Koncesie opäť mútia politické vody

Koncesionárske poplatky sú po vyše roku opäť na pretrase. Nový šéf verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Jaroslav Rezník volá po ich zvyšovaní. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý ho pri voľbe do funkcie podporoval, má presne opačný názor. Platby by najradšej zrušil. Znovu sa tak otvára téma, pre ktorú v roku 2016 minister kultúry Marek Maďarič (Smer) hrozil demisiou.

Podľa Rezníka je nespravodlivé, že sa koncesionárske poplatky ako hlavný zdroj príjmov RTVS už 15 rokov nezvyšovali. Chce preto o tom debatovať. „Tento stav je nespravodlivý predovšetkým voči poslucháčom a divákom. Otázka je, či sme ako spoločnosť neminuli ten správny okamih, keď bola príležitosť dostať to do stavu trvalo udržateľného rozvoja," tvrdí Rezník, ktorý už vo svojom projekte pred voľbou nového šéfa RTVS skonštatoval, že úhrady sú príliš nízke. O ich zvyšovaní sa však v projekte nezmienil.

4,46 eura mesačne

„Obidve inštitúcie predtým, a v súčasnosti RTVS, zápasia so skutočnosťou, že ich základné finančné zdroje – teda koncesionárske poplatky – ani zďaleka nezodpovedajú ich úlohám, ktoré majú zadefinované v zriaďovacom zákone,“ opísal Rezník v projekte. V ňom pripomenul, že poplatky sa naposledy zvýšili v roku 2002 – za televíziu zo 75 slovenských korún (2,50 eura) na 100 (3,30 eura) a za rozhlas z 30 korún (1 euro) na 40 (1,30 eura).

Dnes ľudia platia 4,46 eura mesačne, dôchodcovia či poberatelia dávok v hmotnej núdzi polovicu. Platiteľom je každý občan, ktorý je evidovaný ako odberateľ elektriny v byte či v dome. Existujú aj výnimky, od úhrady sú oslobodené napríklad ťažko zdravotne postihnuté osoby.

RTVS hospodári s ročným rozpočtom približne 130 miliónov eur, z koncesionárskych poplatkov prúdi zhruba 78 miliónov. Podľa Rezníka však médiu hrozí, že skončí v strate. Na stôl sa preto dostala otázka, či ho aj naďalej financovať najmä z platených koncesií, alebo zvoliť iný model. Diskusia však musí zostať racionálna, zdôraznil šéf RTVS. „Nechajme bokom politické emócie, nechajme bokom šarvátky, lebo v konečnom dôsledku by sme sa mali snažiť o to, aby získal divák a poslucháč. To by mal byť náš cieľ,“ myslí si Rezník.

SNS navrhuje ich úplné zrušenie

Už dnes je isté, že zvyšovanie poplatkov podporu naprieč politickým spektrom nezíska. SNS navrhuje ich úplné zrušenie. Argumentuje tým, že sa štátu podarilo v roku 2017 ušetriť 800 miliónov eur. „Je potešujúce zistiť na začiatku nového roka, že sa podarilo niečo ušetriť. Túto úsporu by sme mali venovať všetkým občanom, napríklad vo forme zrušenia koncesionárskych poplatkov. SNS od začiatku hovorí, že verejnoprávny rozhlas a televízia môžu fungovať aj bez koncesionárskych poplatkov,“ povedal šéf národniarov Andrej Danko.

Podľa rezortu financií ušetrené peniaze na tento účel nepoputujú. „Výsledky hospodárenia štátu za uplynulý rok, ktoré ministerstvo financií prezentovalo začiatkom januára, boli na hotovostnom princípe za štátny rozpočet. Nižšie čerpania výdavkov sa nedajú použiť, pretože išlo o prostriedky roku 2017,“ vysvetlila Alexandra Gogová, riaditeľka tlačového odboru ministerstva.

O možnom zrušení koncesií Danko hovoril už v roku 2016. Dostal sa vtedy do sporu s ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Ten navrhoval zvyšovanie poplatku na 7 eur, naznačoval, že tým podmieni svoje zotrvanie na ministerskej stoličke. Nezhody napokon upokojili koaliční partneri, ktorí tému odložili. Kedy sa k nej vrátia, nevedno. Optimalizáciu koncesionárskych poplatkov tak, aby mala RTVS primerané a stabilné finančné zabezpečenie, spomína aj programové vyhlásenie vlády.

Rôzne názory

Príjmy verejnoprávneho média neprúdia len z koncesií, na základe zmluvy so štátom získava príspevok zo štátneho rozpočtu. Zarába aj na reklame. Tú môže zaradiť len v obmedzenej miere, zákon povoľuje maximálne 0,5 percenta z celkového denného vysielacieho času. Nie je vylúčené, že možný nový model by povolil viac reklám, aby médium získalo viac peňazí. Takúto možnosť neodmietajú ani koaliční partneri. „Áno, SNS má záujem, aby RTVS mohla mať viac reklamy,“ potvrdila pre Pravdu riaditeľka Dankovej kancelárie Zuzana Škopcová.

Strana Most-Híd jednoznačne neodpovedala, či by súhlasila so zvyšovaním koncesionárskych poplatkov. Čo sa týka reklám, podľa hovorkyne strany Kláry Debnár treba túto tému zvažovať citlivo. „Na základe relevantných analýz sme ochotní rokovať o tejto otázke. Nebolo by šťastné, keby verejnoprávna televízia prišla o atraktivitu reklamou neprerušených programov. A radi by sme zdôraznili, že RTVS oslovuje aj menšiny, nielen národnostné, ale aj marginalizované skupiny mimo záujmu komerčného zásahu. Tento fakt sa výrazným spôsobom premietne aj do cenotvorby komerčných aktivít,“ doplnila Debnár.

Aj poslanec za Smer a člen parlamentného mediálneho výboru Miroslav Číž by bol s pridávaním ďalšej reklamy zdržanlivý. „Bolo by treba hľadať možnosti, aby to nerušilo vysielanie,“ nazdáva sa. Zvyšovanie koncesií však neodmieta. „Verejnoprávna televízia by v sebe mala mať rozmer, že je naša, že si na ňu aj my prispievame. Je faktom, že poplatky sa dlho nezvyšovali. Myslím si, že také postupné a primerané zvyšovanie – napriek tomu, že to verejnosť neprijíma priaznivo – by stálo za diskusiu. No nemyslím si, že by bolo dobré poplatky zrušiť,“ dodal Číž. Minister Maďarič si naďalej myslí, že zvýšenie poplatkov je správna cesta. Podľa jeho slov RTVS skvalitnila svoj obsah a sleduje ju viac ľudí. „Z môjho pohľadu tu bola možnosť primeraným spôsobom zvýšiť úhrady, a tým aj naozaj zväčšiť pravdepodobnosť nezávislosti verejnoprávneho média. Pretože čím menej sa musí spoliehať na dotáciu zo strany štátu, o to môže byť v rozhodovaní nezávislejšie,“ povedal minister kultúry v rozhovore pre agentúru Sita.

Opozičné OĽaNO sa zase viac prikláňa k návrhu SNS. Trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO) navrhuje, aby sa poplatky zrušili, rovnako aj zmluva so štátom. Financie pre RTVS by mali byť podľa neho naviazané na presne určené percento z hrubého domáceho produktu.