Poslanci si zavraždených uctili minútou ticha. Pred začiatkom rokovania sa prezentovalo 92 prítomných poslancov, plénum bolo uznášaniaschopné a schôdza sa mohla začať. Mandát poslanca si začal uplatňovať bývalý minister kultúry Marek Maďarič (Smer), náhradníčkou na jeho mandát bola Mária Janíková. Po odhlasovaní procedurálnych návrhov poslanci za SaS odišli z rokovacej sály.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý navrhoval presunúť vládne návrhy zákonov z tejto schôdze, poslanci jeho návrh neschválili. „Je jasné, že vláda končí a mala by už len kúriť a svietiť. Ich návrhy v tejto chvíli stratili legitimitu a mali by byť posunuté dovtedy, kým ďalšia vláda dôveru parlamentu získa,“ povedal Beblavý.
SaS sa do pondelka nebude zúčastňovať rokovaní
Strana SaS podľa poslankyne Natálie Blahovej sťahuje všetky svoje legislatívne návrhy. Podľa nej by mali rokovať len o ústavnom zákone o skrátení volebného obdobia. Poslanecký klub SaS je presvedčený, že vládni poslanci stratili dôveru občanov. Zároveň sa SaS nebude zúčastňovať zasadania Národnej rady SR až do pondelka, keď sa uskutoční mimoriadna schôdza, na ktorej bude premiér Fico čeliť odvolávaniu z funkcie.
Zároveň je SaS ochotná podporiť iba ústavný zákon na skrátenie volebného obdobia. „V súčasnej vládnej kríze nie je vhodné, aby sme odvádzali pozornosť verejnosti od základného problému. Vláda nemá legitimitu a nemá dôveru svojich občanov. Predkladanie zákonov v takejto atmosfére môže spôsobiť závažné hospodárske škody a zlé riešenia motivované predvolebnými sľubmi alebo vplyvom lobistických skupín,“ uviedla Blahová. Na takýto postup by doplatili podľa nej len občania. Blahová podotkla, že poslanci budú pracovať mimo rokovacej sály a sú k dispozícii každému občanovi, ktorý má záujem o stretnutie s nimi.
Bod o odpočúvaní preložili na neurčito
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič navrhoval, aby úrad vlády predložil národnej rade správu o tom, kedy bol úrad vlády informovaný SIS-kou o nebezpečenstve pôsobenia talianskej mafie na východnom Slovensku. „Pre bezpečnosť Slovenskej republiky“ to podľa Matoviča potrebujeme vedieť. Ani tento návrh nezískal dostatočnú podporu pléna.
Parlament sa na tejto schôdzi nebude zaoberať ani diskusiou o údajnom zneužívaní Vojenského obranného spravodajstva v prospech strany Sloboda a Solidarita (SaS) v období pôsobenia Ľubomíra Galka (2010 – 2012) vo funkcii ministra obrany. Bod preložili na neurčito.
OĽaNO na rozdiel od SaS svoje návrhy zákonov neplánovalo stiahnuť. „Naše návrhy na schôdzi nechávame, lebo sú dôležité,“ uviedla poslankyňa za OĽaNO Veronika Remišová. Predčasné voľby by mali byť podľa nej čo najskôr. „Táto koalícia nie je schopná vládnuť,“ dodala.
Poslanci otvorili rozpravu k prezidentom vrátenému zákonu o radiačnej ochrane.
Diskusia v pléne viazla
Nedostatok poslancov v pléne bránil plynulému rokovaniu. Podpredsedovia parlamentu pre nedostatok poslancov museli niekoľkokrát vyhlásiť päťminútovú prestávku. V pléne pri predkladaní zákonov chýbajú aj niektorí ministri. Napríklad ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer), ale aj podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer) zastúpil minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru).
Slabá diskusia bola zatiaľ len k novele zákona o radiačnej ochrane, ktorú vetoval prezident Andrej Kiska, ale i k návrhu zákona o zájazdoch. Hlava štátu mala k vetovanej novele výhrady k úprave podmienok pri vykonávaní obhliadok mŕtvych tiel. Kiska upozorňuje, že pri prehliadke mŕtveho tela sa majú uplatňovať od 15. marca tohto roka ustanovenia zákona, ktoré majú nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2020. Má preto vážne pochybnosti o súlade zákona s Ústavou SR.
Povinné čipovanie psov
Zviera sa už viac nemá na Slovensku považovať za vec. Zaviesť sa tiež majú opatrenia proti množiteľom, povinné čipovanie psov i opatrenia proti týraniu zvierat. Novinky prináša novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú v utorok parlament posunul do druhého čítania. Materiál prináša zmeny aj v Občianskom zákonníku. Novelou rieši aj trávenie zvierat na sídliskách a cirkusy.
„Zviera už nebude definované ako vec, ale ako živý tvor, cítiaca bytosť. Systémovými opatreniami, povinnou evidenciou a čipovaním psov budeme bojovať proti množiteľom. Ide o historický krok smerom k zlepšeniu postavenia zvierat v našej krajine. V oblasti ochrany zvierat sa týmto zákonom posunieme do kultúrneho sveta. Verím, že poslanci v Národnej rade budú taktiež vnímať nevyhnutnosť prijatia tohto zákona,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
Novela reaguje na problém s množiteľmi psov. Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od narodenia. V prípade jeho predaja či darovania bude začipovanie povinné ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa. Registrácia psov a ich majiteľov sa bude viesť v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Množiteľov tak bude možné identifikovať a potrestať. „Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom,“ vysvetlila Matečná.
Zákon vrátený prezidentom odobrili bez jeho pripomienok
Parlament v utorok neodobril pripomienky prezidenta SR Andreja Kisku, pre ktorý koncom februára vrátil do parlamentu návrh zákona o radiačnej ochrane. Z vecného hľadiska sa tak v zákone nič nemení, bude v znení, ako ho poslanci schválili ešte začiatkom februára tohto roka. Mení sa iba jeho účinnosť, tá nebude 15. marca, ale 1. apríla.
Zákon o radiačnej ochrane okrem iného upravuje aj podmienky pri vykonávaní obhliadok mŕtvych tiel. Práve časť o obhliadkach prekážala prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi. Hlava štátu koncom februára upozornila, že pri prehliadke mŕtveho tela sa od tohto roka majú uplatňovať ustanovenia zákona, ktoré majú nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2020. Hlava štátu preto vyjadrila vážne pochybnosti o súlade zákona s Ústavou SR. Odvoláva sa pritom na ústavu a rozhodnutie Ústavného súdu. Ustanovenie navrhol prezident parlamentu zo schváleného zákona vypustiť.
Po novom sa pri obhliadkach má robiť rozpis povinných služieb. Ten prichádza na rad vtedy, ak v krajoch nie je obstaraný organizátor a na služby nie je prihlásených ani dostatok dobrovoľných lekárov. Po kritike zo strany lekárov-špecialistov sa cez zákon o radiačnej ochrane upravilo prechodné obdobie, kedy ich Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nebude zaraďovať do rozpisu na vykonávanie prehliadok.
Budú môcť vzniknúť tri typy sociálnych podnikov
Sociálne podnikanie na Slovensku dostane novú zákonnú podobu. Sociálne podniky majú dať prácu znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie či zdravotne postihnutým ľuďom. Vyplýva to z návrhu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z dielne ministerstva práce, ktorý definitívne schválil parlament.
Cieľom návrhu je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti. Systém jej podpory má byť podľa rezortu práce spoločensky prijateľný a plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.
„Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže,“ zdôraznilo v návrhu ministerstvo. Systém podpory je naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť ich zneužívaniu, návrh zároveň ustanovuje kontrolné mechanizmy ich dodržiavania.
Vzniknú tri typy sociálnych podnikov, pričom jednou z podmienok má byť, že takýto podnik bude musieť viac ako polovicu svojho zisku investovať do napĺňania vopred definovaného cieľa. Význam integračného podniku spočíva v zamestnávaní znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Sociálny podnik bývania bude zase slúžiť na výstavbu alebo prestavbu bytov, prípadne nájom bytov osobám s mesačným príjmom do štvornásobku sumy životného minima. Zákon má umožniť aj vznik iných registrovaných sociálnych podnikov, ktorých cieľom je dosahovať pozitívny sociálny vplyv poskytovaním iných spoločensky prospešných služieb.
Vzali na vedomie petíciu o odchode do penzie
Parlament prerokoval a vzal na vedomie občiansku petíciu, aby ľudia mohli odísť skôr do dôchodku. Občania v petícii zároveň žiadajú vytvorenie podmienok pre skorší odchod do dôchodku napríklad pre ľudí vykonávajúcich rizikové práce.
Na to, aby sa parlament mohol zaoberať podnetom občanov, bolo potrebné vyzbierať aspoň 100-tisíc podpisov. Petíciu do snemovne odovzdalo OZ KOVO. „Ľudia nevedia, kedy pôjdu do dôchodku, preto chceme zastropovať vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Bol by to jeden z najnižších stropov v rámci Európy, ale zároveň chceme aj zavedenie preddôchodku,“ priblížil zámer petície ešte vo februári tohto roka predseda odborárov Emil Machyna.
Cieľom petície je zmena súčasného dôchodkového systému, a to hlavne snaha zastaviť predlžovanie veku odchodu do penzie a vytvorenie možnosti pre skorší odchod do dôchodku bez krátenia jeho výšky. Zväz navrhuje umožniť skorší odchod do dôchodku aj pri náročnejších pracovných pozíciách, napríklad pre ľudí vykonávajúcich rizikové práce s bezprostredným ohrozením zdravia či vo viaczmennej prevádzke tak, aby im skorší odchod do dôchodku nespôsobil krátenie dôchodkovej dávky.
Podmienky vývozu umeleckých predmetov sa spresnia
Podmienky vývozu umeleckých predmetov majú byť stanovené presnejšie. Počíta s tým novela zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktorú poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Právna norma má zlepšiť podmienky ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva, zabezpečiť adekvátne odborné posúdenie predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých sa má týkať vývoz z územia SR. Novela má tiež zefektívniť posudzovanie žiadosti o povolenie na vývoz.
Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty sa podľa návrhu vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie, ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.
„Úprava právneho predpisu spresňuje obsah 18 kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz podlieha podmienkam podľa uvedeného zákona, vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov takýchto predmetov finančný prah a slovacikálnosť predmetu,“ vysvetlilo ministerstvo kultúry.
Lepšie podmienky pre vojakov v zahraničí
Pôsobenie vojakov v aktívnych zálohách bude atraktívnejšie. Lepšie podmienky budú mať aj profesionálni vojaci vyslaní na plnenie úloh v zahraničí. Počíta s tým novela zákona o brannej povinnosti, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok schválili a ktorou sa súčasne mení aj zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo Slovenska na účely vojenského cvičenia má dostávať aj zahraničný príspevok. „Podmienkou priznania zahraničného príspevku takému profesionálnemu vojakovi je, že vojenské cvičenie bude trvať nepretržite po dobu dlhšiu ako jeden mesiac,“ píše sa v pozmeňujúcom návrhu, ktorý plénum odobrilo.
Tiež bude mať nárok na telefonický hovor s blízkou osobou na náklady služobného úradu. „Podmienky, za ktorých bude možné uskutočniť telefonický hovor, frekvenciu a dĺžku trvania telefonického hovoru ustanoví služobný predpis,“ uvádza sa v návrhu.
Právna norma upravuje aj otázku náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny. Náhradu budú poskytovať bez časového obmedzenia. A to najmä preto, že profesionálni vojaci si zabezpečujú bývanie sami a pri ich premiestňovaní nemožno žiadať, aby sa v priebehu trvania služobného pomeru viackrát s rodinou sťahovali do iného miesta. Návrh určuje maximálnu výšku náhrady cestovných výdavkov za jednu vykonanú cestu.
Zmeny v cudzineckej politike prídu v máji
Slovensko mení od mája podmienky vstupu a pobytu cudzincov na obdobie dlhšie ako 90 dní na území SR. Upravuje ich na základe európskej smernice z roku 2016, a to cez novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorú v utorok 83 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. Právna norma ustanovuje aj práva štátnych príslušníkov tretích krajín na účel výskumu, štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe a v prípade výskumných pracovníkov aj ich rodinných príslušníkov.
Novela zákona z dielne ministerstva vnútra tiež zakotvuje podmienky mobility študentov, výskumných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorým udelil iný členský štát ako prvý povolenie na pobyt na základe eurosmernice. Doteraz boli pravidlá prijatia povinné len pre študentov a výskumných pracovníkov a nepovinné pre žiakov, neplatených stážistov a dobrovoľníkov.
„V zásade ide o prevzatie európskych pravidiel, ale predovšetkým to smeruje k zjednodušeniu prístupu vedeckých pracovníkov, študentov na náš trh, aby táto výmena mozgov bola jednoduchšia v rámci Európy, aby sme tak do určitej miery znížili alebo úplne zbúrali bariéry, ktoré bránili v takýchto výmenách,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
Smernica definovala aj pravidlá mobility, boli stanovené s cieľom zatraktívnenia Európskej únie pre študentov vysokých škôl, výskumných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov. Znižuje sa tak administratívne zaťaženie s tým spojené. V praxi to znamená, že u týchto kategórií cudzincov sa nebude vyžadovať prechodný pobyt na našom území do jedného roka od začiatku pobytu, ak im pobyt udelil iný členský štát ako prvý.