Ak tieto plány zrealizujú, hrozí, že od leta vypadne zhruba polovica pohotovostných ambulancií, ktoré sídlia v nemocniciach. Či ich nahradia súkromníci, to v tejto chvíli nie je isté. Hrozí však, že pacient bude za ošetrením cestovať do iného mesta alebo na najbližší urgentný príjem, kde musí počítať s poplatkom 10 eur.
Zmeny v pohotovostiach priniesla novela zákona o zdravotnej starostlivosti. Tá od júla necháva lekársku službu prvej pomoci na dobrovoľnej báze, zatiaľ ju musia lekári vykonávať povinne. Vzhľadom na nedostatok všeobecných lekárov a slabú úhradu za túto službu sa menšie nemocnice rozhodli vycúvať.
Prezident asociácie nemocníc: „My to zabezpečiť nevieme“
Ministerstvo zdravotníctva na začiatku februára vypísalo tender na vydanie povolení pre tých, ktorí chcú prevádzkovať ambulantnú pohotovosť. Súťaž ešte beží, zatiaľ nie je známe, koľko uchádzačov sa prihlásilo.
„Urobili sme prieskum medzi našimi nemocnicami a až 85 percent z nich dalo odpoveď, že sa pravdepodobne vôbec nezúčastnia na výberovom konaní o vydanie licencie zabezpečovať novú lekársku službu prvej pomoci,“ povedal prezident asociácie nemocníc Marián Petko. Hlavným dôvodom je podľa neho nedostatok všeobecných lekárov. Asociácia zastrešuje 75 okresných nemocníc, 85 percent predstavuje takmer 60 zariadení. Celkovo je na Slovensku 110 nemocníc.
„Možno tieto služby zabezpečia súkromní lekári, neviem, či ich bude niekto organizovať. Naše nemocnice sa o ne nebudú hlásiť, my to zabezpečiť nevieme,“ poznamenal šéf asociácie Petko s tým, že na tento problém upozorňujú už od minulého roka od októbra opakovane. „Prvý júl je tu o chvíľu, aby nedošlo k situácii, že pohotovosť naozaj nebude mať kto zabezpečovať,“ skonštatoval.
Podľa Petka nepomohlo ani to, že do pohotovostnej služby môžu po novom okrem praktických lekárov nastúpiť aj internisti. „Na internom oddelení musím zabezpečiť dve služby, to znamená na oddelení a na urgente. Reálne na to potrebujem 14 doktorov. V našej nemocnici ich napríklad mám, ale inde ich majú len osem, odkiaľ ich majú zobrať?“ pýta sa šéf asociácie, ktorý vedie nemocnicu v Bardejove.
Denník Pravda oslovil desať regionálnych nemocníc. Všetky uviedli, že sa do tendra o licencie neprihlásia. „Za takýchto podmienok sa nebudeme uchádzať o povolenie. Nemáme na to dostatok lekárov, tých potrebujem v prvom rade na oddelení,“ reagoval riaditeľ nemocnice v regióne severného Slovenska. Rovnako odpovedali ďalší riaditelia nemocníc na juhu, strede aj východe.
Ministerstvo ubezpečuje o plnohodnotnej starostlivosti
Ministerstvo zdravotníctva situáciu nevidí dramaticky. Jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová uviedla, že berú na vedomie vyjadrenie Asociácie nemocníc Slovenska. „Zároveň ubezpečujeme, že zdravotná starostlivosť pre pacienta bude plnohodnotne zabezpečená,“ doplnila Eliášová.
Rezort na začiatku februára vyhlásil výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie 75 ambulancií pohotovostnej služby pre dospelých a 61 ambulancií pohotovostnej služby pre deti a dorast. „Do výberových konaní sa napríklad môžu prihlásiť aj štátne nemocnice, ale aj ostatné organizácie. Pacient sa nemusí obávať, zdravotná starostlivosť bude zabezpečená,“ poznamenala hovorkyňa.
Žiadosti treba podať do 5. apríla tohto roka. Ministerstvo bude podľa Eliášovej postupne vyberať nových organizátorov pohotovostí pre každý okres samostatne.
Záchranár: „Toto nedopadne dobre“
Lekár a bývalý záchranár Karol Jarábek si myslí, že toto nedopadne dobre. „Nemocniciam chýbajú lekári a súkromníkom sa to začína nevyplácať, takže celá pohotovosť bude stáť a padať na tom, koľko do nej dá štát peňazí a na dobrej vôli lekárov. Preto to nevidím dobre,“ myslí si Jarábek. Podľa Jarábka mnohí lekári v dôchodkovom veku nechcú slúžiť na pohotovostiach a pozná asi dvadsiatku, ktorí sa už chystajú do penzie.
Ľudia budú podľa neho končiť na urgentoch, ktoré budú preplnené a navyše aj spoplatnené 10 eurami. Ani záchranky veľa nepomôžu, pretože budú chodiť bez lekára. „Bohužiaľ, skončí sa to tak, ako to nikto nebude chcieť,“ skonštatoval záchranár.
Napríklad v susednom Rakúsku rieši pohotovosť všeobecný lekár vo svojom obvode. K dispozícií má sanitku, ktorá ho k pacientovi dovezie a poisťovňa mu to uhradí. Ak ide o vážny stav, zostáva pri chorom, kým nepríde helikoptéra. V Nemecku má prvú pomoc na starosti zdravotná poisťovňa, ktorá má autá s vybavením a zazmluvneného lekára, ktorý chodí za chorými a vybavuje aj bolesti či horúčky. V Česku pohotovostné ambulancie zastupuje urgent v nemocnici. „V Prahe má motolská nemocnica takzvanú bezhraničnú pohotovosť, to znamená, že sú tam ošetrení všetci, ktorí prídu z ulice, od ľahkých stavov až po ťažké, ktoré zas dovezú záchranky,“ priblížil Jarábek.
Nové pravidlá od júla
Nové pravidlá pre pohotovosti v októbri minulého roka schválil parlament novelami niektorých zdravotníckych zákonov, platiť by mali od júla tohto roka. Pôvodný názov lekárska služba prvej pomoci sa zmenil na ambulantnú pohotovostnú službu. Tá má aj iné ordinačné hodiny. Nové ambulantné pohotovosti by mali byť prakticky v každom okresnom meste, celkovo 75. Dnes ich je ešte 95. Zmenil sa na nich aj poplatok, z 1,99 eura stúpol na 2 eurá. Lekári už nebudú musieť slúžiť do rána, ale len od 16. do 22. hodiny. Po tomto čase budú súrne prípady prijímať urgentné príjmy v nemocniciach.
Pohotovosť bude zabezpečovať poskytovateľ – organizátor na základe licencie. Získa ju cez verejnú súťaž. Okrem všeobecných doktorov a pediatrov budú prvú pomoc poskytovať aj internisti. Organizátor bude musieť župe predložiť mesiac dopredu rozpis služieb, a taktiež má povinnosť pod hrozbou pokuty 2-tisíc eur hlásiť každú zmenu. Samosprávny kraj môže organizátora pokutovať, pokiaľ nebude pohotovosť zabezpečená.
Súkromní lekári takého zmeny v zákonoch uvítali, usilovali sa o ne niekoľko rokov. Dosiahli zrušenie povinnosti slúžiť a skrátenie ordinačného času.