Generálny prokurátor Jaromír Čižnár ešte vlani podal návrh na rozpustenie Kotlebovej ĽS NS. „Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – ĽS NS ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy,“ zdôvodnil Čižnár podanie. Podľa názoru prokuratúry cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v SR.
Rozhodovať o politickom prežití ĽS NS by mal päťčlenný senát správneho kolégia súdu. „Senát momentálne skúma procesné podmienky konania a študuje rozsiahly spisový materiál. Na rozhodnutie o žalobe v tejto veci zákon nestanovuje súdu žiadne lehoty. Senát okrem tejto veci rozhoduje aj v ďalších závažných daňových veciach, v sporoch z hospodárskej súťaže a ochrany životného prostredia,“ povedala Pravde hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová. Podľa nej správne kolégium patrí k najzaťaženejším kolégiám Najvyššieho súdu a tak nie je možné zatiaľ bližšie informovať o predpokladanom termíne rozhodnutia vo veci.
Prokuratúra pri podaní návrhu tvrdila, že viedla vyše 170 podaní s požiadavkou o rozpustenie ĽS NS. Podklady o činnosti strany si vyžiadala od polície, znalcov a historikov. Čižnár sa ešte pred podaním na súd vyjadroval, že to musí byť pripravené tak, „aby sme sa neblamovali na súde“.
V tejto chvíli je ťažké povedať, či prokuratúra uspeje. Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv dúfa, že rozhodnutie Najvyššieho súdu bude kladné a stranu rozpustí. „Náš názor je, že ľudia v súčasnej situácii strácajú dôveru voči fungovaniu právneho štátu. To, prečo sa ľudia utiekajú k extrémistickým stranám, je, že neveria v normálne fungovanie štátnych orgánov a súdnictva,“ myslí si Weisenbacher. Podľa neho nerozpustenie ĽS NS prinesie negatíva do budúcnosti. „Keď sa pozrieme na vývoj extrémistických strán v Nemecku s podobnou ideológiou, ktoré tamojší Ústavný súd nerozpustil, tak to malo mimoriadne zlé následky,“ dodal.
Weisebacher tiež varuje pred rizikom, že by ĽS NS mohla byť do budúcnosti akceptovanou stranou. Poukázal, že strana sa do dnešného dňa hlási k ideológii fašistického Slovenského štátu.
Chcú zamedziť kupovaniu strán
Samotné rozpustenie ĽS NS nemusí extrémistov zastaviť. Roku 2006 Najvyšší súd rozpustil Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Vtedy jej šéfoval Kotleba. Neskôr ovládol Stranu priateľov vína a premenoval ju na dnešnú ĽS NS. Po jej prípadnom zrušení by sa politické špičky kotlebovcov mohli presunúť do záložnej strany Pevnosť Slovensko. Jedným z jej štatutárov je súčasný poslanec ĽS NS Martin Beluský.
Kupovaniu záložných strán môže zabrániť zákon o politických stranách, s ktorým chce prísť SNS na jar. Ten môže obsahovať aj zákaz pre predstaviteľov zrušenej strany uchádzať sa o volené funkcie. Prvý podpredseda národniarov Jaroslav Paška povedal, že návrh je v štádiu konzultácií s koaličnými partnermi. Vyhýbavo odpovedal na otázku, či SNS počíta so zákazom kandidatúry pre predstaviteľov rozpustenej strany. „Je to citlivá téma, najskôr by bolo vhodné to mať prekonzultované nielen s koalíciou, ale aj s opozíciou,“ poznamenal.
Šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč hovorí, že nevidel poslednú verziu návrhu SNS. „Uvidíme,“ reagoval na otázku, či sa zákaz kandidatúry pre predstaviteľov rozpustenej strany objaví zákone z dielne SNS. „Keby to tam dali, bol by som za. Treba však zabezpečiť, aby to nebolo ústavne napadnuteľné,“ dodal Glváč.
Keď sa pozrieme na vývoj extrémistických strán v Nemecku s podobnou ideológiou, ktoré tamojší Ústavný súd nerozpustil, tak to malo mimoriadne zlé následky.Peter Weisenbacher, Inštitút ľudských práv
Ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák je skeptický k prípadnému zákazu. „Uvažoval som o tomto riešení ako o jednom z možných. Pozeral som sa na legislatívu Európskeho súdu pre ľudské práva a vyšlo mi, že asi by to vyhlásili za odporujúce medzinárodnému dohovoru,“ uviedol Kresák.
Podľa poslanca opozičného klubu SaS Ondreja Dostála záleží na tom, v akej podobe by bol zákaz pre predstaviteľov zrušenej strany kandidovať schválený. „V zásade som pripravený podporiť opatrenia, aby na politickej scéne nepôsobili extrémistické politické sily, ktoré smerujú k ohrozeniu demokracie a k potláčaniu základných práv a slobôd,“ povedal poslanec.
Podľa ľudskoprávneho aktivistu Weisenbachera je logické, že ak sa strana rozpustí, tak jej predstavitelia by mali za to niesť dôsledky. „Títo ľudia musia mať zakázané znovu kandidovať,“ tvrdí Weisenbacher, inak by sa podľa neho strácal význam rozpustenia strany. Poukázal na príklad Francúzska, kde nemôžu kandidovať alebo voliť desať rokov ľudia, ktorí spáchajú trestný čin politického charakteru.
Kotlebova ĽS NS má v parlamente 14 poslancov. Keby ju Najvyšší súd rozpustil, jej poslanci budú pokračovať vo svojich funkciách. Zanikol by im klub, boli by nezaradenými poslancami.
