Prvé misie sme zaznamenali v šesťdesiatych rokoch. Neskôr na planéte viaceré moduly aj pristáli. Pred desiatimi rokmi vedci potvrdili prítomnosť vody na Marse. Vesmírne agentúry – európska, americká i ruská – by rady videli prvého človeka na našej susednej planéte už medzi rokmi 2030 až 2035. NASA preto už spúšťa misie, ktoré testujú ľudskú výdrž na dlhodobej vesmírnej misii.
Spomedzi tisícok ľudí si americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) vybral päť vedcov, ktorí majú prispieť k pochopeniu psychologických dosahov na človeka. V elitnej skupine sa ocitla aj predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) 28-ročná Michaela Musilová. „Netuším, čo ma čaká,“ priznáva. „Keďže výskum vedie agentúra NASA, veľa vecí je utajovaných a len postupne sa o nich dozvedám.“ Toto pritom bude už jej tretia misia, ale určite najťažšia. Kým prvá trvala tri týždne a druhá necelé štyri mesiace, tentoraz na Havaji strávi osem mesiacov. Zhruba toľko dnes trvá cesta na Mars.
Mars na dosah
- Od šesťdesiatych rokov vysielali na orbitu Marsu Američania a Sovieti prvé sondy
- Moduly sovietskych sond Mars 2 a 3 vyslané v roku 1971 úspešne pristáli
- Americká sonda Mars Pathfinder na povrchu vysadila pojazdné vozidlo
- Prvá európska sonda Mars Express bola vyslaná v roku 2003
- V roku 2008 bola z odobratej vzorky dokázaná prítomnosť vody
- V súčasnosti je na orbite šesť vesmírnych lodí a dve na povrchu
Misia sa odohrá na aktívnej havajskej sopke Maune Loa vo výške približne 2 500 metrov nad morom, pretože tam sú veľmi podobné podmienky ako na mnohých častiach Marsu. Celá posádka sa musí zmestiť do jedenástich štvorcových metrov. „V tomto malom priestore budeme musieť robiť všetko – cvičiť, variť, pracovať. Budeme tam ako astronauti na vesmírnej stanici, ktorí majú program pripravený od rána do večera,“ hovorí Michaela Musilová.
Berú si len malé zásoby, ktoré budú postupne v priebehu misie dopĺňané. Aj tak sa však musí pripraviť na dehydratovanú stravu a obmedzené množstvo vody. Na každého člena posádky napríklad pripadá len osem minút sprchy týždenne. „Preto som obetovala polovicu svojich vlasov,“ smeje sa ostrihaná Musilová, ktorej okrem sťaženej hygieny bude veľmi chýbať aj slnko a príroda.
Väčšinu času astronauti strávia v nafukovacom dome. Mimo budú vychádzať len v tridsaťkilogramových skafandroch. Aj preto musela Michaela absolvovať prísny výber, ktorý zahŕňal testy fyzickej kondície, psychickej odolnosti a odborných schopností. „Astronauti nemôžu byť len biológovia neschopní robiť nič iné, ale musia vedieť aj niečo opraviť alebo liečiť,“ vysvetlila Musilová. Jej kolegami budú dve Austrálčanky, Kórejčan a Brit. Ona bude zodpovedať za oblasť inžinierstva a výskumu z oblasti biológie a geológie. Dokonca by mala pre posádku vypestovať v skleníku aj stravu.
Musilová vyštudovala planetárne vedy na University College v Londýne a California Institute of Technology v USA. Na Bristolskej univerzite získala doktorát z mikrobiológie. Ako predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity dúfa, že aj Slovensko sa čoskoro stane súčasťou Európskej vesmírnej agentúry, čo by jej umožnilo letieť do vesmíru pod slovenskou vlajkou. Rodená Bratislavčanka dnes učí nielen na International Space University vo Francúzsku, ale je na Slovenskej technickej univerzite.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Miloš Oravec pripomína, že už dnes majú na fakulte založené Národné centrum kozmického inžinierstva. Aj táto misia by mala prispieť k popularizácii oblasti, ktorá by mala vyústiť aj do nového študijného programu. „Výstupom z tejto misie budú prednášky,“ hovorí Oravec s tým, že každý mesiac by mohla vzniknúť jedna. „Boli by prenášané našim študentom a tým pádom by mali silný kontakt s kozmickým inžinierstvom a misiou,“ dodáva Oravec.
„Mojím cieľom je zobrať so sebou čo najviac slovenských vedecko-technických projektov,“ povedala Musilová. Na Havaj s ňou pocestuje štvorkolesové robotické vozidlo plne ovládané človekom, ktoré dokáže zaznamenávať obraz, GPS pozíciu, vlhkosť, teplotu, tlak, či odoberať vzorky pôdy. Robot Androver 2 váži asi 45 kíl a rovnakú hmotnosť dokáže aj uniesť. „Vyvíjame ho tak, aby sa dokázal pohybovať vo veľmi ťažkom teréne,“ povedal Peter Pásztó zo spoločnosti RoboTech Vision, ktorá na vývoji spolupracuje aj s STU. „V rámci našej spolupráce ponúkneme tieto údaje študentom, aby ich mohli spracovávať,“ dodáva Pásztó.
„Mám detský sen stať sa astronautkou a všetko ide tým smerom. Chcem získať čo najviac skúseností, ktoré by mi raz pomohli pri výbere. Hľadajú flexibilných, adaptabilných, multifunkčných odborníkov,“ hovorí Musilová, ktorej aj táto misia dáva nádej, že si svoj sen splní. Jej misia Mars sa začína 15. februára a končí 14. októbra. Zatiaľ je len simulovaná.