Otázkou je, či dovtedy zostane vo funkcii súčasný policajný prezident Tibor Gašpar. Na jeho odchod tlačí opozícia, hlava štátu aj účastníci verejných zhromaždení. Minister vnútra Tomáš Drucker má v piatok povedať, aký postoj ku Gašparovi zaujme. Špekuluje sa, či sa tak aj stane, keďže podvečer bol Drucker hospitalizovaný na 2. neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzitnej nemocnice Bratislava. Dôvodom bolo náhle zhoršenie jeho chronických ťažkostí s poškodenou krčnou platničkou.
Podľa našich informácií sa Drucker zatiaľ nechystá Gašpara odvolať z funkcie. Nie je teda zrejmé, či Gašpar zostane na čele Policajného zboru až dovtedy, kým sa nevyberie jeho nástupca podľa zmenených pravidiel.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí, že zákon, ktorý má priniesť nový spôsob výberu šéfa polície, nie je dobre nastavený. „Za policajného prezidenta nesie zodpovednosť minister vnútra, žiadny parlamentný výbor,“ povedal Žitný v súvislosti s tým, že minister vnútra na základe výberového konania policajného prezidenta vymenuje až po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor vymenovanie odporučí.
Podľa analytika by mal návrh na policajného prezidenta predložiť minister vnútra, potom by ho schválila vláda a následne vymenoval prezident republiky. Rovnaká analógia platí aj pri náčelníkovi Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. „Parlament má len kontrolnú funkciu, nemá čo zasahovať do exekutívy. Čo vie poslanec o odbornosti policajného prezidenta?" spýtal sa Žitný.
Žitný poukázal tiež na to, že podmienky, aké sú pri vymenovaní šéfa polície, by mali fungovať aj pri jeho odvolaní, čo v tomto prípade neplatí a zavádza sa akási špeciálna poistka.
Minister bude môcť odvolať policajného prezidenta nielen z presne stanovených dôvodov, napríklad, že bol odsúdený za spáchanie trestného činu, ale aj po tom, čo minister predloží parlamentnému výboru návrh, ktorý schváli aspoň dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov výboru. Podľa pomeru hlasov vo výbore by to znamenalo, že by sa na tom museli zhodnúť vládne strany i časť opozície. Žitný však hovorí, že takto dosiahnuť odchod policajného prezidenta môže byť problém. „Ak chcú poslanci urobiť ministrovi vnútra prieky, pretože si zásadne nerozumie s hlavou polície, tak jej odvolanie môže výbor zablokovať. Zodpovednosť pritom nesie za policajného prezidenta minister a nie parlamentný výbor,“ zdôvodnil analytik.
Teraz platí, že minister vnútra má všetko v rukách. Je na jeho rozhodnutí, kto sa stane policajným prezidentom, a aj bez udania dôvodu ho môže odvolať. Zámer upraviť spôsob výberu policajného prezidenta si dali koaličné strany do programového vyhlásenia vlády.
Funkčné obdobie nového policajného prezidenta má byť sedem rokov, a tá istá osoba môže byť vymenovaná do tejto funkcie len raz. Zákon doteraz nestanovoval jeho funkčné obdobie. Kandidáta na šéfa polície ešte predtým ako pôjde na vypočutie do parlamentu, musí schváliť sedemčlenná komisia. Jej dvoch členov vymenuje minister vnútra a po jednom generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a policajné odbory. Výberovým konaním budú musieť prejsť aj viceprezidenti polície a krajskí policajní riaditelia.
Zmeny nastanú aj v spôsobe výberu šéfa policajnej inšpekcie, ktorá vyšetruje trestnú činnosť policajtov. O novom nastavení inšpekcie sa hovorí roky. Chaos v tejto súvislosti vznikol najmä po tom, čo jeden zo senátov Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina oslobodil odsúdených policajtov s argumentom, že policajná inšpekcia nemá oporu v zákone.
Šéfa policajnej inšpekcie má po novom vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor jeho vymenovanie odporučí.