Kiska čaká v otázke Skripaľa jasný postoj, Parízek nevylúčil vyhostenie ruských diplomatov

, 27.03.2018 11:44, aktualizované: 17:53
Prijatie Štátneho tajomníka MZVaEZ SR Kiska...
Zľava: štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek a prezident SR Andrej Kiska počas prijatia štátneho tajomníka MZVaEZ SR v Prezidentskom paláci v súvislosti so stanoviskom ministerstva zahraničných vecí k podpore spojencov v krokoch voči Rusku v kontexte udalostí posledných dní. Autor: ,

Prezident SR Andrej Kiska očakáva v súvislosti s kauzou otráveného bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julie jasný a zásadový postoj Slovenska. Vyplýva to z vyjadrení Kiskovho hovorcu Romana Krpelana. Situáciou by sa mala v stredu (28.3.) zaoberať Bezpečnostná rada SR. Po incidente viaceré štáty oznámili vyhostenie ruských diplomatov, Slovensko sa k nim nepridalo.

O krokoch rezortu diplomacie hovoril prezident so štátnym tajomníkom ministerstva Lukášom Parízekom (nom. SNS). Ani s krokmi, ani s Parízekovým vysvetlením nie je Kiska spokojný. „Prezident Andrej Kiska požiadal ministerstvo zahraničných vecí o vysvetlenie, prečo Slovensko nepostupovalo rovnako ako naši partneri v Európskej únii a V4, v súvislosti s požiadavkou Veľkej Británie vyhostiť ruských diplomatov,“ uviedol Krpelan.

Pripomenul, že požiadavka bola reakciou na útok chemickým plynom na území Spojeného kráľovstva. „Vysvetlenie štátneho tajomníka Lukáša Parízeka prezident nepovažuje za dostatočné a s doterajšími krokmi rezortu zahraničných vecí vyjadril nespokojnosť,“ doplnil Krpelan s tým, že svoj postup prezident oprel aj o informácie spravodajských služieb.

„Po tomto prijatí prezident Kiska telefonoval s premiérom Petrom Pellegrinim a oznámil mu, že očakáva zásadový a jasný postoj Slovenska k požiadavke prejaviť solidaritu s jedným z našich dôležitých partnerov,“ informoval Krpelan. Predseda vlády informoval, že situáciu by mala riešiť Bezpečnostná rada.

Parízek nevylučuje vyhostenie, ak bude potrebné

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek (nom. SNS) nevylúčil, že ak to bude potrebné, Slovensko môže vyhostiť ruských diplomatov. O krokoch rezortu diplomacie hovoril Parízek s prezidentom SR Andrejom Kiskom, ktorý si ho zavolal pre kauzu bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa otráveného v Británii.

„Ak by vyšetrovanie potvrdilo obvinenia, ktoré boli vznesené, budeme zvažovať ďalšie kroky,“ odpovedal Parízek na otázky novinárov, či pri ďalších krokoch, ktoré spomína, je v hre vyhostenie diplomatov. Parízek prezidentovi vysvetľoval postup, ktorý v kauze zvolil rezort diplomacie. Slovensko jednoznačne odsúdilo útok chemickou bojovou látkou v Salisbury v Spojenom kráľovstve a ministerstvo zahraničia si predvolalo veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku.

Parízek už bol s ruským veľvyslancom

Parízek sa s veľvyslancom Alexejom Fedotovom už stretol. „Vyzval som Ruskú federáciu na spoluprácu v objasňovaní incidentu, vo vyšetrovaní a v poskytnutí čo najviac relevantných informácií, aby bolo umožnené prípad vyšetriť. Pevne veríme, že sa nepotvrdia podozrenia, ktoré sú momentálne komunikované,“ uviedol.

Veľvyslanca sa pýtal aj na to, prečo Rusko spomenulo v súvislosti s novičokom, čo je látka, ktorá mala byť použitá na otrávenie bývalého agenta Skripaľa a jeho dcéry Julie, aj Slovensko. „Rusko sa ospravedlnilo,“ povedal Parízek. Podľa vysvetlenia sa malo Slovensko spomenúť omylom.

Po incidente Spojené kráľovstvo vyhostilo ruských diplomatov, pridalo sa ďalších 16 členských krajín EÚ. Americký prezident Donald Trump v reakcii na prípad nariadil vyhostiť 60 ruských diplomatov a zatvoriť ruský konzulát v meste Seattle. Slovensko diplomatov nevyhostilo.

Parízek nesúhlasí s názorom, že sa Slovensko nepridalo k spojencom. „Nepovedal by som, že sme sa nepridali. My solidaritu prejavujeme, so spojencami úzko komunikujeme, odsúdili sme daný incident, veríme v skoré vyšetrenie prípadu,“ doplnil.

S európskymi partnermi podľa Parízeka postupuje Slovensko koordinovane. „Komunikujeme. Ale je naše právo zaujať stanovisko k danej veci a zvoliť si adekvátne kroky. A za adekvátne kroky považujeme predvolanie veľvyslanca, čo sa stalo, a ďalšie kroky budeme zvažovať podľa toho, akým spôsobom bude vyšetrovanie prebiehať,“ zopakoval štátny tajomník.

Nepovedal, či bol prezident Kiska spokojný s jeho vysvetlením a stanoviskom k prípadu. „Zaujímal sa o to, ako prebieha postup,“ doplnil Parízek, ktorý verí, že hlava štátu bola spokojná. Prezident sa po stretnutí nevyjadril.

Mimoriadne zasadnutie Zahraničného výboru pre prípad Skripaľ

Predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová zvoláva mimoriadne zasadnutie výboru, na ktorom by mala odznieť informácia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti v prípade použitia zakázanej chemickej látky novičok na pôde Európskej únie. „Slovensko sa nemôže tváriť, že sa nás závažný útok na pôde EÚ netýka. Britská premiérka Theresa May označila tento útok za drzý a bezohľadný a jasne ho spojila s agresívnym správaním Ruskej federácie voči Európe a ďalším krajinám v ruskom susedstve,“ informovala Cséfalvayová v tlačovej správe. Preto chce vedieť, prečo sa Slovensko nepripojilo k väčšine európskych krajín.

„K dnešnému dňu tak urobilo už 18 krajín. Rusko dlhodobo destabilizuje svoje susedstvo a myslím, že k ráznejším krokom v súvislosti s Ruskou federáciou malo prísť zo strany našej diplomacie, už vtedy keď Putinovo vedenie Ruska v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym, spustilo konflikt na východe Ukrajiny, alebo keď nad Donbasom došlo k zostreleniu malajzijského lietadla MH17. Ako som už viackrát povedala, Rusku treba dôrazne ukázať, že existuje červená čiara, ktorej prekročenie má svoje následky,“ pokračovala Cséfalvayová, ktorá nedávno na tomto poste nahradila Františka Šebeja, ktorý z parlamentu odišiel.

Predsedníčka výboru pripomenula, že podľa programového vyhlásenia vlády, ktoré v pondelok schválili, je národno-štátnym záujmom krajiny jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR, založená na širokej politickej zhode. „Toto znamená, že Slovenská republika bude zdieľať hodnoty Európskej únie a zároveň bude solidárna s krajinami, ktorých suverenita alebo záujmy budú porušené zo strany akéhokoľvek agresora alebo narušiteľa. Nehovoriac o tom, ak na území našich spojencom v EÚ alebo NATO dôjde k použitiu jedovatého plynu za účelom spáchania vraždy, pričom podozrivým je štát,“ dodala.

Prípad Skripaľ

Skripaľa a jeho dcéru otrávili 4. marca v juhoanglickom mestečku Salisbury nervovoparalytickou látkou novičok vyvinutou v sovietskych laboratóriách. Obaja sa nachádzajú v kritickom stave. Moskva pred dvoma týždňami vyhlásila, že na vývoji jedu pracovalo Česko, Británia či Švédsko a Slovensko. Česko aj Švédsko si vtedy ruských veľvyslancov predvolali, Slovensko tak urobilo až dnes. Britská premiérka Theresa May vyhlásila, že za otravou stojí Rusko. Podľa šéfa britskej diplomacie Borisa Johnsona môže byť za útokom priamo Vladimír Putin. Británia už reagovala vyhostením 23 ruských diplomatov. V pondelok sa k Británii pridali ďalšie krajiny Európskej únie, ale aj Kanada, Ukrajina či Austrália. USA vyhostia 60 diplomatov a zatvoria ruský konzulát v Seattli. Z krajín Visegrádskej štvorky je Slovensko jedinou krajinou, ktorá ruského diplomata nevyhostí. Rusko vinu kategoricky odmieta.

#Andrej Kiska #Sergej Skripaľ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku