Dôvodom je, že historikom doteraz ostávajú neprístupné niektoré dôležité materiály o tejto udalosti, ktoré sa nachádzajú v archíve prokuratúry. „Ide najmä o vyšetrovací spis Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava z roku 1990,“ priblížil Neupauer. S touto iniciatívou sa historici obrátili na GP už pred niekoľkými rokmi, doteraz však prokuratúra nereagovala.
Prokuratúra nerozumie ÚPN
„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (GP SR) nerozumie spôsobu a forme interpretácie zástupcu Ústavu pamäti národa. Na základe mediálne odprezentovanej správy sa domnievame, že člen Ústavu pamäti národa úmyselne zavádza verejnosť, ak tvrdí, že "s touto iniciatívou sa historici obrátili na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky už pred niekoľkými rokmi, doteraz však prokuratúra nereagovala.“ (zdroj TASR). Je to o to viac poľutovaniahodné, ak takéto zavádzajúce tvrdenia prezentujú historici, teda tí, ktorých hlavným atribútom činnosť má byť hľadanie pravdy a jej objektívne interpretovanie. Zástupcovia ÚPN kopú do otvorených dverí," napísala vo svojom stanovisku Generálna prokuratúra SR
Aktuálnu výzvu so sprievodným listom v stredu predpoludním podali na GP. V liste historici navrhujú, aby celý dokumentačný materiál viažuci sa k Sviečkovej manifestácii, vrátane zvukových, obrazových a fotografických materiálov a nachádzajúci sa v správe alebo archívoch Generálnej prokuratúry SR bol odovzdaný do archívu ÚPN alebo Slovenského národného archívu (SNA) a bol tak sprístupnený historikom a bádateľom na vedecký výskum a prehĺbenie poznatkov o tejto dejinnej udalosti.
Neupauer v tejto súvislosti poukázal i na možné riziko skartovania týchto materiálov. „Predsa len, od udalosti ubehlo už 30 rokov, skartačná prax každého archívu je iná. Ak by však došlo k zničeniu týchto materiálov, dejiny by to vnímali ako ničenie dokumentov o vlastnej novodobej histórii.“