Išlo by o prostriedky z rozpočtu verejnej správy vo výške 120 mil. eur. “Suma sa môže javiť do istej miery značná, avšak Slovenská republika počas fungovania nebankových subjektoch vybrala dane z činnosti týchto subjektov v odhadovanej výške 7 mld. slovenských korún, teda 230 mil. eur,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu zákona, o ktorom by na aktuálnej schôdzi mal rokovať parlament.
Tieto dodatočné nároky na rozpočet verejnej správy možno pokryť podľa návrhu poslancov úsporami v rezorte dopravy pochádzajúcimi z výdavkov na prevádzku, opravu a údržbu ciest a diaľnic. Podľa analýzy výdavkov rezortu dopravy cez projekt “Hodnota za peniaze” sa odkryla možná úspora vo výške 468 mil. eur na roky 2019 až 2020, uvádza sa v dôvodovej správe.
Úprava by sa týkala 50 tisíc ľudí
Alternatívne možno dodatočné nároky na rozpočet verejnej správy vykryť podľa návrhu z rozpočtovej kapitoly – Všeobecná pokladničná správa. Ministerstvo financií SR však v stanovisku k návrhu zákona uviedlo, že na krytie nie je možné v súčasnosti využiť uvedené úspory v rezorte dopravy, pretože ide o predbežné kvantifikácie v týchto oblastiach a s takýmito výdavkami sa v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2018 až 2020 neuvažuje.
V návrhu zákona sa uvádza, že najvyšší možný podiel, ktorý by sa odškodňoval, je 33 tis. eur. Najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto podielu by predstavovala 13 200 eur. Predpokladaný počet ľudí, ktorých by sa mohla táto zákonná úprava týkať, je asi 50 tisíc. Zákonná úprava je podľa skupiny poslancov nevyhnutná, keďže slovenské súdy odmietli odškodniť týchto ľudí s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší. To však nemožno podľa poslancov považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie.
Iba tí, ktorí neboli členmi nebankoviek
Na čiastočné odškodnenie majú mať podľa návrhu zákona nárok ľudia, ktorí neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov. Týka sa to zároveň ľudí, ktorí si svoj vložený podiel ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. Týmto osobám musela podľa opozičných poslancov vzniknúť majetková ujma vyplývajúca z nedodržania zmluvy, teda že sa z majetku nebankovej spoločnosti ani pri skončení jej podnikania alebo ukončení konkurzného konania klientovi nevrátil celý jeho podiel.
Nebankovým subjektom podľa tohto zákona je právnická osoba, ktorá začala podnikať do 31. decembra 2001. “Takýto nebankový subjekt prevádzkoval svoje podnikanie v princípe ako tzv. pyramídovú hru na úkor jednoduchých bežných ľudí (napr. BMG Invest, Horizont, Drukos a pod.),“ uvádza sa v materiáli.