Ústavný právnik Eduard Bárány: Prezident sa nachádza mimo ústavy

, 20.03.2018 15:06

Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je aj poradcom premiéra Roberta Fica, hovorí, že prezident za zloženie vlády nezodpovedá a vláda nepotrebuje dôveru prezidenta, ale parlamentu.

Prezident odmietol menovať novú vládu a požiadal Petra Pellegriniho zo Smeru, aby mu navrhol novú vládnu zostavu. Umožňuje ústava prezidentovi takýto postup?

Podľa môjho názoru nie. Podľa súčasného znenia článku 111 ústavy prezident je viazaný návrhmi, ktoré mu pán Pellegrini predložil a mal menovať novú vládu v zložení, ako dostal návrh. Prezident nezodpovedá za zloženie vlády a vláda nepotrebuje na výkon svojich právomocí dôveru prezidenta, ale parlamentu.

Ústavný právnik Eduard Bárány.
Ústavný právnik Eduard Bárány. Autor: Robert Hüttner

Porušil prezident ústavu?

Keď sa mierne vyjadrím, tak sa týmto svojím krokom nachádza už mimo ústavy.

Aké možnosti majú teraz koaličné strany k dispozícii?

Čisto právne by sa dalo uvažovať prinajmenšom o dvoch typoch podaní na Ústavný súd. Prvé je prostredníctvom parlamentu, druhé je aj inou cestou. Chcem však upozorniť na časový horizont, rozhodovanie Ústavného súdu nie je reálne riešenie momentálnej situácie a pán prezident si jeho toho vedomý. Ústavný súd rozhoduje v časovom horizonte mesiacov.

S akým podaním je možné sa obrátiť na Ústavný súd?

Je možné uvažovať o niekoľkých spôsoboch. Najostrejším je ústavná žaloba pre úmyselné porušenie ústavy a to prostredníctvom parlamentu minimálne 90 hlasmi poslancov. Neviem, či by sa získali. Doba rozhodovania je v rozmedzí mesiacov. Aj keby o pár mesiacov bolo nejaké rozhodnutie, tak čo s ním. Má význam do budúcnosti. Ak by Ústavný súd odsúdil prezidenta, nerieši to situáciu, tú treba vyriešiť v kratšom časovom horizonte. Ďalšia vec je, že vo februári budúceho roka končí vo funkciách 9 z 13 sudcov Ústavného súdu, ktorých musí vymenovať prezident. Podľa mňa aj to je jeden z dôvodov, prečo prezident postupuje tak, ako postupuje. Je si vedomý týchto časových horizontov.

Ak prezident nebude akceptovať ani druhý návrh Pellegriniho na nových členov vlády, čo ďalej prichádza do úvahy?

Začíname špekulovať o niečom, čo úplne nestojí na pôde ústavy. Jedna možnosť je, že tu máme naďalej vládu v demisii. Druhá možnosť, je že pán prezident mu odoberie poverenie na zostavenie vlády a poverí druhú osobu.

Môže to byť ktokoľvek?

Ktokoľvek. Poverí niekoho zostavením novej vlády, táto vláda predstúpi pred parlament a nezíska dôveru. Pán prezident ju podľa článku 115 ústavy podrží ľubovolnú dobu pod jeho kontrolou s obmedzenými právomocami. Išlo by o spôsob, ako dovládla pani Iveta Radičová.

Bola by to tzv. úradnícka vláda.

Nepoužívajme termín úradnícka vláda, to je termín prvorepublikový a momentálne aj českej ústavy. Tento termín v sebe obsahuje aj časové obmedzenie takejto vlády.

Čiže takáto vláda menovaná prezidentom Kiskom by mohla zostať v úrade ľubovoľne dlhý čas, prinajmenšom až dovtedy, kým by sa politické strany nedohodli na predčasných voľbách?

Jediný spôsob ako ukončiť pôsobenie takejto vlády, ak vôbec, sú nové voľby.

Navrhovaná Pellegriniho vláda má síce garantovanú väčšinu v parlamente, ale prezident ju nechce menovať. Posúvame sme sa k prezidentskej forme vlády?

Posúvame sa zatiaľ k mimoústavnému posilňovaniu postavenia hlavy štátu.

Mal parlament do budúcna upraviť právomoci hlavy štátu, pokiaľ ide o menovanie vlády?

Toto nie je otázka upravenia právomocí, ale otázka dodržiavania ústavy pánom prezidentom. Nechoďme cestou, že keď niekto porušuje ústavu, tak ju začneme meniť.

Možno povedať, že ak prezident odmieta menovať Pellegriniho vládu, tak tým dotlačí koaličné strany do predčasných volieb, ak nebudú chcieť jeho podobu vlády?

Nevylučujem tento postup. Toto sú politické úvahy s veľmi slabou väzbou na ústavu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vládna kríza 2018 #Pellegriniho vláda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku