Foto: TASR, Dano Veselský
Ak sa majitelia takýchto pozemkov nebudú vedieť so štátom dohodnúť na spoločnom riešení, možno pristúpiť k obmedzeniu vlastníckych práv vo verejnom záujme. Envirorezort novelou zákona reaguje na alarmujúci stav skládky odpadu v bratislavskej Vrakuni. Jej sanácia sa totiž dostala do slepej uličky.
Od marca
Poslanci o novele hlasovali v skrátenom legislatívnom konaní a platiť by mala od marca. Ministerstvo tak získalo voľné ruky pri sanácii skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov. Na rozlohe približne 4,65 hektára tam leží asi 120-tisíc kubických metrov odpadu z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova. Skládka vznikla v 60. rokoch minulého storočia, o bezpečnostných rizikách sa však začalo hovoriť až v roku 2000. Hoci odvtedy prešlo viac ako 17 rokov, sanácia doteraz viazne. Minister životného prostredia László Sólymos už avizoval, že by sa s ňou malo začať tento rok. Problémom sú však niektoré pozemky v súkromnom vlastníctve. Ak chce envirorezort sanovať, musí mať právny vzťah ku všetkým pozemkom – napríklad ich vlastniť alebo mať v prenájme. Ťažkosti vznikajú vtedy, ak sa vlastníci nevedia so štátom dohodnúť, alebo za svoje parcely pýtajú príliš veľa. Stačí jediný takýto prípad a rezort so sanáciou nemôže začať.Predísť skládkam
Sólymos pripomenul, že jeho ministerstvo prevzalo zodpovednosť za vrakunskú skládku koncom roku 2016. Za ten čas vypracovali sanačný projekt, ktorý už prešiel odbornou oponentúrou, na stole je plán prác, bežia verejné obstarávania. Napriek tomu sa prípravy zasekli vlani v novembri. "Len pre nereálne očakávania niekoľkých vlastníkov pozemkov,“ podotkol minister.
Prijatou novelou chce podobným situáciám predísť, a to nielen v prípade Vrakune, ale aj iných environmentálnych záťaží. Ak majitelia pozemkov nenájdu so štátom spoločnú reč, môže nasledovať vyvlastnenie. Sólymos prízvukuje, že tento nástroj chce používať len vo výnimočných prípadoch, ak ostatné spôsoby na hľadanie dohody zlyhajú. „Ctím súkromné vlastníctvo. No legislatívu sme nepísali za kancelárskym stolom. Jej obsah si vynútili skúsenosti z praxe,“ skonštatoval minister.
Na základe čoho sa bude rozhodovať o zlyhaní v hľadaní spoločného riešenia, nevedno. Minister Sólymos však už dávnejšie sľúbil, že rezort bude naďalej preferovať všetky ostatné možnosti – kúpu, nájom či zriadenie vecného bremena.
Vyvlastňovať by sa malo všade, kde je environmentálna záťaž, tvrdí Šimončičová
Riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková s vyvlastňovaním súhlasí, varuje však, že s novým nástrojom treba zaobchádzať opatrne. „Zámer je dobrý a vítame iniciatívu, ide o zdravie ľudí. No treba dávať pozor, pretože zákon môže byť zneužitý. Ideme zasahovať do vlastníckych práv, a to je veľmi tenký ľad,“ upozorňuje ochranárka.
„My v Greenpeace sme sa v súvislosti s Vrakuňou už dávno pýtali, prečo sa tam dávajú stavebné povolenia a prečo sa predávajú pozemky, keď je tam environmentálna záťaž? Bolo by dobré sa do budúcnosti zamerať na to, aby sa na miestach, kde je takéto znečistenie, nepovoľovala výstavba,“ mieni Kohutková.
Ochranárka a poslankyňa bratislavského mestského zastupiteľstva Katarína Šimončičová by pri vyvlastňovaní zašla ešte ďalej. „Vyvlastňovať by sa malo všade, kde je environmentálna záťaž. Na vrakunskej skládke sú veľmi nebezpečné látky. Preto by to malo ministerstvo celé vyvlastniť a dať tam zákaz vstupu, aby ani po povrchu nesmel nikto chodiť,“ zdupľovala Šimončičová.
Sanácia skládky vo Vrakuni má prebehnúť metódou enkapsulácie. Pod zemou sa vybuduje tesniaca stena, ktorá odizoluje zdroj znečistenia od okolitého prostredia. Stena bude približne dva kilometre dlhá, 22 metrov hlboká a 80 centimetrov široká. Náklady na sanáciu sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur.