Najpozitívnejšie vnímanou historickou udalosťou je SNP, vyplýva z prieskumu

Najpozitívnejšie vnímanou historickou udalosťou je Slovenské národné povstanie. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS, ktorý robila v dňoch 7. až 13. marca formou osobného dopytovania sa. Výberovú vzorku tvorilo 1 012 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.Prieskum je súčasťou výskumu Sociologického ústavu SAV a Inštitútu pre verejné otázky. V rámci prieskumu sa respondentov pýtali „Ako hodnotíte nasledujúce udalosti alebo obdobia našej histórie?“ Podľa prieskumu hodnotí SNP jednoznačne a skôr kladne 63% opýtaných. Ďalších 20% hodnotí povstanie rovnako kladne ako záporne, jednoznačne a skôr záporne ho hodnotí 8% opýtaných. Na druhom mieste sa umiestnil vznik samostatnej SR. Ten jednoznačne a skôr kladne hodnotí 59% opýtaných. Rovnako kladne ako záporne túto historickú udalosť vníma 23% respondentov a jednoznačne a skôr záporne 13%. Na treťom mieste sa umiestnila nežná revolúcia z roku 1989. Tú jednoznačne a skôr kladne vníma 56% opýtaných, rovnako kladne ako záporne 25% a jednoznačne a skôr záporne 13% respondentov. V kategórii jednoznačné a skôr kladné hodnotenie dosahuje rovnaké číslo ako nežná revolúcia aj vstup SR do EÚ z roku 2004.

Pri príležitosti 30. výročia tzv. Sviečkovej manifestácie, ktoré si pripomíname v nedeľu 25. marca, sa výskum zameral aj na vnímanie tejto udalosti. Konkrétne túto udalosť jednoznačne a skôr kladne hodnotí 47% opýtaných, rovnako kladne ako záporne 28% a jednoznačne a skôr záporne 12% respondentov. „Priaznivé hodnotenie prevažuje nad záporným vo všetkých sociálno-demografických skupinách – u žien i mužov, ľudí každého veku a vzdelania, obyvateľov obcí všetkých veľkostí i všetkých regiónov Slovenska. Ľudia hlásiaci sa ku katolíckej, evanjelickej a gréckokatolíckej cirkvi sa pri hodnotení Sviečkovej manifestácie neodlišujú od neveriacich, u všetkých z nich dominuje názor, že ide o kladnú historickú udalosť,“ konštatuje výskum.

Zároveň sa však podľa výskumu prejavili aj nezanedbateľné rozdiely. „Tým prvým je odlišná schopnosť zaujať hodnotiace stanovisko. Mimoriadne vysoký podiel respondentov, ktorým pojem Sviečková manifestácia nič nehovorí, bol v najmladšej vekovej skupine (až 28 %) a medzi študentmi (25 %). Výrazné rozdiely sa prejavili aj v zastúpení kladných hodnotení. Najpriaznivejší postoj k Sviečkovej manifestácii zaujímajú ľudia v mladšom strednom veku (52 %) na rozdiel od najstarších (41 %); podnikatelia a živnostníci (70 %) v kontraste k nezamestnaným (35 %); obyvatelia Trnavského kraja (65 %) oproti obyvateľom Banskobystrického a Košického kraja (35 %),“ konštatuje štúdia.

Významným faktorom je podľa materiálu aj politické presvedčenie. „Najpriaznivejšie ju vnímajú ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že politický systém pred rokom 1989 si vyžadoval hlboké zmeny. Podstatne zdržanlivejší názor zastávajú ľudia, podľa ktorých bol bývalý politický režim v podstate v poriadku, takže by boli stačili iba jeho menšie zmeny. A napokon najkritickejšie vidia túto udalosť ľudia, ktorí si myslia, že na bývalom režime nebolo treba meniť vôbec nič,“ dodáva štúdia.