Ministerka školstva za SNS Martina Lubyová rozvírila politickú hladinu, keď rozšírila svoje právomoci na úkor štátnych tajomníkov za Most-Híd Petra Krajňáka a za Smer Oľgy Nachtmannovej. Nie je vylúčené, že sa táto záležitosť ešte dostane na stôl predsedov vládnych strán v prípade, že nedôjde k dohode medzi Lubyovou a Krajňákom, ktorý nie je s rozhodnutím ministerky spokojný.
K úprave právomocí štátnych tajomníkov došlo po zmene organizačnej štruktúry. Z nej vyplynulo aj zrušenie analytického Inštitútu vzdelávacej politiky, čo vyvolalo nevôľu v radoch odborníkov. Lubyová svoje doterajšie kroky obhajuje. Hovorí, že jednou z prvých úloh, ktorú si dala po nástupe na pozíciu ministerky, bola personálna analýza fungovania rezortu. „Výsledkom toho je nová organizačná štruktúra, ktorej cieľom je premeniť ministerstvo na moderný a efektívny úrad poskytujúci dobrý servis pre občanov a naše partnerské inštitúcie,“ uviedla včera ministerka.Podľa novej organizačnej štruktúry stratil štátny tajomník Krajňák kompetencie v regionálnom školstve a tajomníčka Nachtmannová v oblasti vedy a techniky, tie sa presunuli priamo pod Lubyovú. Postup ministerky prekvapil koaličných partnerov. Smer podľa našich informácií zmeny analyzuje. Líder Mostu-Híd Béla Bugár Pravde povedal, že o rozhodnutí v rezorte nevedeli. „S pani ministerkou som sa stretol 1. januára a hovorili sme o tom, že štátnemu tajomníkovi táto zmena nevyhovuje, preto bude s pani ministerkou ešte rokovať,“ reagoval Bugár. Ak by sa nedohodli, tak podľa Bugára celý problém „dám na koaličnú radu“.
Podľa rezortu školstva v pôsobnosti Krajňáka je teraz novovzniknutý odbor pre výchovu a vzdelávanie národnostných menšín a inkluzívneho vzdelávania. Ide o vzdelávanie detí so zdravotnými či iným znevýhodnením v bežných školách. Štátnej tajomníčke Nachtmannovej zostáva oblasť medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí.
Od roku 2013
Nachtmannová hovorí, že rozhodnutie Lubyovej berie ako fakt. „Nič mi však nebolo povedané,“ poznamenala štátna tajomníčka. Skutočnosť, že stratila právomoci v oblasti vedy a techniky, je podľa nej daná „asi tým, že ministerka prišla z Akadémie vied a veda je jej veľmi blízka“. „Na druhej strane budem robiť všetko to, čo som robila doteraz, pretože práca štátneho tajomníka spočíva nielen v tom, čo mu je priamo určené,“ dodala Nachtmannová.
Krajňák považuje krok ministerky za legitímny, pokiaľ ide o jej predstavu riadenia ministerstva. Podľa neho by však bolo potrebné prehodnotiť dve rozhodnutia. Je to otázka fungovania Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý by mal podľa štátneho tajomníka ostať ako samostatný a nezávislý útvar. „Rovnako si myslím, že je potrebné na ministerstve vybudovať silný odbor inklúzie a pozvať do spolupráce odborníkov, alebo ináč povedané, povolať čerstvé sily pre oblasť vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením a rovnako pre deti z rómskych komunít,“ povedal pre Pravdu Krajňák. Podľa neho nová organizačná zmena nie je definitívna a môže sa zmeniť. „Verím, že po vzájomnej komunikácii s pani ministerkou sa tak stane,“ doplnil.
Zrušený Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) sa zlúčil s odborom celoživotného vzdelávania. IVP na ministerstve školstva vznikol v roku 2013 počas úradovania Dušana Čaploviča (Smer). Spoluzakladal ho zosnulý ekonóm Martin Filko, cieľom bolo poskytovať analýzy, prognózy a podieľať sa na príprave vzdelávacej politiky. Experti z inštitútu napríklad upozorňovali na podpriemerné výsledky školákov v testovaní PISA a hľadali riešenia, ako nepriaznivý trend zvrátiť. Poukázali napríklad na potrebu zlepšovať postavenie učiteľov, zvyšovať platy a odmeňovať pedagógov v závislosti od ich kvality. Navrhli tiež rušenie malých škôl.
Tiché zrušenie
Prečo inštitút nečakane skončil, nevedno. Všetko sa odohralo potichu a počas sviatkov. Denník Pravda sa opýtal, či z rezortu odchádza aj jeho šéf Matej Šiškovič, odpoveď na túto otázku sme však nedostali. Po spojení s odborom celoživotného vzdelávania tak v ministerskom zozname figuruje nové oddelenie – odbor celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky. „Na ministerstve školstva vznikne výskumné pracovisko, pričom počet zamestnancov sa z pôvodných 5 navýšil na 13. Nový analytický odbor bude mať súčasne väčšie kompetencie v centrálnom aparáte rezortu školstva. V ďalších krokoch bude odbor rozdelený tak, aby bola značka Inštitútu vzdelávacej politiky zachovaná,“ sľubuje rezort.
Minister financií Peter Kažimír (Smer) sa vyjadril, že informáciu o konci inštitútu by nerád preceňoval. „Dlho som telefonoval s pani ministerkou školstva a bol som ňou ubezpečený, že táto organizačná zmena nebude znamenať oslabenie analytických kapacít rezortu, ale naopak, bude smerovať k posilneniu, k zväčšeniu počtu pracovníkov,“ povedal Kažimír. Exminister školstva Juraj Draxler zrušenie IVP, ktorý mal vysoký kredit, označil za nezmysel. „Udialo sa to spôsobom, ktorý je neospravedlniteľný. Zamestnanci sa o tom, že bol ich útvar zrušený, dozvedeli tak, že tesne pred koncom roka uvideli novú organizačnú štruktúru na intranete ministerstva. Ešte niekoľko dní nikto nevedel, čo sa presne deje. Zlúčenie tohto analytického útvaru s odborom celoživotného vzdelávania technicky nedáva nijaký zmysel. Bola to evidentne iba zámienka,“ povedal Pravde Draxler.
Zmena sa nepozdáva ani ďalšiemu exministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi. „Je to cesta zlým smerom, pretože vláda prijala program posilňovania analytických kapacít jednotlivých ministerstiev. Ak sa takýto útvar presúva a znižuje sa jeho význam v štruktúre ministerstva, tak je to presne protichodné rozhodnutie. Myslím si, že analytické kapacity ministerstva na hodnotenie dopadov jednotlivých politík a prípravu podkladov pre rozhodnutia ministerky by sa mali posilňovať,“ mienil Ftáčnik, ktorý je jeden z autorov reformného dokumentu Učiace sa Slovensko.
Zakryté zrkladlo
Podobný názor má aj Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov. Podľa neho IVP mohol priniesť dôležité analýzy, ktoré by nastavili ministerstvu zrkadlo a posunuli riadenie školstva vpred. „Zrušenie vnímame tak, že si rezort toto zrkadlo zakryl," uzavrel Crmoman. Zrušenie inštitútu vyvolalo kritiku naprieč celým rezortom. Pridali sa ku nej aj študenti. „Slovenské školstvo akútne potrebuje nastaviť zrkadlo a vychádzať z konštruktívnej kritiky podloženej kvalitne spracovanými dátami a analýzami. Zrušenie nezávislého analytického inštitútu, ktorý sa na iných rezortoch osvedčil, však naznačuje iný trend. Slovenské školstvo stojí pred reformou, ktorá aj za nového vedenia ministerstva doposiaľ stagnuje,“ reagovala Michaela Miženková zo Študentskej rady vysokých škôl. Rada podľa nej naďalej apeluje na to, aby zmeny reflektovali urgentnosť a nutnosť okamžitých riešení. „Namiesto krokov naoko, ktoré neslúžia spoločnosti ani akademickej obci, ale pokračujú v žabomyších vojnách politizácie školstva,“ uzavrela Miženková.
Zrušenie inštitútu vyvolalo kritiku naprieč celým rezortom. Pridali sa k nej aj študenti. „Slovenské školstvo akútne potrebuje nastaviť zrkadlo a vychádzať z konštruktívnej kritiky podloženej kvalitne spracovanými dátami a analýzami. Zrušenie nezávislého analytického inštitútu, ktorý sa v iných rezortoch osvedčil, však naznačuje iný trend. Slovenské školstvo stojí pred reformou, ktorá aj za nového vedenia ministerstva doposiaľ stagnuje,“ reagovala Michaela Miženková zo Študentskej rady vysokých škôl. Rada podľa nej naďalej apeluje na to, aby zmeny reflektovali urgentnosť a nutnosť okamžitých riešení. „Namiesto krokov naoko, ktoré neslúžia spoločnosti ani akademickej obci, ale pokračujú v žabomyších vojnách politizácie školstva,“ uzavrela Miženková.