Túto možnosť minister Peter Gajdoš (SNS) ešte vlani zastavil. Ministerstvo vtedy dôvodilo, že Švédi podľa medzinárodných zmlúv nemôžu mať viac stíhačiek, pretože by vlastnili aj tie, čo by prenajímali Slovensku. Švédska strana však obmedzenie počtu lietadiel medzinárodným dohovorom nepotvrdila. Zrušenie rokovaní o prenájme však otvorilo cestu kúpe alebo lízingu a zároveň rozšírilo ponuku o americké F-16.
Ešte pod vedením bývalého ministra Martina Glváča (Smer) rezort zvažoval hlavne švédske stíhačky. Rokovania so švédskou spoločnosťou Saab o 14 stíhacích lietadlách Jas-39 Gripen prebiehali od roku 2013. Pretože v tom čase minister miliardu eur nemal, vyjednával prenájom. Po posledných parlamentných voľbách v roku 2016 ho nahradil nominant SNS Peter Gajdoš. V polovici októbra minulého roku jeho ministerstvo otočilo a s prenájmom prestalo počítať.
Nie je pravda, že by Švédi odmietali prenájom letových hodín a žiadny problém s nejakými dohovormi nie je. To je nezmysel.bezpečnostný analytik Jaroslav Naď
Tajomník služobného úradu Ján Hoľko vtedy tvrdil, že treba prehodnotiť systém obstarania. „Pri rokovaniach so švédskou stranou sme zistili, že o prenájme letových hodín absolútne neuvažujú,“ povedal vlani v októbri Hoľko. „Lietadlá sú vlastníctvom Švédskeho kráľovstva a nemôžu mať viac lietadiel, pretože im to určuje Viedenský dohovor,“ vysvetľoval Hoľko s tým, že otvorený stále zostáva ich nákup alebo lízing. Spomenul tiež, že do úvahy prichádza aj predĺženie abonentskej zmluvy s Rusmi, uzavretie zmluvy s iným partnerom alebo predĺženie životnosti lietadiel.
Denník Pravda teraz získal reakciu švédskej strany, tá reguláciu počtu strojov nepotvrdila. „Model zaobstarania bojových lietadiel pre Slovensko je súčasťou vyjednávaní medzi Švédskom a Slovenskom a nie je obmedzený žiadnym takýmto medzinárodným dohovorom. Počas prebiehajúcich rokovaní ale nebudeme komentovať žiadne detaily ohľadom diskusií medzi Švédskom a Slovenskom,“ uviedol pre Pravdu Magnus Collet, kancelár švédskej ambasády vo Viedni.
Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku hovorí, že na to upozorňoval prvýkrát už v októbri. Podľa neho Hoľko zavádzal. „Nie je pravda, že by Švédi odmietali prenájom letových hodín a žiadny problém s nejakými dohovormi nie je. To je nezmysel,“ povedal pre Pravdu Naď.
Denník Pravda požiadal o reakciu samotného Hoľka, ten na našu otázku neodpovedal. Hovorkyňa ministerstva obrany iba uviedla, že sa stále počíta s dvoma možnými dodávateľmi. „Rokovania v súčasnosti prebiehajú už iba s americkými a so švédskymi partnermi,“ odkázala Danka Capáková. Analytik Naď si myslí, že rezort rokuje už len s Američanmi a aj to len o stíhačkách, ktoré by mali prísť až okolo roku 2024. „Dovtedy budú podpisovať predĺženie zmluvy s Rusmi, a to je aj ich cieľom,“ mieni Naď. Poznamenal, že Švédsko dokáže dodať stíhačky na akúkoľvek zmluvu do 18 mesiacov od podpisu zmluvy.
Ambasáda USA v novembri minulého roka potvrdila aktívne rokovania s rezortom obrany o stíhačkách F-16V Block 70/72. Ministerstvo ich požiadalo o predloženie oficiálnej ponuky. Tá je stále v štádiu prípravy. Tieto lietadlá majú byť vybavené technológiou modernejších strojov F-35. Ak by sa Slovensko nakoniec pre ne rozhodlo, na základe medzivládnej dohody by mohlo využiť americký vládny program Foreign Military Sales, ktorý spojencom ponúka rovnaké podmienky, aké má aj americká armáda.
Český vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr viackrát poukazoval, že gripeny by boli pre Slovensko vhodnejšie aj kvôli spolupráci s Českom a Maďarskom, ktoré tiež využívajú prenájom letových hodín od Švédov. Americkým F-16 sa podľa neho gripeny vyrovnajú. Sú navyše zhruba o 40 percent lacnejšie a majú nižšie prevádzkové náklady. F-16, naopak, používajú Poliaci, Rumuni, Belgičania, Holanďania, Dáni či Portugalci.
V súčasnosti zabezpečuje ochranu slovenského vzdušného priestoru 12 dvojmotorových ruských stíhačiek MiG-29 na základe abonentskej zmluvy. Letuschopné sú asi štyri z nich. Aj keď by na základe proeurópskeho a proatlantického smerovania Slovenska mali ruské migy v slovenskej armáde definitívne skončiť, abonentná zmluva s Ruskom vyprší v roku 2019. Dovtedy nové stíhačky ministerstvo obstarať nedokáže, očakáva sa preto jej krátkodobé predĺženie alebo predĺženie životnosti lietadiel.
Vláda definitívne rozhodnutie o budúcnosti nadzvukového letectva odložila do 29. júna 2018. Do tohto termínu má minister Gajdoš predložiť komplexný materiál zabezpečenia vzdušného priestoru, vrátane podrobných nákladov na obstaranie a infraštruktúru nových strojov.