„Pre viaceré porušenia zákona sú v mnohých prípadoch dlžníci povinní vrátiť len požičanú istinu a nemusia platiť vysoké úroky ani poplatky. Problém je v tom, že mnoho z nich sa nevie brániť a nepodá odpor proti platobnému rozkazu a potom je už veľmi ťažké zastaviť rozbehnutú exekúciu,“ povedal Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. V prospech nebankových spoločností hrá aj najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré zakázalo automatické zametanie už premlčaných dlhov.
Dlhy dnes už neexistujúcej nebankovky Provident aktuálne vymáha spoločnosť KRUK. „KRUK nemôže hodnotiť platnosť a kvalitu zmlúv spoločnosti Provident, táto právomoc patrí špecializovaným inštitútom a súdom. Podľa toho, čo vieme o nami odkúpených zmluvách, žiadny z orgánov, ktoré môžu v tejto záležitosti záväzne rozhodovať, nič také nepotvrdil,“ povedala PR špecialistka spoločnosti KRUK Markéta Kolářová.
Viaceré porušenie zákona
Prvé problémy v zmluvách od spoločnosti Provident zistili slovenské štátne orgány už v roku 2010. „Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., bola Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách prerokovávaná v roku 2010 so závermi, že uzatvárané zmluvy so spoločnosťou spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa,“ povedal Peter Bubla, hovorca slovenského ministerstva spravodlivosti. Po týchto zisteniach začala štátna správa viac kontrolovať podnikanie na Slovensku pôsobiacich nebankových spoločností.
V prípade Providentu si úradníci viac posvietili na zmluvy uzatvárané v rozmedzí rokov 2012 až 2015. „Z týchto zmlúv je možné konštatovať, že naďalej sa vyskytujú neprijateľné zmluvné podmienky,“ dodal Bubla.
V už uzatvorených zmluvách chýbala výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. „Taktiež absentujú údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľských úverov,“ priblížil Bubla. Zároveň si nebankové spoločnosti účtovali príliš vysoké úvery a poplatky. Keďže v mnohých prípadoch Slováci pre úvery vo výške pár tisícov eur nakoniec prišli o vlastnú strechu nad hlavnou, začal štát tvrdo regulovať pôsobenie nebankových spoločností.
Podnikanie spoločnosti KRUK je orientované na vymáhanie dlhov. „Náš obchodný model je založený na odkúpení pohľadávok a pomoci ľuďom, ktorí sa dostali do ťažkej finančnej situácie a nemôžu zaplatiť celý dlh naraz. Umožňujeme im rozloženie dlhov do splátok aj na 10 rokov, a to bez žiadnych dodatočných nákladov, ako sú úroky a poplatky,“ uviedla Kolářová.
Podľa združení pre ochranu spotrebiteľov však nie sú navrhované podmienky v mnohých prípadoch pre dlžníkov tým najvýhodnejším riešením. „Každá spoločnosť chce na zadlžených ľuďoch v prvom rade zarobiť. Niekedy sa pritom vymáhajú už premlčané dlhy, inokedy sa pôžičky zvýšia o rôzne protizákonné poplatky,“ povedal Dutko. Ten aktuálne zastupuje dvoch ľudí aj v spore so spoločnosťou KRUK.
Tvrdá regulácia
Na prelome rokov 2014/2015 prišlo k definovaniu úžery v Občianskom zákonníku. V uzatváraných zmluvách tak skončili malé písmena, ktoré spôsobovali ťažkú čitateľnosť textu upozorňujúceho na vysoké úroky a poplatky. Zaviedol sa takzvaný úrokový strop a štát zakázal exekvovať nehnuteľnosti pri dlhoch do 2-tisíc eur. Zároveň exekútori môžu dlžníkom zablokovať na účtoch len dlžnú sumu a nie celý účet a ťažko zdravotne postihnutí občania nemôžu pre nesplácanie dlhov prísť o osobné motorové vozidlo.
Kladivom na nebankové spoločnosti sa stali licencie od Národnej banky Slovenska. Regulátor finančného trhu okresal počet nebankových spoločností z viac ako 300 na 31. V januári 2016 začala tiež platiť trestná zodpovednosť právnických firiem aj za úžeru a poškodzovanie spotrebiteľa. Od februára 2016 musia súdy zohľadňovať ochranu spotrebiteľa aj pri zmenkových konaniach. "Tiež sa zamedzilo vydávanie rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru napríklad viac ako 90 percent za rok,“ uviedol Bubla.
Ďalej spotrebiteľský úver možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom na účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa. Samotná hotovostná pôžička môže byť len bezúročná a bez poplatkov. Posledná veľká zmena prišla v marci 2017, odkedy sú pre zadlžených ľudí viac prístupné osobné bankroty. Aktuálne koalícia rokuje o konečnej podobe pripravovanej exekučnej amnestie.
Nie vždy vyhrajú dlžníci
Bez dobrej právnej ochrany môžu dlžníci nakoniec zaplatiť pôžičku aj s vysokými úrokmi. Krajský súd v Banskej Bystrici ešte v roku 2014 priznal istej spoločnosti právo vymáhať od bývalého klienta nebankovej spoločnosti Pohotovosť denný úrok vo výške 0,25 percenta.
Nespokojný dlžník na súde márne argumentoval tým, že denný úrok vo výške 0,25 je obyčajná úžera, keďže v priebehu jedného roka pôžičku preplatí o viac ako 91 percent. Pár rokov dozadu ešte neplatil takzvaný úrokový strop a samotné určenie úžery bolo čisto na rozhodnutí súdov.
Dnes už je v zákone stanovené, koľko peňazí môžu nebankové spoločnosti zarobiť na poskytnutí úveru. Takzvaná maximálna odplata voľne nazývaná aj ako úrokový strop je pri pôžičkách splatných v rozmedzí troch až šiestich mesiacov vo výške 16,34 percenta. Pri úveroch splatných v rozmedzí šiestich mesiacov až jedného roka je maximálny úrok stanovený na 25,48 percenta. Pri úveroch splatných v rozmedzí jedného až piatich rokov je aktuálny ročný úrokový strop vo výške 19,22 percenta, v rozpätí od päť do desať rokov je strop 17,5 percenta a nad desať rokov je 9,2 percenta.
Legálne najvyššie ročné úroky až vo výške 45,28 percenta môžu mať pôžičky realizované prostredníctvom kreditných kariet. Zároveň pôžičky splatné do 3 mesiacov v maximálnej výške sto eur môžu mať maximálny ročný úrok vo výške 30 percent. O niečo vyššie môžu byť úročený aj lízing a havarijné poistenie. Pri úveroch splatných v rozmedzí troch až šiestich mesiacov je strop 20,43 percenta, pri šiestich mesiacoch až jednom roku stúpa na 31,85 percenta, pri jednom až piatich rokoch klesá na 24,03 percenta, pri piatich až desiatich rokoch sa znižuje na 21,88 percenta a nad desať rokov je strop vo výške 11,5 percenta. Za porušenie aktuálne platných úrokových stropov môže Národná banka Slovenska udeliť nebankovej spoločnosti pokutu v maximálnej výške 700-tisíc eur.