Súd v kauze odpočúvania zamrzol

Za nezákonné odpočúvanie civilistov čelia obžalobe príslušníci vojenskej tajnej služby. Škandál sa prevalil v novembri 2011 počas vlády Ivety Radičovej. Zistilo sa, že vojenskí tajní odpočúvali troch novinárov denníka Pravda, bývalých spravodajských dôstojníkov, podnikateľa blízkeho SaS, sekretárku vtedajšieho ministra Galka, bývalého generálneho riaditeľa TA 3, zamestnankyňu rezortu hospodárstva, ktorá sa zaoberala licenciami na vývoz zbraní, ale tiež vodiča kamióna, ktorý náhodne išiel na ceste za Galkovým autom.

Následne musel z vlády odísť minister obrany za SaS Ľubomír Galko a na čele Vojenského obranného spravodajstva (VOS) skončil Pavel Brychta.

Je pravdepodobné, že súd s vojenskými tajnými sa tak skoro neskončí. Do vynesenia právoplatného rozsudku môžu ešte ubehnúť roky. „To, že prípad nie je ukončený, je nehoráznosť. Dôvera v justíciu sa dá na tomto príklade veľmi negatívne ilustrovať,“ hovorí bezpečnostný analytik Milan Žitný s tým, že dĺžka konania poškodzuje aj samotných obvinených.

V kauze je obžalovaných päť vojenských tajných spolu s bývalým riaditeľom VOS Brychtom. Obžalovaní sú z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv. Ak im vinu dokážu, hrozí im trest odňatia slobody štyri až desať rokov.

Podľa záverov vyšetrovania tajní v žiadostiach o odpočúvanie mali sudcom na schválenie predkladať predstierané a zámerne vykonštruované dôvody. Viaceré žiadosti boli odkopírované a niektoré obsahovali nepravdivé údaje. Poškodených pred súdom je vyše desať ľudí, ktorým vojenská tajná služba zasiahla do ich ľudských práv. Dozorujúci prokurátor Jozef Čentéš zastavil stíhanie bývalého šéfa VOS Brychtu v časti odpočúvania novinárov Pravdy.

Tvrdil, že pri ich odpočúvaní nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Poškodení novinári podali sťažnosť, keďže aj v ich prípade boli žiadosti na odpočúvania uvádzané s vymyslenými dôvodmi, boli kopírované a obsahovali nepravdivé skutočnosti vrátane fiktívneho názvu vydavateľstva. Námestník generálneho prokurátora však sťažnosť zamietol.

Podľa obžaloby, ktorú má denník Pravda k dispozícii, sa uvádza, že VOS predložila v rámci akcie Jonatan 11. mája 2011 sudcovi krajského súdu žiadosť o odpočúvanie a v jej odôvodnení sú „predstierané a zámerne vykonštruované skutočnosti“. Išlo o náhodného kamionistu, ktorý mal byť podľa tajných podozrivý z poškodzovania vojensko-hospodárskych záujmov SR.

Sudca dal súhlas na odpočúvanie a až do jeho predčasného ukončenia 1. júna 2011 bolo „zamerané na monitorovanie názorov a vyjadrení záujmovej osoby smerujúcej k politickej obrane SaS“. Exminister obrany Martin Glváč (Smer) hovorí, že takéto zneužitie spravodajských služieb na stranícke účely je ako slovenské Watergate. „Je to najväčší škandál v dejinách slovenských spravodajských služieb,“ povedal Glváč.

Bývalý minister Galko v minulosti odmietal niesť zodpovednosť za odpočúvanie. Tvrdil, že pokyny vojenským spravodajcom na odpočúvanie nedával. Trestnoprávnej zodpovednosti sa vyhol a medzi obvinenými nie je. Glváč však upozorňuje, že zo zákona bol vtedy Galko ako minister zodpovedný za vojenské spravodajstvo. „Bez ohľadu na to, čo si kto bude rozprávať, trestnoprávne zodpovedný je minister. Tak si to vtedy vyhodnotila aj premiérka Iveta Radičová a ministra odvolala,“ povedal Glváč.

Bývalý člen SaS a minister hospodárstva Juraj Miškov neskôr vypovedal, že Galko priniesol zoznam odpočúvaných do centrály strany a ukazoval ho straníkom. Galko vtedy pre TV Markíza vyhlásil, že žiadny zoznam nikomu neukazoval. Zo svedeckej výpovede Miškova však vyplýva opak.

„Richard Sulík povedal Galkovi, nech urobí zoznam ľudí, kde sa dá očakávať nejaký prúser vzhľadom na odposluchy. On prišiel s nejakým menným zoznamom. Ja som si ten zoznam čítal, dve mená mi niečo hovorili, jedno z tých mien bola zamestnankyňa ministerstva hospodárstva, teda moja podriadená,“ povedal Miškov.

Doteraz sa súdne pojednávanie s obžalovanými bývalými príslušníkmi VOS ešte ani poriadne nezačalo. Krátko sa konalo len raz v októbri 2016, a aj to až po sťažnosti prokurátora Generálnej prokuratúry. Odvtedy ďalšie pojednávanie nebolo. Okresný súd v Trenčíne chcel následne celý prípad presunúť na Okresný súd Bratislava III, keďže k spáchaniu skutku došlo v obvode tohto súdu. Prokurátor Generálnej prokuratúry sa s tým nestotožnil a podal sťažnosť.

Snaha súdu v Trenčíne vyhnúť sa riešeniu kauzy sa však neskončila. Vlani v auguste sa Krajský súd v Trenčíne obrátil na Najvyšší súd s tým, aby sa vecou zaoberal iný súd. Trenčianski sudcovia sa cítili zaujatí, niektorí z nich totiž rozhodovali o žiadostiach vojenského spravodajstva na odpočúvanie.

Predseda senátu trenčianskeho krajského súdu tvrdil, že k dvom sudcom, ktorí rozhodovali o žiadostiach, má „veľmi blízky pozitívny vzťah priateľskej povahy“, ktorý prekračuje hranice bežného profesijného vzťahu k inému sudcovi kolegovi.

Vo veci sa vyjadrili všetci krajskí sudcovia v Trenčíne, a s výnimkou jedného sudcu hovorili, že sú zaujatí. Senát Najvyššieho súdu pod vedením Daniela Hudáka na námietky trenčianskych sudcov už po dvanástich dňoch reagoval rozhodnutím, že kauzu trenčianskemu súdu neodníme. Ten zatiaľ nestanovil, kedy bude súdne pojednávanie s obžalovanými pokračovať.

Generálna prokuratúra vo štvrtok postup súdov nekomentovala. „Generálna prokuratúra nezaujíma oficiálne stanovisko k postupu súdov v prebiehajúcom trestnom stíhaní,“ uviedla jej hovorkyňa Andrea Predajňová.