Hoci z inštitucionálneho pohľadu spĺňalo Slovensko všetky podmienky na to, aby začalo novú samostatnú kapitolu, vo všeobecnosti možno konštatovať, že ani elity a ani väčšia časť spoločnosti nebola pripravená na rozdelenie federácie. Pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej SR to skonštatovala Darina Malová z katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
Začiatky samostatnosti podľa jej slov výrazne poznačili sociálne i ekonomické otázky. „Hneď po rozdelení slovenská koruna v porovnaní s českou stratila tretinu svojej hodnoty, príjmy boli nižšie a bola tu vysoká nezamestnanosť,“ pripomenula Malová. Neistotu prehlboval i fakt, že Slovensko sa iba postupne stávalo štátom, ktorý Európa a svet poznali. „Ja si živo spomínam na to, že bolo ťažko vysvetliť mojim kolegom na univerzitách alebo spolucestujúcim v lietadle, odkiaľ pochádzam. Najmä, že to nie je Slovinsko,“ uviedla.
Výrazným faktorom, ktorý vplýval na atmosféru prvých rokov samostatnej SR, boli podľa Malovej obavy o každodennú bezpečnosť. „Celospoločenský strach vzbudzovali výčiny organizovaného zločinu, ktoré bezprecedentným spôsobom ohrozovali živnostníkov a malých podnikateľov,“ pripomenula časy, v ktorých atmosféru i spoločenský diskurz určovali hlavní aktéri samostatnosti.
V období po rozdelení spoločného štátu bolo preto podľa Malovej evidentne cítiť aj pocit menejcennosti voči Čechom. „Súvisel najmä s tým, ako sa naši vedúci politici prezentovali, napr. podozreniami o prepojení na organizovaný zločin, porušovaním demokracie, zastrašovaním opozície i nerešpektovaním ľudských slobôd,“ zdôraznila Malová. Je presvedčená, že tento pocit určoval aj smerovanie vývoja Slovenska. „A to aj v tom nezamýšľanom prejave, keď väčšina občanov v roku 1998 jasne dala najavo, že si praje, aby sa Slovensko stalo plnohodnotnou súčasťou demokratického a západného sveta,“ uviedla politologička.