NR SR: Počet obecných poslancov sa nezníži, ruší sa poplatok za cirkevný sobáš

Novelu prinieslo do parlamentu ministerstvo vnútra, šéf rezortu Robert Kaliňák (Smer) hovorí, že je to v podstate návrh Združenia miest a obcí Slovenska a on ho len sprostredkoval. Zníženie počtu poslancov malo zvýšiť efektivitu obecných zastupiteľstiev aj šetriť peniaze. Rezort argumentoval aj tým, že Slovensko má komunálnych poslancov viac, ako je bežné v EÚ.

Odmena poslanca sa bude odvíjať od platu starostu

Právna norma rieši aj platy komunálnych poslancov, ktoré dostanú stropy. Odmena poslanca obecného zastupiteľstva sa bude odvíjať od základného mesačného platu starostu obce. Zároveň novela reaguje na situáciu tzv. nefunkčných obcí. Ide o tie, v ktorých sa ani v opakovaných voľbách do orgánov samosprávy nepodarí zvoliť žiadny orgán obce, teda starostu alebo obecné zastupiteľstvo.

Po novom ju bude môcť vláda svojím nariadením pričleniť k susediacej obci, tá s tým však musí súhlasiť. Poslanec Mosta-Híd Peter Antal pri tejto veci presadil ďalší pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa bude brať do úvahy aj národnostné zloženie obce, ktorá sa má pričleniť k susediacej obci. „Viaže nás k tomu aj Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov,“ poukázal.

Opozícia chcela upraviť pravidlá miestneho referenda

Antal presadil aj to, aby obec informovala o konaní miestneho referenda aj ďalšími spôsobmi, nie iba na úradnej tabuli a webovom sídle obce. A tiež, aby hlavný kontrolór musel vykonať kontrolu aj na podnet starostu či primátora a nie iba zastupiteľstva. Má sa to týkať iba vecí, ktoré neznesú odklad.

K novele podali viaceré návrhy aj opoziční poslanci, ktorým ale neprešli. Rovnako ako koaliční kolegovia odmietali zníženie počtu poslancov. Zároveň chceli napríklad upraviť pravidlá miestneho referenda v prípade odčleňovania obce, tiež navrhovali rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií o obci, sprísniť zodpovednosť starostu a jeho zástupcu, zaviesť centrálny register nariadení obcí prístupný verejnosti.

Poplatok za cirkevný sobáš sa ruší

Administratívny poplatok za cirkevný sobáš vo výške desať eur sa ruší. Poslanci totiž 102 hlasmi odobrili zmenu, ktorú presadil vo výbore poslanec Jozef Buček (Smer). Zákon o správnych poplatkoch navrhol zmeniť cez vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorý parlament schválil.

So zmenou súhlasil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorý je predkladateľom vládnej novely a na zrušení poplatku sa dohodol na stretnutí so signatármi petície Fóra kresťanských inštitúcií v Bratislave. Pred poslancami minister priznal, že došlo k chybe v zákone, pričom poplatok na základe návrhu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) presadil podpredseda vlády SR pre informatizáciu Peter Pellegrini (Smer). Nápravu cez poslanecký pozmeňovaní návrh vo výbore považuje za štandardné riešenie.

Poplatok za cirkevný sobáš účtujú obecné matriky od začiatku tohto roka. Zavedený bol na základe požiadavky ZMOS-u a matrikárov, ktorí pripomienkovali zákon o elektronickej verejnej správe z dielne podpredsedu vlády Pellegriniho. Kresťanské organizácie označili poplatok za diskriminačný. Spustili petíciu, ktorú v priebehu niekoľkých dní podpísalo takmer 20 000 ľudí. Kaliňák po stretnutí s nimi skonštatoval, že ľudia, ktorí sa rozhodnú uzavrieť sobáš v kostoloch, by nemali byť znevýhodnení a štát by nemal rozlišovať, či ide o sobáš civilný alebo cirkevný.

Funkcionári z verejných pozícií budú pod prísnejším drobnohľadom

Funkcionári, ktorí zastávali významné verejné funkcie v zahraničí aj na Slovensku, budú pod prísnejším drobnohľadom. Postará sa o to zmena zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, ktorú schválila Národná rada SR.

Ministerstvo vnútra v návrhu ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia na zníženie týchto rizík. Stanovujú sa minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.

Povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod

Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.

Významnou zmenou je takisto zavedenie povinnosti dotknutých právnických osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.

Zníženie limitu pre podnikateľov

S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, sa znižuje limit potrebný na zaradenie podnikateľského subjektu medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodných 15 000 eur na 10 000 eur. Takisto sa stanovuje povinnosť vykonávať základnú starostlivosť pri obchode v hotovosti najmenej 10 000 eur a v prípadoch hazardných hier v hodnote najmenej 2000 eur.

Tieto zmeny majú za cieľ sťažiť možnosť legalizácie metódami využívajúcimi vysoké hotovostné platby. Ďalej sa navrhuje zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2000 eur na 1000 eur.

Legislatívna úprava sprísňuje povinnosti združení majetku, ktoré môžu byť zneužité na financovanie terorizmu. Tieto subjekty by mali okrem zisťovania konečných užívateľov výhod identifikovať aj darcov a fyzické a právnické osoby, ktorým poskytli dar v hodnote najmenej 1000 eur. Upravujú sa aj podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Rovnako sa upravuje výška pokút, ako aj dĺžka subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty z jedného roka na tri roky. Zvyšuje sa požiadavka na spoluprácu orgánov dohľadu a v záujme zachovania právnej istoty účastníkov správneho konania sa upravuje ukladanie sankcií tak, aby uvedené zásady neboli porušené.