Parlament má už v prvej polovici roka schváliť nový zákon, ktorý stanoví nový model výpočtu platov. Tlačový odbor ministerstva financií odkázal, že zatiaľ je predčasné sa vyjadrovať.
„Nehovorme o sume, ale o systéme. Priemerný plat, od ktorého by sa malo všetko odvíjať, je dobrým základom,“ povedal podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek. Podľa neho je potrebné začať hovoriť o práci poslancov, aby verejnosť vedela, za čo sú platení. „Sú poslanci tzv. jednodňové muchy, ktoré zasvietia jedno volebné obdobie a potom už o nich nikto nič nevie, a sú poslanci, ktorí sa zapísali svojimi počinmi v rámci parlamentarizmu.
Z toho vyjde istá finančná odmena,“ myslí si Jarjabek. Poslanec SNS Jaroslav Paška povedal, že nechce vstupovať do diskusií, ako vypočítať platy. „Nechal by som to na odborníkov,“ poznamenal. Poslanec opozičného OĽaNO Eduard Heger zastáva názor, že kým nie je vyrovnaný štátny rozpočet, nie je dôvod platy ústavných činiteľov rozmrazovať. „Problém je, že poslanci nemajú priamy dosah na rozpočet. Schvaľuje sa v Národnej rade, ale potom vidíme, že rozpočet na konci roka vyzerá inak. Má iný deficit, lebo minister financií si nechá veľké rezervy,“ poznamenal. Podľa Hegera rozpočet mohol byť vyrovnaný už aj vlani, ale vláda, ako povedal, míňa viac.
Symbolické euro
Od 1. januára majú poslanci platy na úrovni roku 2011 zvýšené o jedno symbolické euro. Takýto kompromis parlament prijal po tom, čo premiér Robert Fico pred časom pohrozil pádom vlády, ak si zákonodarcovia do konca roka 2017 svoje platy nezmrazia. V prípade rozmrazenia platov by si boli poslanci polepšili približne o tisíc eur. Parlament napokon po krátkej koaličnej kríze prijal začiatkom decembra pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorým sa platy po tlaku premiéra fakticky zmrazili.
Aký postup sa zvolí pri výpočte platov, sčasti naznačil premiér Fico. Menej by mali mať manažéri v štátnych firmách, keď niektorí sú platení lepšie ako členovia vlády. „Na platy ústavných činiteľov, ako aj na odmeny našich zástupcov v štátnych firmách existuje balík peňazí. Bol by som rád, keby ten balík zostal rovnaký, len ho treba iným spôsobom prerozdeliť,“ vyhlásil nedávno premiér.
Sudcom platy nemrazia
Súčasný plat poslanca je určený vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok. Bratislavský poslanec má 3 346 eur a poslanec s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja má 3 576 eur. Poslanci majú takéto platy od roku 2011, zmrazovanie sa však netýka príjmov sudcov a prokurátorov. V roku 2015 Ústavný súd rozhodol, že zmrazovanie platov sudcov je v rozpore s ústavou.
Poslanec SNS Anton Hrnko tvrdí, že všetci ústavní činitelia vrátane sudcov a prokurátorov by mali mať platy vypočítané podľa jedného vzorca. Najskôr sa musí podľa Hrnka doplniť ústava, že Národná rada určuje platy všetkých ústavných činiteľov, lebo „sudcovia sa vyhovorili, že to Národná rada nemá v kompetencii a ide o zásah do ich nezávislosti“. „Nie je predsa možné, aby sudcovia a prokurátori mali 13. a 14. platy a aby mali vypočítaný nejaký ideálny plat poslanca, ktorý žiadny poslanec nemá, hoci by ho mali dostávať v zmysle platného zákona. Ide o totálne pošliapanie zákona, keď Ústavný súd vyhlásil, že zmrazovanie platov sa sudcov netýka,“ povedal denníku Pravda Hrnko. Podľa neho poslancom nešlo o zvyšovanie platov, ale o to, aby dostávali podľa zákona to, čo im patrí.
Zmrazenie platov ústavných činiteľov napadol ešte na jar na Ústavnom súde generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Nevidí dôvod, aby platy nerástli, keďže ekonomika rastie. Ak Ústavný súd podaniu vyhovie, štát bude musieť ústavným činiteľom doplatiť sumu, o ktorú prišli práve zmrazením platov.