„Nemôžeme to podceňovať. Súčasnú podporu občanov nemôžeme brať za samozrejmosť,“ uviedol prezident, pričom zároveň poukázal na jeden z posledných prieskumov, podľa ktorého takmer 70 percent Slovákov podporuje členstvo SR v EÚ.
Vyzdvihol, že Slovensko patrí medzi najprosperujúcejšie a najbezpečnejšie časti sveta. "Dobrovoľne sme sa rozhodli byť súčasťou úžasného projektu európskej spolupráce, ktorý priniesol na európsky kontinent mier a prosperitu.
To je miesto, kam patríme. To je budúcnosť, ktorú chceme zaistiť pre našich občanov. Preto musíme byť schopní a ochotní trvať na našich hodnotách, verejne ich obhajovať a posilňovať význam a zmysel politických deklarácií aj reálnymi skutkami," zdôraznil.
Prezident Kiska poukázal i na to, že napriek zlepšeniu kvality života Slovákov vďaka členstvu v EÚ zaznieva o tejto organizácii málo dobrého. „Namiesto toho počúvame o zlom Bruseli, aj o tom, ako nám berie našu suverenitu. Že strácame to naše, slovenské. Presne opak je pravdou,“ spresnil.
Vo svojom prejave zároveň pripomenul, k čomu sa najvyšší ústavní činitelia zaviazali podpisom spoločnej deklarácie v októbri minulého roka. "Jednoznačne sme v nej potvrdili, že strategickým záujmom SR je pokračovať v proeurópskej a proatlantickej orientácii.
Zhodli sme sa, že členstvo v Európskej únii, ako aj členstvo v NATO je základom našej bezpečnosti, stability a prosperity. Je v súlade s našimi základnými hodnotami.
Zaviazali sme sa, že budeme o prioritách našej krajiny hovoriť zodpovedne a jedným jazykom doma aj v zahraničí. Potvrdili sme, že Slovensko má prispievať k stabilite a jednote Európskej únie a chce byť súčasťou ďalšej integrácie," konštatoval.
Národný konvent o EÚ sa uskutočnil na Bratislavskom hrade.
Fico: Je potrebné nájsť riešenie na dobudovanie eurozóny
Prvá priorita, pokiaľ ide o budúcnosť Európskej únie, musí byť nájsť riešenie na dobudovanie eurozóny, dostať pod kontrolu migráciu a tesnejšie spolupracovať v oblasti obrany a vnútornej bezpečnosti. Povedal to premiér Robert Fico (Smer). Práve spolupráca v oblasti obrany a vnútornej bezpečnosti je podľa neho top priorita.
V súvislosti so spomínanými prioritami prichádza na rad otázka peňazí. „Ak existujú nové priority, ktoré neboli tak výrazne financované, ako je migrácia a bezpečnosť, pravdepodobne nemôžeme rátať v budúcnosti s tým, že balík na kohéziu, odstraňovanie rozdielov bude taký istý veľký,“ povedal Fico. Tu chce Slovensko podľa jeho slov zohrať aktívnu úlohu a ponúknuť koncept inteligentnej kohézie.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
„Poďme teda pýtať od našich partnerov v EÚ nie viac peňazí, ale hovorme, dajte nám viac voľnosti a pružnosti pri využívaní týchto zdrojov. Možno pri menšom balíku peňazí budeme schopní dosiahnuť viac,“ vysvetlil Fico. Ľudia sa podľa neho chcú mať dobre a cítiť sa bezpečne, a to by mala Únia riešiť.
Aj premiér chce zakročiť proti extrémistom
Fico zdôraznil, že miesto Slovenska je v EÚ a jej jadre. S Úniou podľa neho nesmieme hazardovať. „Je to náš životný priestor,“ povedal s tým, že prichádzame do fázy, keď budeme musieť povedať, čo chceme. „Mojím záujmom, ako predsedu vlády SR, je Slovensko. Viem, že znamená, ak hovoríme o boji za Slovensko, rovnako aj boj za Európu. To sa nedá dnes rozdeliť. My sme EÚ, EÚ to sme my,“ vyhlásil premiér.
Treba sa podľa neho postaviť voči demagógom a extrémistom. „Nie je nič lepšie ako EÚ. Naša bezpečnosť, prosperita a sociálny štandard nemajú alternatívu mimo Únie,“ doplnil. Zopakoval, že chce Slovensko v jadre, Nemecko a Francúzsko nepovažuje za druhú ligu. Svoje slová nepovažuje za „bianko šek“, vopred hovorí, že ak príde v prípade migrácie na kvóty, nebudeme ich rešpektovať.
Danko: EÚ je dobrý projekt, no musí sa vrátiť k svojej podstate – službe ľuďom
Európska únia (EÚ) je dobrý projekt, musí sa však vrátiť k svojej podstate. Tou je služba obyvateľom, nie služba ľudí európskym inštitúciám. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) v príhovore na Národnom konvente o EÚ.
Zamyslieť sa podľa Danka treba nad tým, či by Európsky parlament nemali tvoriť priamo zástupcovia národných parlamentov. Tiež nad odovzdávaním kompetencií Bruselu.
„Po brexite sa musíme zhovárať o tom, či Európsky parlament by nemali tvoriť priamo zástupcovia národných parlamentov. Musíme sa rozprávať o tom, ako prehlbovať dialóg Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi, alebo ako kooperovať lepšie s Európskou komisiou. Európska únia nemôže byť odtrhnutá od reality,“ povedal Danko. Niektorí europoslanci podľa neho zabúdajú, odkiaľ prišli.
V súvislosti s odovzdávaním kompetencií do Bruselu uviedol, že sa musíme zamyslieť, aké kompetencie by mali byť zverené do rúk bruselskej administratívy, a ktoré majú ostať vo výhradnej kompetencii národných štátov. „Táto problematika trápi aj našich občanov, preto sa v súčasnosti mnohí stavajú k projektu spoločného európskeho domu opatrne, ba až skepticky,“ uviedol.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Otvorene treba podľa Danka pomenovať neférové praktiky, ktoré v únii panujú. Pripomenul dvojitú kvalitu. „Vďaka našej iniciatíve sa stala vážnou politickou témou Európskej únie,“ poukázal Danko.
Zdôrazňuje potrebu úprimného a otvoreného dialógu. Problematické témy treba podľa neho riešiť vecne, ale nezabúdať pri tom na oprávnené záujmy slovenských občanov. Poznamenal, že si treba plniť medzinárodné záväzky, ale nesmieme sa vždy spoliehať na iných.
Šefčovič: Musíme posilniť vonkajšiu hranicu
Európska komisia sa usiluje o to, aby členské štáty v rôznych otázkach postupovali spoločne vo formáte 27 krajín. Majú pred sebou niekoľko zlomových diskusií, okrem iného je potrebné dokončiť a prehĺbiť diskusiu ohľadom eurozóny, chýba nám banková únia, diskusia o tom, ako transformovať Európsky stabilizačný mechanizmus či diskusia o obrane. Upozornil na to podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Zároveň ocenil, že Slovensko sa pridalo k iniciatíve stálej štruktúrovanej spolupráci PESCO. Taktiež varoval, že štáty budú musieť hľadať i riešenia, ako posilniť vonkajšiu hranicu. Je podľa neho potrebné venovať sa návratovej politike, aby sa EÚ zamerala na tie najzraniteľnejšie skupiny.
Zdôraznil, že je dôležitý strategický zámer Slovenska byť v jadre EÚ. Priznal, že EÚ prešla síce veľmi krízovým obdobím, postupne sa však z neho dostáva. „Väčšina občanov EÚ cíti, že prínosy prevažujú nad negatívami,“ konštatoval, pričom upozornil aj na to, že mnohokrát je dôvera voči európskym inštitúciám väčšia ako voči národným. „Myslím si, že je potrebné sústrediť informačný tok, kde nám aj masmédiá môžu pomôcť, aby informovali o pozitívnych veciach a zároveň my musíme pracovať na tom, aby sme európske otázky vysvetľovali ľudsky a konkrétne,“ uzavrel.
Korčok: Po brexite bude súboj o poľnohospodársku politiku
Slovensko musí bojovať za to, aby Kohéznej politike zostalo primerané miesto v rámci Európskej únie. Pretože podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Ivana Korčoka netreba zabúdať na to, že odchodom Veľkej Británie z EÚ vypadáva z rozpočtu Únie desať miliárd eur.
„Tie bude potrebné nejako nahradiť a nepodliehajme tomu, že ostatné krajiny, ktoré prispievajú dnes, doplatia tak povediac na tento britský výpadok,“ opísal Korčok vo štvrtok počas Národného konventu.
Ak sa podľa neho krajiny dohodnú, že britský výpadok nebude stopercentne dofinancovaný, Slovensko bude klásť dôraz na flexibilitu európskych financií. „Pretože dnes sa dostať k európskym peniazom, to vieme všetci na Slovensku, to nie je jednoduché. Čiže peňazí eventuálne môže byť menej, ale budeme tlačiť na flexibilitu,“ zdôraznil Korčok.
Po odchode Veľkej Británie z Únie bude pritom podľa štátneho tajomníka súboj tiež o poľnohospodársku politiku. Ak má zostať v takej podobe ako ju poznáme dnes, tak to podľa Korčoka nemôže byť tak, že priame platby, ktoré dnes dostávame, sú stále nižšie ako u krajín, ktoré vstúpili do Únie skôr.
Migrácia nás bude niečo stáť
„A rovnako chcem povedať aj to, že Slovenská republika má určite pochopenie pre to, keď budeme potrebovať zafinancovať nové veci, nové výzvy,“ priblížil Korčok. Je tu podľa neho napríklad otázka migrácie. Keď Slovensko hovorí, že nechce kvóty, ale chce prispievať viac inými opatreniami, tak voči tomu má pochopenie. „Tam budeme musieť aj my priplatiť,“ konštatoval štátny tajomník.
Nemožno podľa neho nad krajinami, ktoré nezvládajú ochranu vonkajšej hranice, mávnuť rukou a povedať, že to je hranica, ktorá je vzdialená od nás. Lebo migranti cez ňu nejakým spôsobom prejdú.
„Preložené do ľudskej reči, migrácia ako fenomén nás do budúcna bude niečo stáť z hľadiska ochrany hraníc,“ doplnil Korčok. Zároveň ale je podľa neho najlepšou ochranou hraníc to, keď ľudia stratia motiváciu ísť do EÚ. Pravdepodobne tak bude potrebné prispieť v týchto krajinách viac k ich rozvoju.