Dobrotková: Neverejné zariadenia spejú k záhube

Systém financovania sociálnych služieb je zložitý, umožňuje, ale neraz aj núti prispôsobovať si čísla, a časté zmeny zákonov postihujú aj seriózne zariadenia. Upozorňuje na to Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.

, 03.04.2018 15:00
2

Aké máte skúsenosti s ostatnou novelou zákona o sociálnych službách?

Jeho pozitívum je v tom, že príspevky na odkázanosť teraz od štátu naozaj dostávajú aj neverejné zariadenia, čo kraje nie vždy dodržiavali. V prípade pobytových sú vyššie ako vlani, v najvyššom stupni až zhruba o 150 eur.

Štát dával na jedného klienta stacionára až 184 eur, a ich využívanie donedávna nesledoval. Pravdaže, niektorí tie pravidlá zneužili.

Negatívom však je, že v dôsledku rastu minimálnej mzdy sa nám zdvihli aj mzdové náklady na zamestnancov. A od mája sa zvýšia ešte radikálnejšie, keďže poskytovatelia budú musieť svojim pracovníkom platiť príplatky za prácu v noci, cez sviatky a ďalšie. Náklady na jedno miesto preto vzrastú o 200 až 300 eur. Čiže oveľa viac, ako nám pridali, minieme na mzdy. Alebo si zamestnancov neudržíme.

Ambulantné zariadenia v nočnom či vo víkendovom režime nefungujú. Prečo sú na tom ešte horšie ako pobytové?

Pretože pre ambulantné zariadenia štát príspevky na odkázanosť, naopak, znížil. Takže mnohé z nich sa ocitli vo vážnej situácii a v týchto podmienkach nedokážu ponúkané služby zafinancovať. Ak sa nič nezmení, neverejné zariadenia asi pomaly dospejú k záhube. Ale problémy budú mať aj tie verejné, zriadené obcami či mestami. Ak miestne samosprávy budú vidieť, aké diery im robia v rozpočte, budú ich utlmovať.

Ak časť financovania služieb prevzal štát, krajom sa predsa uvoľnili ruky a môžu dať zariadeniam viac peňazí na prevádzku.

Áno, ale kraje predovšetkým financujú verejné zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. A problém je, že často čarujú s číslami. Niekedy štandardné výdavky na prevádzku vo svojich zariadeniach neuvádzajú pravdivo, nezahŕňajú do výslednej sumy všetky položky, niektoré financujú iným spôsobom. Napríklad deklarujú prevádzkové náklady na úrovni 1 000 eur, kým neverejný poskytovateľ ich vyčísli na 1 100 eur na mesiac a klienta.

Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Milada Dobrotková Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.

Takže kraj mu napokon, ak vôbec, dá menej, ako potrebuje. Pritom nie je možné, aby mal verejný poskytovateľ tak výrazne menšie výdavky ako neverejný. Zákon by mal stanoviť paušálnu úhradu, napríklad že kraj musí všetkým zariadeniam prispievať sumou 5 či 10 eur na deň a klienta. Inak sa nepohneme z miesta.

Novela zákona vznikla aj preto, že ministerské kontroly odhalili veľké nedostatky v mnohých ambulantných denných stacionároch, ktoré hraničili až s tunelovaním štátnych peňazí.

Áno, štátny tajomník Branislav Ondruš tvrdí, že najmä na východe krajiny vznikali v poslednom období desiatky nových stacionárov, ktoré nespĺňali prísne kritériá kladené na tieto zariadenia. Že fungovali v podstate len ako kluby dôchodcov, ktoré by si mali financovať obce. V tomto prípade však flagrantnú chybu urobilo práve ministerstvo, keď kedysi pre tento druh služby pripravilo legislatívu, ktorá to tunelovanie umožnila.

Štát podľa zákona dával na jedného klienta stacionára až 184 eur, a ich využívanie donedávna nesledoval. Pravdaže, niektorí tie pravidlá zneužili, no tí seriózni sa nielenže usilovali pomôcť svojim odkázaným obyvateľom, ale z týchto peňazí tiež dofinancovávali iné druhy sociálnych služieb, na ktoré by inak nemali zdroje. Žiaľ, nové nastavenie zákona postihne plošne všetky stacionáre, teraz budú rýchlym tempom zanikať. Čo je dosť na škodu veci, pretože sa tým vzďaľujeme modernej Európe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #sociálne služby #Milada Dobrotková #Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb