uspokojenie strany, ako aj fakt, že strane nepribúdajú voliči v strednom a mladom veku.

Vládna SNS ešte vlani v decembri bola na vrchole vzostupu s takmer 14 percentami, v súčasnosti je tesne pod hranicou volebného výsledku, na 8 percentách. Podľa Slosiarika národniari výrazne išli dole po kauze udelenia hodnosti kapitán šéfovi strany Andrejovi Dankovi a ďalších kauzách. Cez leto totiž zamávalo vládnymi stranami Dankom nečakané vypovedanie koaličnej zmluvy, ako aj kauza rozdeľovanie eurofondov v rezorte školstva a následný odchod ministra školstva za SNS Petra Plavčana po tlaku premiéra Roberta Fica. Strane sa už zostup v rebríčku popularity nepodarilo zastaviť. „SNS prišla s novou agendou ako 13. a 14. plat, mám však pocit, že si uvedomila, že sa jej nedarí celkom poraziť Smer sociálnymi témami. Snaží sa teda ísť do kultúrnych a hodnotových záležitostí, ako je napríklad téma Ruska,“ povedal sociológ.

Tretia vládna strana Most-Híd celý rok podľa Focusu dosahovala podporu okolo 6 percent. Nie je to však pre ňu pohodlná pozícia. „Vyššia volebná účasť alebo menšia mobilizácia maďarskej časti voličov môže znamenať, že strana neprekročí potrebné 5-percentné kvórum na vstup do parlamentu,“ upozornil sociológ. Do budúcnosti je otvorené, či nedôjde k spolupráci s mimoparlamentnou SMK, ktorá na rozdiel od Mostu-Híd oslovuje takmer výlučne voličov maďarskej národnosti. Zatiaľ sa im nedarí naladiť na jednu vlnu. Most-Híd aj SMK rokovali o spoločnom postupe v župných voľbách, nakoniec rozhovory stroskotali.

Najsilnejšia opozičná strana SaS si počas roka udržiavala podľa prieskumov Focusu stabilnú podporu okolo 14 percent a držala sa jedným až dvoma percentami nad hranicou svojho zisku v parlamentných voľbách. Druhý dych chytilo hnutie OĽaNO v novembri, keď v porovnaní s októbrom získalo viac o 4 percentá. Podľa Slosiarika vzostup OĽaNO je vyústením „eufórie z výsledkov župných volieb“. OĽaNO totiž obsadilo dve kreslá županov v Žilinskom a Trnavskom kraji.

Podpora extrémistickej ĽS NS bola väčšinu roka na úrovni 10 percent, ale po župných voľbách klesla na 8,4 percenta. Jej predseda Marian Kotleba stratil vo voľbách kreslo župana v Banskobystrickom kraji a v krajských parlamentoch strana obsadila iba dva poslanecké mandáty.

Do parlamentu by sa vrátili kresťanskí demokrati. Ešte začiatkom roka sa pohybovali na hranici piatich percent, ale v jeseni prekročili tesne 7 percent. Impulzom pre KDH boli župné voľby. Jeho kandidát sa dostal na stoličku šéfa Prešovského kraja a z opozičných strán má najviac župných poslancov. Aj keď podpora KDH stúpla na spomínaných 7 percent, nemusí ísť o stabilný jav. „Nemyslím si, že nevyhnutne ide o pevný voličský elektorát. Uchádzajú sa oň aj iné konzervatívne ladené strany alebo aj niektoré nové politické projekty,“ uzavrel Slosiarik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prieskum #parlament #Focus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk