Aký postoj k odlišným spoločenským skupinám a ich vzájomnému spolužitiu zaujíma nastupujúca generácia, ktorá začne už o niekoľko rokov formovať Slovensko? Ako ju zbaviť neznášanlivosti, naučiť tolerancii k ľuďom rôznej farby pleti, národnosti či vierovyznania? Na tieto otázky hľadal odpovede výskum Slovenského národného strediska pre ľudské práva. O jeho výsledkoch sa Pravda rozprávala s výkonnou riaditeľkou inštitúcie Katarínou Szabovou.
Čo vás viedlo k uskutočneniu tohto výskumu?
Jednou zo zákonom vymedzených úloh národného strediska je aj vzdelávanie mladých v oblasti ľudských práv. Musíme preto reagovať na situáciu, keď na Slovensku aj v celej Európe silnejú nenávistné hlasy a narastajú preferencie extrémistických politických strán. S rasistickými a xenofóbnymi prejavmi v spoločnosti sa stretávame čoraz častejšie. Ich šíreniu veľmi pomáhajú moderné informačné technológie, v prostredí internetu sa už udomácnil pojem „hate speech“ (nenávistná reč – pozn. redakcie). A byť neustále on-line je práve pre mladých životným štýlom, sú teda zásadne ovplyvňovaní tým, čo sa na webe deje. Výskumom sme sa pokúsili zmapovať ich názory, keďže táto oblasť nie je zatiaľ u nás príliš preskúmaná.
Kedy sa výskum uskutočnil a na akej vzorke?
Zber údajov sme robili počas minulého roka formou papierových anonymných dotazníkov. Zapojilo sa doň 21 škôl zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. A v nich 1 323 žiakov a študentov vo veku 11 až 19 rokov. Dotazník obsahoval celkovo 11 otázok, ktorými sme sa snažili získať poznatky o postojoch mládeže voči konkrétnym národnostným, etnickým, kultúrnym a náboženským skupinám, a tiež mieru ich ovplyvnenia predsudkami a nenávisťou. Zaujímal nás aj názor na tzv. multikulturalizmus, či je vnímaný skôr pozitívne, alebo ako hrozba.
Priniesol výskum aj nejaké pozitívne zistenia?
Áno, napríklad až vyše 81 percent respondentov súhlasilo s tvrdením, že „všetci ľudia sú si rovní“. Takmer 62 percent opýtaných sa stotožnilo s tým, že pre spoločnosť je priaznivé, ak sa skladá z ľudí z rozmanitých rasových, kultúrnych, etnických a náboženských skupín. Napriek tomu, viac ako 80 percent opýtaných si vo svojom okolí uvedomuje existenciu negatívnych predsudkov voči rozličným skupinám ľudí.
Ktoré náboženské skupiny vnímajú mladí najhoršie?
Xenofóbne postoje mladých sa najvýraznejšie prejavili pri otázke bezpečnosti. V prítomnosti ľudí z iných kultúr, vierovyznania či národnosti sa necíti bezpečne celá tretina opýtaných.
Až 40,29 percenta respondentov priznalo, že záporne vníma moslimov. Ani to veľmi neprekvapuje, výsledok do veľkej miery ovplyvnila migračná kríza, rastúci počet medializovaných teroristických útokov či rôzne konšpiračné teórie. Zovšeobecňovaním sa potom nenávistný postoj prenáša na všetkých príslušníkov skupiny. Viac ako 10 percent respondentov negatívne alebo skôr negatívne vníma židov, no pri tejto skupine je aj 55-percentný podiel neutrálnych odpovedí a pozitívny postoj k nim prejavilo viac ako 34 percent opýtaných. Aj u mladej generácie však pretrvávajú stereotypy o židoch ako kšeftároch, špekulantoch, šíriteľoch politickej propagandy. Najviac mladých, až 70 percent, vyjadrilo kladný postoj ku kresťanom. Asi na polovicu vyšli pozitívne a negatívne postoje voči ateistom.
Čo zistil výskum o vzťahu mladých k rasovým a etnickým skupinám?
Prekvapilo zistenie, že pozitívne postoje k černochom, ktoré vyjadrilo 55 percent respondentov, prevažujú nad kladnými postojmi k Ázijcom, ktoré deklarovalo len necelých 45 percent opýtaných. Predpokladali sme skôr opačný výsledok, veď čierna rasa u nás nie je veľmi zastúpená, čo obvykle vyvoláva odstup a nedôveru. Na rozdiel trebárs od Vietnamcov, ktorých komunita je tu naozaj početná a očakávali sme pozitívnejšie postoje k nej. Absolútne najhoršie však v prieskume skončili Rómovia, kladne ich vnímalo len 14 percent opýtaných a sú považovaní za vôbec najproblematickejšiu skupinu v slovenskej spoločnosti.Aký je postoj mladých k obyvateľom susediacich krajín na základe národnosti?
Pozitívne sú postoje k Slovákom (83,37 percenta respondentov), po nich nasledujú Česi, Rakúšania a Poliaci. Naopak, najproblematickejší sa ukázal vzťah k Maďarom (negatívne názory zastáva 16,4 percenta opýtaných), za ktorými až s väčším odstupom nasledovali Ukrajinci. V súvislosti s maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku tiež pretrvávajú dlhoročné historické stereotypy, napríklad, že sa nechce učiť po slovensky, že má nadštandardné práva, že všetci Maďari sú v podstate len pomaďarčení Slováci. Opäť sa nám však potvrdilo, že čím majú respondenti k danej národnosti bližšie, čím viac sa s jej príslušníkmi priamo kontaktujú, tým pozitívnejšie sa o nej vyjadrovali.
Aký je celkový záver výskumu a ako chcete využiť jeho výsledky?
Výskum priniesol mnoho dôležitých zistení a faktov, ktoré sú odpoveďou na doterajšie dohady. Potvrdil nepísané pravidlo, že Slováci sa k problémom súvisiacim s migráciou nestavajú otvorene. Xenofóbne postoje mladých sa najvýraznejšie prejavili pri otázke bezpečnosti. V prítomnosti ľudí z iných kultúr, vierovyznania či národnosti sa necíti bezpečne celá tretina opýtaných. Cez naše vzdelávacie aktivity sa vždy snažíme učiť ľudí žiť spolu, nehľadiac na farbu pleti, národnosť či vierovyznanie. Teraz sa do nich pokúsime pretransformovať aj poznatky z výskumu. Mali by prispieť k prebiehajúcej diskusii o prejavoch a obavách prameniacich z extrémizmu, xenofóbie a antisemitizmu, aj o otázkach etnickej, jazykovej, kultúrnej a náboženskej diverzity. Sústredíme sa na vekové skupiny, ktoré prejavovali najradikálnejšie postoje. Konkrétne chceme napríklad nakrútiť sériu videí s ľuďmi, ktorí sa už s nejakým rasistickým prejavom stretli a ukázať mladým, ako situáciu vnímajú tí, na ktorých ich negatívne postoje dopadajú.