Novelizáciu predložila ministerka školstva Martina Lubyová na návrh poslancov Slovenskej národnej strany (SNS) Evy Smolíkovej, Andreja Danka, Tibora Bernaťáka a Tibora Jančulu.
Ako sa píše v prekladanom materiáli, úpravami školského zákona sa ďalej umožní aj vytváranie a používanie elektronických podôb niektorých ďalších podaní zákonných zástupcov voči škole a elektronických podôb významnej časti pedagogickej dokumentácie školy a školského zariadenia, ktoré sa v súčasnosti podľa školského zákona realizujú výlučne na tlačivách, teda v listinnej podobe.
Zmena ušetrí čas
Tým dôjde k rýchlejšiemu vybavovaniu vecí medzi školou a zákonnými zástupcami detí a žiakov a zníženie administratívnej náročnosti vnútorných procesov pre školy a školské zariadenia. Návrh zákona reagoval okrem iného na požiadavku okresných úradov v sídle kraja v súvislosti so zabezpečovaním koordinácie termínov overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania pri prijímaní uchádzačov na štúdium na stredných školách v dostatočnom časovom rámci.
Zákonní zástupcovia budú môcť ešte pred zápisom dieťaťa na povinnú školskú dochádzku vyplniť prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy formulár s osobnými údajmi dieťaťa vyžadovanými pri zápise a doručiť ho do elektronickej schránky školy, čo ušetrí čas pri samotnom zápise.
Rokovanie vedie Kaliňák, Fico je chorý
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) sa nezúčastní na stredajšom zasadnutí vlády. Oznámil to Tlačový a informačný odbor Úradu vlády.
Dôvodom neúčasti premiéra je ľahšia viróza. Rokovanie vlády povedie podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
Politika súdržnosti v EÚ aj naďalej so silnou pozíciou
Slovensko presadzuje zachovanie silnej politiky súdržnosti vo viacročnom finančnom rámci po roku 2020. Ako hlavná investičná politika Európskej únie (EÚ) pre podporu rastu a zamestnanosti by mala mať čo najvyšší percentuálny podiel v eurorozpočte. Uvádza sa vo Východiskovej pozícii SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2020, ktorú v stredu schválila vláda.
Materiál predložil podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD). Dokument stanovuje pozíciu k základným črtám politiky súdržnosti, jej zdieľanému riadeniu, územnému zameraniu, ďalším možnostiam zjednodušenia, ako aj k väzbe so správou hospodárskych záležitostí EÚ. Očakáva sa, že Európska komisia predloží legislatívne návrhy na diskusiu k tejto téme v roku 2018.
„Vychádzame z toho, aby aj po roku 2020 európske peniaze v rámci kohéznej politiky predstavovali 33 % celkového rozpočtu EÚ, tak ako je tomu teraz,“ povedal Pellegrini.
Núdzová politika
Význam politiky súdržnosti sa podľa materiálu ukázal v zmiernení dosahov svetovej hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku. Väčšina hodnotení vplyvu eurofondov dospela k záveru, že táto politika ovplyvňuje rast hrubého domáceho produktu (HDP). Kým v roku 2003 bol v SR na úrovni 55 % obyvateľa EÚ, v súčasnosti je 77 % priemeru EÚ.
„Politika súdržnosti nemôže byť vnímaná ako núdzová politika, na úkor ktorej majú byť financované krízové situácie spojené s novými výzvami EÚ,“ konštatuje dokument.
Návrh legislatívy EÚ pre túto oblasť na budúce obdobie by mal byť prijatý s dostatočným predstihom, najneskôr polroka pred začiatkom oprávnenosti výdavkov na nové programové obdobie. Z pohľadu Slovenska je dôležité výrazné zjednodušenie celého mechanizmu tejto významnej investičnej politiky EÚ v budúcom období.
Východisková pozícia Slovenskej republiky vytvára základ pre hľadanie riešení a názorov v určitých spoločných otázkach, a to najmä pri ďalšej spolupráci s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4).