Gašparovič: Kisku nekritizujem, ale konal by som inak

Vo vysokej ústavnej funkcii zažil tri pády vlády, ktoré viedli k predčasným voľbám. No vždy sa im snažil zabrániť. Preto víta, že sa nateraz našlo iné ústavné riešenie vládnej krízy, ktorú spustila brutálna vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. "Zodpovední však teraz musia dôsledne vyšetriť nielen tragédiu mladej dvojice, ale aj všetky podozrenia z korupcie a hospodárskej kriminality smerujúce do prostredia vládnych úradníkov," povedal v rozhovore pre Pravdu bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič.

, 22.03.2018 06:00
Ivan Gašparovič, exprezident Foto: ,
Bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič.
138

Je podľa vás správne, že napokon pred predčasnými voľbami dostala prednosť rekonštrukcia vlá­dy?

Áno, jednoznačne. Bola to najrozumnejšia z alternatív, aké sám pán prezident Kiska navrhol na riešenie súčasnej krízovej situácie. Koalícia, ktorá vzišla z volieb, má v parlamente stále väčšinu, takže predčasné voľby netreba. Pád vlády vždy prináša veľké riziká, je preto dobré rešpektovať ústavu, ktorá jasne stanovuje časové obdobia na výkon jednotlivých funkcií. Teraz je však otázkou, ako sa s novými ľuďmi vo vláde vysporiada prezidentovo okolie a aj občania protestujúci na uliciach. Či pochopia, že i keď nedošlo k totálnej zmene, došlo k takej reforme vlády, ktorá upokojí spoločnosť a zabezpečí, aby mohli orgány činné v trestnom konaní dôkladne a zodpovedne vyšetriť to obrovské nešťastie, ktoré viedlo k týmto udalostiam.

Je zrejmé, že vražda novinára a jeho priateľky bola spúšťačom krízy. Odhalenie páchateľov by však nepochybne ovplyvnilo aj ďalšie politické dianie.

Určite. Spýtajme sa takto: Boli by ľudia vyšli do ulíc, keby sa tá tragédia nestala? Asi nie, veď Slovensko v ostatnom období výrazne napredovalo – ekonomicky, sociálne aj z pohľadu zahraničnopoli­tického. No treba aj poctivo dopovedať: Práve tá vražda vyniesla na svetlo mnohé negatívne skutky štátnych orgánov. Vyplavili sa vážne podozrenia z hospodárskej kriminality, najmä pri narábaní s eurofondmi. Úlohou štátu je preto vytvoriť príslušným orgánom všetky podmienky na to, aby nielen odhalili a potrestali zodpovedných za smrť dvoch mladých ľudí, ale aj odkryli podhubie tých podozrení.

Myslíte si, že je tu naozaj všeobecný záujem dvojnásobnú vraždu vyšetriť?

Zase si položme otázku: Nájdu sa dnes aj takí, ktorí si objektívne vyšetrovanie neprajú? Podľa mňa áno, lenže sú na oboch stranách. Možno ho nechcú tí, čo majú maslo na hlave v súvislosti s odlievaním štátnych peňazí. Lenže odhalenie motívu vraždy by mohlo vziať z rúk účinnú zbraň aj tým, čo teraz naháňajú ľudí do ulíc s víziou katastrofy, ktorá podľa nich postihla tento štát. Každý deň sa vyplavujú nové a nové problémy a nikto už nevie, čo je pravda, polopravda a čo lož. Novým ministrom vnútra a spravodlivosti pripadne veľmi zodpovedná úloha. Nie aby do vyšetrovania zasahovali, ale aby dbali na to, že sa doň nebude starať nikto iný, iba zodpovedné orgány. Musia im dať čas, ktorý na svoju prácu potrebujú. Výsledky vyšetrovania potom rozhodnú, kto získa dôveru občanov v riadnych voľbách.

Dokážu to však pod súčasným vedením? Vyvíja sa tu predsa silný tlak napríklad na odstúpenie šéfa Policajného zboru Tibora Gašpara.

Myslím si, že ak niekomu najviac záleží na vyšetrení toho zločinu, tak je to práve polícia. Tá sa teraz naozaj musí rehabilitovať a ukázať, že koná slobodne a len nezametá veci pod koberec. Osobne som presvedčený, že si túto úlohu aj splní. Môže to urobiť len ona! Pravdaže, pomoc zahraničných inštitúcií je vítaná, no ťarcha zodpovednosti je na slovenskej polícii. A následne prokuratúre a ďalších zložkách, treba im dať voľnú ruku.

Keby ste mali túto horľavú politickú situáciu z pozície prezidenta riešiť vy, ako by ste sa zachovali?

Mám osobné skúsenosti, ako ústavný činiteľ som zažil všetky tri pády vlády. Ako predseda parlamentu v roku 1994, keď predčasne skončil Mečiarov kabinet, som bol predseda parlamentu. A dvakrát ako prezident, keď v rokoch 2006 a 2011 predčasne skončili vlády pána Dzurindu a pani Radičovej. Všetky tie situácie boli rôzne a vyžadovali si iný prístup. Nemienim kritizovať konanie pána Kisku, môžem však povedať, čo by som na jeho mieste urobil ja.

Skúste to teda porovnať.

Kým pán prezident Kiska napríklad začal hneď po vypuknutí krízy volať po predčasných voľbách, ja som sa vždy snažil vládu zachovať. On najprv rokoval s opozíciou. Ja, keď padla vláda pani Radičovej, zavolal som si najprv zástupcov koalície, potom opozície, a nakoniec všetkých naraz, aby som si urobil celkovú predstavu. Nebudem už komentovať mnohé nie šťastné vyjadrenia a návrhy pána prezidenta, zaskočilo ma však, keď po stretnutí s riaditeľom SIS vyhlásil, že sa od neho dozvedel, že predstavitelia vlády mali od tajných už dávno správy o talianskej mafii. Lenže ak ich mali oni, musel ich mať tiež, veď SIS mu dáva tie isté informácie.

Ako si spomínate na udalosti okolo pádu Radičovej vlády?

Opakujem, nebol som za to, aby padla. Aj keď politicky som stál na inej strane. Už keď sa schyľovalo ku kríze, stretol som sa s pani premiérkou a radil som jej: Urobte všetko pre to, aby ste pádu vlády zabránili. Keď mi povedala, že chce podať demisiu, odpovedal som, že ju neprijmem. Keď sa spýtala, že čo má teda robiť, lebo vraj Sulík odmieta podporiť euroval, nabádal som ju, doslova som ju prosil: Rokujte o podpore aj so Smerom! Asi po týždni mi opäť zatelefonovala, že chce spojiť to hlasovanie s potvrdením dôvery vláde. Bol som práve na ceste do Budapešti na stretnutie V4. Odtiaľ som mal naplánovanú cestu do Indonézie. Napriek tomu sme sa na druhý deň ešte stihli stretnúť v Bratislave. Presviedčal som ju, aby hlasovania nespojila. Rozišli sme sa s tým, že si zatelefonujeme. Aj sa tak stalo. Hovorila, že situácia nie je dobrá, ale že s Ficom nerokovala. A potom? V Indonézii boli tri hodiny ráno, keď mi na dvere zabúchal minister hospodárstva Miškov. Oznámil mi: Pán prezident, padla vláda! Ja na to: Nemohla padnúť, veď som mal s premiérkou dohodu! No napokon to bola pravda, tak som okamžite cestoval domov.

Čo nasledovalo potom? Po páde vlády ste predsa prebrali právomoci premiéra.

Neboli to jednoduché chvíle. Bolo treba rozhodnúť, čo ďalej. Tým, že pani premiérka dala hlasovať o svojej dôvere, nemohol som ju ako prezident poveriť vedením vlády po tom, čo odstúpila. Postrehol som, že ona ani celá koalícia si vopred ani neuvedomili, že keď vláda padne, tým dňom končia. Čiže nastalo vákuum, politické strany sa nevedeli dohodnúť na zostavení novej vlády. Vyše týždňa sa hádali. Dokonca som si vypočul v správach, že Figeľ sa v mene KDH dohodol na spolupráci s opozíciou. Na druhý deň ráno prišiel za mnou pán Hrušovský a tvrdil: Pán prezident, žiadna taká dohoda nie je! Figeľ to robil poza môj chrbát! Vtedy som si k sebe zavolal šéfov všetkých politických strán a povedal som im: Páni predsedovia, do zajtra mi prídete povedať, či ste schopní dohodnúť sa, inak zostavím svoju vládu! Ešte v ten istý deň prišli s návrhom na predčasné voľby, aj že hneď prijmú ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a zmenou ústavných článkov zvýšia právomoci prezidenta vo vzťahu k dočasnej vláde. A dali mi právomoci premiéra, takže pôvodná vláda zasadala vtedy, kde som ju zvolal ja.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
138 debata chyba
Viac na túto tému: #prezident Ivan Gašparovič #vládna kríza 2018 #Pellegriniho vláda