Odborné organizácie v systéme OSN i mimo neho zase otvárajú možnosť zapojiť sa do riešenia naliehavých výziev, či už je to chudoba, hlad, kvalita zdravia, otázky ochrany utečencov a migrantov, ľudské práva, klimatické zmeny či podpora vzdelania, vedy a kultúry. V rokoch 2016 a 2017 bolo Slovensko členom viac ako 100 medzinárodných organizácií, do ktorých uhradilo spolu takmer sto miliónov eur – 48,5 milióna eur v roku 2016 a 45,9 milióna eur v roku 2017.
V tomto období bolo členstvo SR v medzinárodných organizáciách vo všeobecnosti hodnotené pozitívne. Uvádza sa to v materiáli, ktorého cieľom je vystihnúť podstatné prínosy z členstva v medzinárodných organizáciách, ale aj slabé stránky a navrhnúť možné riešenia. Dokument z dielne rezortu diplomacie dnes schválila vláda.
Pristúpime k navýšeniu príspevkov?
Slovensko prispieva do organizácií riadne príspevky, účelové alebo dobrovoľné príspevky. Práve peniaze, ktoré venujeme organizáciám dobrovoľne, majú podľa dokumentu nenahraditeľný význam vo vzťahu k plneniu zahraničnopolitických záujmov krajiny. Dobrovoľné príspevky ale podľa materiálu nekorešpondujú s aktuálnou ekonomickou silou ani politickým nastavením a potenciálom SR.
Ministerstvo preto považuje za potrebné prehodnotiť tento stav a pristúpiť k navýšeniu dobrovoľných príspevkov, ako aj k rozšíreniu zoznamu medzinárodných organizácií, do ktorých chce Slovensko pravidelne a predvídateľne prispievať. Zároveň veľkú časť dobrovoľných príspevkov tvorili peniaze, ktoré išli na utečeneckú krízu a riešenie migrácie.
Nedostatočné angažovanie súkromného sektora
„Chronickým nedostatkom členstva SR v medzinárodných organizáciách je jednoznačne nedostatočné využívanie ich potenciálu, čo úzko súvisí s obmedzenými možnosťami jednotlivých gestorov. V tejto oblasti je SR dlhodobo kapacitne a finančne poddimenzovaná na to, aby sa plnohodnotne zapojila do medzinárodnej spolupráce v rámci širokého spektra činností medzinárodných organizácií a využívala všetky možnosti, ktoré ponúkajú. Na mnohých aktivitách v rámci medzinárodných organizácií sa SR podieľa pasívne, jednak z dôvodu nedostatku vhodných odborníkov v rámci gestorského rezortu, alebo z ekonomických dôvodov, keď náklady na účasť hradia vysielajúce rezorty,“ konštatuje dokument.
K rezervám členstva SR v medzinárodných organizáciách rezort radí aj nedostatočné angažovanie súkromného sektora a slabé zapájanie podnikateľov a firiem do verejných obstarávaní. Medzi hlavné dôvody patrí slabé povedomie o možnostiach zapojiť sa do medzinárodných výberových konaní a tendrov a pravdepodobne aj nedostatočné skúsenosti s daným typom verejných obstarávaní. Nezanedbateľnou prekážkou je aj jazyková bariéra, keďže tendrové podklady sú zverejňované zväčša len v oficiálnych jazykoch danej organizácie a aj zaslanie prihlášky je potrebné zabezpečiť v tomto jazyku.
Koniec v ISSA
V uplynulých dvoch rokoch Slovensko ukončilo členstvo v Organizácii OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) a v Medzinárodnej asociácii sociálneho zabezpečenia (ISSA). Proces vypovedania členstva iniciovalo ministerstvo práce aj v prípade členstva v Európskom centre pre sociálnu politiku a výskum (ECSWPR) a ministerstvo dopravy zvažuje vystúpenie z Medzinárodnej cestnej federácie (IRF).
Ministerstvo zahraničných vecí na zlepšenie pôsobenia v medzinárodných organizáciách orgánom štátnej správy odporúča snažiť sa o aktívny a inovatívny prístup pri zapájaní sa do medzinárodnej spolupráce, priebežne a adekvátne vzdelávať odborníkov, zaistiť pravidelnú účasť odborníkov vo výboroch a expertných skupinách, zlepšiť informovanosť o stážach a grantoch, snažiť sa o zlepšenie zapájania sa slovenských podnikateľov do verejných obstarávaní v rámci medzinárodných organizácií či vypracovať systém podpory kandidatúr na nižšie a stredné manažérske funkcie.