Majú rásť tak, aby primeranejšie odzrkadľovali príjmy všetkých zamestnancov. Už nebudú naviazané na priemernú mzdu, ale na medián. Ten vyjadruje prostredný plat zoradený podľa veľkosti všetkých platov v národnom hospodárstve.
O koľko sa príjmy politikom navýšia, zatiaľ nie je jasné. Isté je len to, že by nemali stúpnuť priveľmi vysoko. Nový zákon o platoch ústavných činiteľov má parlament prerokovať v prvom polroku tohto roka tak, aby bol účinný od 1. júla.
Ekonóm Pavol Kárász hovorí, že medián by umožňoval spravodlivejšie odmeňovanie poslancov. „Medián lepšie vyjadruje priemer miezd, ktorý sa u nás používa,“ povedal Kárász. V súčasnosti je plat poslanca stanovený vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok. V roku 2016 bola výška priemernej nominálny mzdy 912 eur a medián miezd bol 818 eur. Údaje za vlaňajší rok zatiaľ nie sú k dispozícii.
Aký je teda rozdiel medzi spomínanými dvomi údajmi? Priemerná mzda sa vypočíta ako aritmetický priemer všetkých miezd v krajine. Nevyjadruje však skutočné príjmy veľkej časti zamestnancov, ktoré sú nižšie. Zvyčajne priemernú mzdu ťahajú nahor príjmy lepšie zarábajúcich ľudí.
Blahobyt pre všetkých
Platy politikov by sa však mali odvíjať skôr od toho, ako sa darí väčšine spoločnosti. Ako povedal Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba, pokiaľ ide o medián z roku 2016, presne polovica zamestnancov zarobila v hrubom do 818 eur a druhá polovica zarobila nad 818 eur. „Ak stúpa medián, znamená to, že niekto zo spodnej polovice horšie zarábajúcich sa prešmykol do hornej polovice lepšie zarábajúcich. A presne to je žiaduce. Blahobyt by sa mal zvyšovať všetkým, aj spodnej vrstve, nielen horným desaťtisíc,“ uviedol Kuruc vlani v decembri pre Pravdu.
Nový systém výpočtu platov ohlásil pred pár dňami premiér Robert Fico. Povedal, že sa bude dotýkať nielen poslancov, členov vlády, ale aj sudcov, prokurátorov a ďalších verejných činiteľov, aby išlo o vyváženú právnu úpravu. „Bol som zatiaľ informovaný iba v tom duchu, že rozhodujúcim kritériom pri určovaní platov poslancov nemá byť už priemerný zárobok v národnom hospodárstve, ale medián. Teda najčastejšie sa vyskytujúci zárobok na Slovensku. Do týchto vecí sa teraz nestarám, idú na to veľmi citlivo,“ uviedol Fico.
Zdaniť náhrady?
Ako budú platy vyzerať, je otvorené. Môže ísť napríklad o násobok mediánovej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok a k nej sa ešte pripočítajú paušálne náhrady alebo sa zvolí iný model. Šéf poslaneckého klubu Mostu-Híd Gábor Gál považuje medián za dobré východisko. „Výška priemerného zárobku nie je veličina, ktorá by zabezpečovala, aby pri jej násobkoch nerástli platy ústavných činiteľov rýchlejšie, ako je spoločensky únosné,“ povedal pre Pravdu Gál. Zatiaľ ani on nevie, ako sa určí výška platov. „To ešte nikto nepozná. Bavili sme sa zatiaľ len o tom, z čoho sa vyrátajú,“ poznamenal Gál.
Zákonodarcovia poberajú okrem základného platu aj paušálne náhrady. V minulosti sa viedla debata o tom, že by aj tie podliehali zdaneniu. Podľa Gála je snaha zdaniť ich, potom by však už poslanci paušálne náhrady nemali a dostávali by len plat. „Ide však zatiaľ o úvahy, a kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ poznamenal Gál.
Plat plus náhrady
Opozícia zatiaľ vyčkáva, akú podobu bude mať nový zákon. Hnutie OĽaNO zrejme koaličný návrh nepodporí, naznačil to poslanec hnutia Eduard Heger. „Sme za zmrazovanie platov dovtedy, kým nebude vyrovnaný štátny rozpočet, inak by sa nemali platy zvyšovať. Vláda má v prvom rade zabezpečiť vyrovnaný rozpočet, čo každý rok odsúva, inak nevieme, o čom sa máme baviť,“ hovorí Heger. Podľa neho tak stále uniká zmysel zvyšovania platov.
Poslanci majú aktuálne hrubý mesačný plat 1 961 eur. Okrem toho poberajú paušálne náhrady. Poslanci s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji dostávajú náhrady 1 385 eur a poslanci mimo Bratislavského kraja 1 615 eur. Znamená to, že bratislavský poslanec zarobí spolu 3 346 eur a mimobratislavský poslanec 3 576 eur.
Koaličný konflikt
Príjem poslancov sa nepohol od roku 2011. Dôvodom bolo šetrenie a hospodárska kríza. Po jej skončení sa uvoľnil len sudcom a prokurátorom, ale poslanecké platy zostali zmrazené. Tým pádom nerástli ani prezidentovi, členom vlády či predsedovi a podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu.
Vlani koncom roka si mali platy poslanci zmraziť opäť. V koalícii však vznikol konflikt, pretože parlament takýto návrh neschválil. Premiér Fico pohrozil, že ak si poslanci svoje príjmy nezmrazia do konca roka, spojí hlasovanie o platoch s dôverou vláde. Nakoniec schválili kompromis a platy stúpli len symbolicky o jedno euro.