Odborníci z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied preto spojili sily s rakúskymi kolegami v projekte PlasticFreeDanube, aby sa pokúsili katastrofálny stav zvrátiť. Uznávaná chemička Mária Omastová, ktorá v roku 2016 získala ocenenie Vedkyňa roka, pre Pravdu vysvetlila, aké kroky ich v boji proti plastovej epidémii čakajú.
Podľa správy zo Slovenskej akadémie vied priplaví Dunaj ročne do Čierneho mora 530 až 1 550 ton plastového odpadu. Situácia vyzerá vážne, čo plánujete v rámci projektu podniknúť?
Sú to odhady, ktoré monitorujú Dunajskú deltu a vznikli na základe pozorovaní. No my by sme sa chceli dostať ešte bližšie. Áno, čísla sú zaujímavé, ale nás zaujíma najmä to, aký odpad končí v Dunaji. Plasty sú rôzne – polyetylén, polypropylén, plastové fľaše sú z polyetyléntereftalátu, a zdá sa, že v rieke je aj veľa polystyrénu. Naším prvým cieľom je preto zistiť pôvod plastov, ale tiež ich identifikovať, čo nie je vždy jednoduché.
Napríklad na tube od šampónu alebo krému je väčšinou znázornený recyklačný symbol a podľa neho sa dá zistiť, z čoho je konkrétny obal vyrobený. No z prvého zberu plastov, ktorý nám doručil projektový partner Národný park Donau zo zberu v oblasti Maria Ellend, sme zistili, že je tam aj veľa plastov, ktoré ani my ako odborníci nedokážeme na prvý pohľad identifikovať. Musíme preto použiť nejakú u nás dostupnú metodiku a prístrojovú techniku, aby sme vedeli určiť, o aký druh plastu ide.
Aké konkrétne opatrenia pripravujete v boji proti znečisťovaniu Dunaja?
Chceme sa zamerať najmä na vychovávanie mládeže, ale tiež osloviť širokú verejnosť. Naozaj je potrebné separovať plasty, starať sa o životné prostredie, lebo inak si znečisťujeme vodu, ktorú potrebujeme k životu.
A, samozrejme, chceme sa pozrieť na Dunaj aj jeho brehy. Veď odpad, ktorý je na brehu, po daždi skončí v rieke. Chceme sa pozrieť na to, koľko odpadu je možné zadržať a koľko odchádza z nášho územia ďalej. Máme to celkom dobre vymyslené, v istom štádiu projektu budú aplikované v toku Dunaja siete – klietky, ktoré budeme používať na zber plastov. Napríklad je zaujímavé sledovať oblasť, kde sa končí Gabčíkovo a čo všetko prejde hrádzou. V Gabčíkove sa odpad vynáša na breh a potom sa triedi – separujú sa plasty, drevo a iné materiály.
Je dôležité pozrieť sa na to, čo z plastov sa aj po tomto zadržaní dostane ďalej do Dunaja. My monitorujeme jednu malú časť, od Viedne po Gabčíkovo. Ale Dunaj je druhá najdlhšia rieka v Európe, takže je dôležité pozrieť sa na ňu ako na celok. Chceme sledovať, ako rýchlo sa odpad dostane z jednej strany z Viedne až do Gabčíkova. Niektoré plasty sú ľahšie ako voda a plávajú na hladine, niektoré nie, ale napriek tomu sa rýchlosťou toku Dunaja presúvajú.
Hovoríte o potrebe vzdelávania mládeže. Plánujete nejakú kampaň pre verejnosť?
Áno, aj to je súčasť projektu. Plánujeme osloviť ďalších partnerov, ktorí by nám mohli pomôcť so šírením tejto osvetovej kampane. Chceme zainteresovať ďalšie strany, napríklad obce v povodí Dunaja, aby sa o tom naša verejnosť dozvedela čo najviac. Mám pocit, že sa o tomto probléme u nás veľa nerozpráva. Síce sa hovorí o tom, že niekde v Tichom oceáne je obrovská oblasť plastového odpadu, ktorý tam pláva, ale akoby sa nás to netýkalo.
No a druhá vec, ktorá mňa osobne veľmi trápi, je, že v porovnaní s inými krajinami sa nestaráme o plasty tak, ako by sme mohli a mali – mám na mysli ich recyklovateľnosť. Keď si v Nemecku kúpite nápoj balený v plastovom obale, tak je fľaša zálohovaná. Spotrebiteľ je teda malým finančným príspevkom vyzývaný, aby ju vrátil do obchodu. U nás sa o tom tiež pred niekoľkými rokmi rozprávalo, no napokon z toho nič nebolo. Mali by sme si však vziať príklad z tých krajín, kde sa to podarilo.
Nebolo by potrebné v tejto oblasti vplývať na výrobcov? Aj potraviny v obchodoch sú často zabalené hneď v niekoľkých plastových obaloch, po jednom kuse sú v igelite zabalené napríklad uhorky.
Možno áno. Asi by to muselo byť nejakým opatrením, prípadne reguláciou spotreby plastov, ktoré sa používajú ako obalové materiály.
Vráťme sa však ešte k osvete. Zapojíte do nej aj školy?
Určite áno. Starať by sa o to mal jeden z našich projektových partnerov, slovenské občianske združenie RepaNet, ktoré bolo založené v roku 2006. Spolu s rakúskymi partnermi by sme mali vypracovať štúdie, letáky, ktoré by nám pomohli dosiahnuť náš cieľ – vzdelávať verejnosť a oboznámiť ju s tým, že tu máme veľký problém.
Dunaj je domovom množstva živočíchov. Aký má na nich vplyv to, že rieka je plná plastu?
Informácie, ktoré máme v posledných mesiacoch a rokoch, sú, že sa v žalúdkoch rýb našli mikroplasty, častice menšie ako päť milimetrov. To nás zaujalo, a preto sa chceme pozrieť na to, ktoré z makroplastov, ktoré v Dunaji plávajú, sa najrýchlejšie mechanicky aj inak deštruujú a stávajú sa z nich mikroplasty, čím sa dostávajú do potravinového reťazca. Takže z tohto pohľadu je to pre nás určite veľmi zaujímavé.
Zatiaľ sme hovorili len o Dunaji. Budete monitorovať výskyt plastového odpadu aj v iných riekach?
Nie, projekt PlasticFreeDanube je typ Interreg medzi dvoma susednými krajinami, to znamená, že spája Rakúsko a Slovensko – a nás spája práve rieka Dunaj. Ale myslím si, že je to výzva. Mohli by sa monitorovať aj ďalšie rieky – Váh či Hron. Získali by sme náhľad na to, ako sa správa slovenský spotrebiteľ a čo všetko sa do toku rieky dostane.