Gejovia a lesby sa práv tak skoro nedočkajú

Štát by mal byť preto podľa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej otvorenejší voči sexuálnym menšinám. Súhlasia s ňou aj ľudskoprávni aktivisti, ktorí volajú po umožnení a zrovnoprávnení registrovaných partnerstiev. Rezort spravodlivosti, pod ktorý problematika LGBTI spadá, tvrdí, že na zásadné zmeny v zákonoch nie je spoločnosť pripravená. Tie zatiaľ neuznávajú spolužitie párov rovnakého pohlavia. Ombudsmanka sa opiera o reakcie, ktoré dostala po minuloročnom augustovom Dúhovom pochode Pride za práva sexuálnych menšín. „Z nich vyplýva, že existujú skutočné problémy, ktoré trápia mnohých ľudí, no tí o nich z rôznych dôvodov nekomunikujú a nevychádzajú s nimi na verejnosť,“ tvrdí v rozhovore pre tlačovú agentúru Sita Patakyová. Problém sa tak zametá pod koberec a chýba vôľa k diskusii. Dodala, že množstvo ľudí sa preto na Slovensku necíti komfortne a radšej si zvolí odchod z krajiny.

Zodpovedné riešenie

Prehliadanie gejov či lesieb nepokladá za zodpovedné riešenie. "Bola by som šťastná, keby sa ľuďom z tejto minority podarilo realizovať ich právo na rodinu a sociálny život na úrovni štandardov, ktoré už platia vo väčšine štátov Európskej únie,“ doplnila Patakyová s tým, že vláda sa by mala snažiť prijať také zákony, ktoré by toto umožnili. Vzhľadom na to, že spoločnosť je podľa nej poznačená konzervativizmom, treba najprv začať diskusiu.

„Osobne poznám viacero ľudí, ktorí z dôvodu svojej sexuálnej orientácie odišli zo Slovenska, či už v súčasnosti, alebo niekoľko rokov dozadu. Vybrali si krajiny, kde nemusia zápasiť s byrokratickými a legislatívnymi prekážkami na jednej strane a s nenávisťou a nepochopením okolia na strane druhej,“ reagoval Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv. Pripomenul, že homosexuálne páry nie sú len medzi mladými. Týka sa to aj ľudí v strednom veku či dokonca seniorov, z ktorých mnohí majú deti z predchádzajúceho vzťahu. Podľa Weisenbachera sú vnímaní ako občania druhej kategórie. „Páry rovnakého pohlavia majú síce rovnaké povinnosti, ale nie práva ako páry opačného pohlavia. Zrovnoprávnenie takýchto dvojíc s heterosexuálnymi by preto znamenalo významný krok,“ poznamenal aktivista.

Homosexuálne dvojice nemajú právo na voľno počas ošetrovania chorého partnera ani na ošetrovné. Rovnako nemôžu nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie partnera, v prípade úmrtia aj dlhoročného životného partnera, nemajú nárok na voľno, aby mohli zabezpečiť pohreb. "Napriek tomu, že príjmy chodia na jeden účet a majetok nadobúdajú spoločne, nemôžu vytvárať bezpodielové spoluvlastníctvo,“ doplnil Július Kolenič z Iniciatívy Inakosť.

Bezpodielové spoluvlastníctvo

Koalícia 38 mimovládnych organizácií ešte v roku 2015 spustila spoločnú platformu s názvom Životné partnerstvo. Snaží sa o to, aby nezosobášené hetero- a homosexuálne páry mali rovnaké postavenie pred zákonom. „V tomto roku plánujeme predstaviť návrh zákona o životných partnerstvách pre všetky páry,“ avizuje Martin Macko, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Iniciatíva Inakosť. Pripomína, že sa pre nový zákon nemusí meniť legislatíva o manželstvách a neznižuje sa ich ústavou garantovaná ochrana. „Nikomu to neublíži, ale niektorým to pomôže,“ konštatuje Macko.

V zákone chcú zaviesť bezpodielové spoluvlastníctvo pre takéto dvojice, nárok na štátne dávky a daňové zvýhodnenia. Takisto aj možnosť osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom, ak s tým bude súhlasiť biologický rodič.

Či s ním pochodia, nie je isté. Rezort spravodlivosti zásadné úpravy nechystá. „Zmena v tejto oblasti sa vzhľadom na súčasnú spoločenskú a politickú situáciu zjavne nedá očakávať, napriek tomu vecnú diskusiu na túto tému považuje ministerka naďalej za dôležitú,“ tvrdí hovorca ministerstva Peter Bubla.

Pri takýchto partnerstvách by súdy podľa Bublu mali využívať nariadenia Európskej únie. Z nich vyplýva, že ak aj Slovensko neuznáva registrované partnerstvo, súd môže uznať niektoré jeho dôsledky. Táto možnosť sa však týka minima ľudí. „LGBTI pár uznaný v inej krajine, ktorý by prišiel pracovať a žiť na Slovensko, by si mohol napríklad v dedičskom konaní v súlade s nariadením EÚ o dedení zvoliť právny poriadok toho štátu, ktorý im priznáva výhodnejšie dedičské práva,“ vysvetlil Bubla, ako sa dá využiť európske nariadenie. Rovnako by to bolo aj v prípade osvojenia detí. Opäť by však išlo iba o dvojice, ktorých partnerstvo uznala iná krajina.

Prvé lámanie ľadov v tejto oblasti priniesla celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv, prijatá vládou v roku 2015. Dokument sa prvýkrát venoval aj LGBTI komunite a uznal, že je na Slovensku vystavená diskriminácii a násiliu. Preto odporučil prijať opatrenia, ktoré by tejto skupine zabezpečili plnohodnotné fungovanie v spoločnosti. Dva roky po jej schválení sa nič nedeje. V rámci Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť sa podľa Bublu stále o opatreniach diskutuje.

Negatívny postoj k právam gejov a lesieb sa proti Slovensku obrátil počas septembrového boja o sídlo Európskej liekovej agentúry (EMA). Jej zamestnanci sa odmietli presťahovať z Londýna do krajín, ktoré nerešpektujú práva tejto komunity a neuznávajú homosexuálne manželstvá. Agentúra sa na budúci rok presťahuje do holandského Amsterdamu.