Minulú nedeľu zasypala lavína v oblasti Veľkej Studenej doliny dvojicu Poliakov, ktorá sa tam s kamarátmi vybrala na túru. Pod lavínou vyhasol život 35-ročného muža, o štyri roky mladšia žena bola síce silno podchladená, no po vyslobodení spod snehu ešte žila. Horská záchranná služba vo Vysokých Tatrách použila pri jej záchrane vôbec po prvýkrát špeciálny prístroj AutoPulse, ktorý je významnou pomôckou pri resuscitácii pacienta, konkrétne pri stláčaní hrudníka.
„Nebyť použitia tohto prístroja, šance mladej ženy na prežitie by boli určite menšie. Bolo ju treba resuscitovať nielen pri transporte z horského terénu do popradskej nemocnice, ale neskôr aj pri leteckom transporte do Košíc. Manuálne stláčanie hrudníka dlhší čas by bolo fyzicky veľmi namáhavé,“ vysvetľuje horský záchranár vo Vysokých Tatrách Ján Kušnirák.
Horská záchranná služba kúpila AutoPulse i menší podobný prístroj vo verejnej súťaži len koncom minulého roka. Jeho cena sa pohybuje na úrovni 16-tisíc eur. Pre záchranárov v horách však bude mať veľký prínos a podobne ako v prípade spomínanej Poľky môže výrazne pomôcť pri záchrane ďalších životov. Už teraz možno povedať, že jeho kúpa sa oplatila.
„Jeho potreba vychádza z problematiky resuscitácie. Tá je potrebná vtedy, keď ľudia majú zástavu krvného obehu a dýchania. Vtedy sa vykonáva masáž hrudníka a dýchanie z úst do úst. Najmä masáž hrudníka môže komplikovať terén či počasie, no aj prevoz pacienta na lehátku. Mimoriadne dôležité je najmä primerané stláčanie a uvoľňovanie hrudníka pri určitej frekvencii. Hlavne pri dlhšej resuscitácii môže dochádzať k chybám v dôsledku únavy záchranárov či sťažených podmienok. Môže potom dôjsť k slabšiemu stláčaniu, ako je potrebné, k nesprávnej polohe rúk a podobne, čo situáciu so záchranou komplikuje,“ vysvetľuje Kušnirák.
Podľa záchranára pomoc v krízových situáciách potrebuje najmä mozgová bunka človeka, ktorá je zásobovaná kyslíkom. Ak nedostáva kyslík štyri či päť minút, začína odumierať. Prísun krvi, teda aj kyslíka do mozgu zabezpečuje krvný obeh, na ktorý má vplyv práve masáž hrudníka. Namiesto človeka, ktorý nie je stroj a je teda náchylný robiť chyby, ju stopercentne zabezpečí spomínaný prístroj.
„Vyzerá tak, že sa rozloží ako lehátko a pacienta naň položíme. Po jeho aktivovaní prístroj zabezpečuje pravidelnú masáž hrudníka nehľadiac na čas. Pri krátkych prestávkach je priestor na dýchanie z úst do úst. Prioritou pri záchrane je však najmä stláčanie hrudníka,“ zdôrazňuje záchranár.
AutoPulse je výraznou pomôckou záchranárov aj pri prevoze pacientov v sanitke či záchranárskom vrtuľníku. Tie sú štandardne vybavené automatickými dýchačmi, na ktoré sa dá napojiť aj prístroj zabezpečujúci masáž hrudníka. Celú resuscitáciu tak vykonávajú namiesto človeka stroje.
Nový prístroj, ktorý majú prvýkrát k dispozícii aj horskí záchranári, nerozlišuje v našich zemepisných polohách ani nadmorskú výšku. Je použiteľný pri záchrane človeka na ktoromkoľvek mieste Slovenska. „Najvyššie miesto na Slovensku je Gerlachovský štít s výškou 2 654 metrov. Takáto nadmorská výška nezohráva pri použití tohto prístroja žiadnu úlohu. Možno by bolo jeho použitie náročnejšie niekde v Alpách či Himalájach. Nám ako záchranárom sťažuje práce pri záchrane najmä náročný terén, čiže dostupnosť, a potom počasie. Určite nie výšky, aké máme na Slovensku,“ podčiarkol Kušnirák.
Mladá Poľka, ktorú sa podarilo zachrániť pred necelými dvoma týždňami, bola silno podchladená, pod snehom bola odhadom 25 až 30 minút. Organizmus v takomto stave má nižšie nároky na metabolizmus a môže dlhšie prežiť bez prísunu kyslíka. Pri záchrane podchladených ľudí však platí zásada, že pri poskytnutí prvej pomoci musia byť pripojení na mimotelový obeh za neustálej resuscitácie, ktorú je potrebné vykonávať dlhšie ako pri pacientoch s normálnou teplotou tela. A tu by záchranári nemuseli zvládnuť resuscitáciu fyzicky. Prístroj však áno.
Žena z Poľska sa do kritickej situácie dostala pod lavínou. Ako dlho sa dá prežiť, keď je človek zasypaný pod snehom? Podľa Kušniráka neplatia žiadne paušálne pravidlá. Záleží na tom, v akej polohe sa zasypaný pod snehom nachádza, či môže, alebo nemôže dýchať, čo súvisí aj s tým, ako hlboko je pod snehom a či môže roztiahnuť hrudník. Po štyroch až piatich minútach bez prísunu kyslíka má mozog vážny problém. „Mali sme však aj prípad, že človek prežil pod lavínou dve aj štvrť hodiny, hoci štatisticky bol už mŕtvy. Lebo mal to šťastie, že pod snehom bola dutina a vďaka nej mohol dýchať,“ približuje Kušnirák.
Záchranár by bol najradšej, keby AutoPulse nemuseli vôbec použiť. Pri správaní sa mnohých turistov v horách je to však málo pravdepodobné. Riaditeľ Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách Jozef Janiga hovorí, že turisti v horách často podceňujú situáciu. Okrem toho, že chodia na miesta, kde by nemali, napriek mnohým upozorneniam záchranárov často chýba v ich výbave aj potrebný výstroj.
Aj túto zimu dochádza v našich veľhorách pomerne často k úrazom. Na hodnotenie, či ich bude viac, alebo menej ako v minulosti, je podľa Janigu ešte priskoro. Bilanciou, aj tým, čo ich spôsobilo, sa budú zaoberať až po skončení zimnej sezóny. „Tých úrazov je dosť, ale ťažko povedať, či sú spôsobené poveternostnými podmienkami, alebo tým, že do Tatier chodí stále viac ľudí,“ zamýšľa sa Janiga.
Ľudia, ktorí sa na vysokohorské túry vyberú, by nemali zabúdať na náročnosť terénu. „Záver uplynulého roka bol ľadový, teraz sa skôr potýkame s lavínovým nebezpečenstvom. Na tvrdý povrch totiž napadal sneh, ktorý v dňoch, keď je teplejšie, začína padať. Svoju rolu pritom zohráva aj vietor a vytvárajú sa nestabilné útvary, ktoré sa môžu uvoľniť pri menšej záťaži, ale aj samovoľne,“ vystríha riaditeľ horských záchranárov.